Najnovšie články
latest

Srdce si nevyberáme... srdce nás jednoducho priťahuje..




Láska nepozná pravidlá. Môžeme sa pokúsiť správať podľa učebnicových návodov, kontrolovať si srdce, riadiť sa vlastnou stratégiou správania, ale všetko je márne. Napokon vždy rozhoduje srdce a to, čo si vyberie, stojí za to. Trpíme, lebo sa nazdávame , že dávame viac, ako dostávame. Trpíme, lebo našu lásku neprijali. Trpíme, lebo nevieme vnútiť vlastne pravidlá iným. Viem, že láska sa podobá priehrade. Ak malou škáročkou necháme unikať tenký pramienok vody, zakrátko múry popraskajú a nastane okamih, keď už nikto neovládne silu vodného živlu. Ak sa múry zrútia, všetkého sa zmocní láska. Nezaujíma ju, čo je možné a čo nie, či si môžme alebo nemôžme udržať milovaného človeka. Ľúbiť znamená stratiť kontrolu nad všetkým a hlavne nad sebou. V detských rozprávkach princezná pobozká žabu, a tá sa premení na princa. V skutočnom živote princezné pobozkajú princov, a tí sa potom zmenia na žaby.. Existujú prehry. Áno. Tým nikto neunikne. Preto je lepšie prehrať zopár bitiek v boji za splnenie svojich snov, ako dať sa poraziť takmer bez boja.
Šťastie býva niekedy požehnaním, ale najčastejšie oň treba bojovať. Bojíme sa riskovať. Možno nikdy nezažijeme sklamanie, nestratíme svoje sny, ani nebudeme trpieť, ako trpia tí čo idú za svojimi snami. Keď sa však obzrieme dozadu, pretože každý sa raz obzrie za seba, začujeme, ako nám hlas svedomia hovorí: "Zahrabal si svoje srdce hlboko do zeme, lebo si sa bál, že ho stratíš".
Láska je vždy nová. Nie je dôležité, či milujeme raz, dva razy, desaťkrát v živote.Vždy stojíme pred novou situáciou, ktorú nepoznáme. Lásku musíme hľadať tam kde je, aj keď to môže trvať hodiny, dni, týždne, či roky smútku a sklamania. Keď sa vydáme hľadať lásku, láska nám vykročí v ústrety.

Nový rok je len raz do roka. Preto je čarovný. Vonia pokojom a láskou. Novoročné želania nie sú len o slovách, ale aj o človeku ako takom. Ak človek praje druhým len to dobré a praje skutočne z hĺbky srdca, vráti sa mu to stonásobne.. Veď zdravie, šťastie, láska sú súčasťou života každého z nás. Bez nich sme ako strom bez lístia. Vážme si všetky hodnoty a deľme sa o ne s ostatnými.

Mangav le Devlestar savore Romenge bud bacht the sasťipen!

o Del tumenca!

Lucia Vaňová

ps: ďakujem smejko :-)

Aké sú to žobrácke Vianoce?

Dávno, pradávno boli žobráci. Dnes popri možnosti aj nemožnosti práce, či poberaní sociálnej
pomoci a rôznych dávkach od štátu, nie sú žobráci, ale iba chudobní ľudia.
Štedrý večer, pri Vianočnom stromčeku a v rodinnom kruhu s kopou jedla a darčekov je krásna harmonická ilúzia. Ktovie koľkí mali možnosť prežiť pokojný a štedrý Vianočný čas. Mnoho ľudí iba o tom vždy snívali, hlavne rómovia z osád, či ľudia bez práce, sociálne znevýhodnení, alebo bezdomovci..Tak tu sa dá hromadne vymenovať ľudí, ktorí si nemohli doteraz dovoliť mať
bohaté Vianoce aj bohatého Ježiška. A v tomto roku si to nemohli dovoliť už vôbec. Dokonca bolo omnoho viac ľudí, ktorí si lámali hlavu čo dá jesť rodine na Štedrý večer, ako pred poslednými rokmi. Tento rok je zvlášť chudobnejší hlavne preto, lebo viacej ľudí bolo prepustených z pracovných miest.
Tu v Maďarsku prepúšťajú upratovačky zo škôl a nemocníc a využívajú pracovníčky prostredníctvom aktivačných prác. Ešte stále sa prepúšťa vo veľkej výrobni elektronických komponentov Alcoteq Kft. Prepúšťali aj prepúšťajú priamo pred Vianočnými sviatkami z Flextroniku, mobilnej a elektronickej spoločnosti.
Strukel István, 38 ročný manžel a otec troch detí z Barcsu , po roku nezamestnanosti, 1.októbra tohto roku nastúpil do Flextroniku v Zalaegerszegre, na Juhu Maďarska. No práca mu dlho netrvala, lebo už 10.decembra mu bolo oznámené, že pre nedostatok práce už nemusí zajtra prísť do práce. Zavolajú mu niekedy vo februári . Spolu s ním rovnako dopadli aj desiatky iných kolegov.
Tu v Maďarsku sa od januára dokonca znižujú aj sociálne dávky z 28 000,- forintov t.j. 93
eur, iba na 22 000,- forintov t.j. 75 eur. Zaujímavé je, že niektorí ľudia už teraz v decembri
dostali dávku sociálnej podpory zníženú na 22 000,- forintov, a pritom jeho zákon
o znížení nie je ešte v platnosti.
Zo sociálnej dávky veľa rodín nedokážu platiť elektrinu, či vodu a tak sú povypínaní. Otázka je, ako budú schopní platiť z menej peňazí. Dnes už nie je možné si nájst prácu, okrem aktivačných prác, lebo tieto dnes sú v praxi veľmi výhodné a hlavne lacné pre mnohé podnikateľské a aj štátne subjekty. Nemusia platiť mzdy, ani poistné pre zamestnancov, ale radšej si požiadajú o nezamestnaných na aktivačné práce, a tak neplatia nikomu nič. Alebo prepustia iba polovicu zamestnancov a tej druhej polovičke, ktorá ostala, znásobia prácu bez navýšenia mzdy. A ľudia sú radi, že pracujú! Takže dnes ak človek pracuje, musí byť ticho, zahodiť pracovné práva, poslúchať na slovo a stať sa robotom.
V poslednom čase takmer na každom verejnom mieste počujem iba samé sťažnosti od predavačiek, upratovačiek, barmanov, aj čašníkov, či murárov. Takmer každý sa sťažuje pre kritickú situáciu. Viacej práce, menej peňazí, využívanie lacnej pracovnej sily a iné problémy, ktoré sú normálne pre vládnych úradníkov, ktorí riadia našu situáciu a ekonomický pokles, takmer v každej rodine.
Rómovia v súčasnosti ešte stále odchádzajú do Anglicka, Kanady, či Belgicka. Snažia si zariadiť svoj život po svojom a ich cieľom je mať sa lepšie. Naposledy moja priateľka ma volala ísť s ňou do Anglicka, lebo že tam je viac pracovných možností a hlavne človek môže svojim deťom dopriať všetko, ak si želajú hračku, či jesť hamburger, alebo nakúpiť suroviny pri pečení koláčov. Slovom povedané, môžeš jesť čo chceš a dá sa tam pracovať a zarobiť.
Dnes ak nerómovia vyčítajú rómom prečo nepracujú, je to smiešne, lebo stačí sa pozrieť
okolo seba a začať počítať vlastných (nerómov) nezamestnaných.
Väčšina ľudí míňa najviac peňazí v roku práve na Vianočné sviatky. Na prípravu bohatej večere, stromčeka, darčekov, ľudia štedro otvárajú svoje peňaženky aby všetkých svojich blízkych potešili, no môžu otvárať peňaženky, iba ak nieje prázdna...
Lucia Curejová.

Lekár verzus pacient


Pred „pár“ dňami skončil štrajk lekárov, ktorí nahlas povedali nie situácií, ktorá tu podľa mňa pretrvávala už dlhšie obdobie. Ak sa mám priznať spočiatku ma konanie a odhodlanie lekárskych odborov potešilo. Veď konečne niekto ukázal, že nemá strach hájiť svoje názory a poukáže na neúmerné mzdy voči zodpovednosti. Napríklad plat IT špecialistu je mnohokrát vyšší ako u chirurga a to sa mi nezdá príliš fér. Ak sa v práci pomýli spomínaný IT špecialista je vždy možnosť chybu opraviť. Ak sa pomýli lekár a to v diagnóze alebo nebodaj počas operačného zákroku, chyba sa už nedá vrátiť a končí to tragédiou. Vyhasne jeden život a lekár bude niesť následky v profesionálnom a tiež aj v súkromnom živote.


Môj názor na celý štrajk sa začal meniť, keď na vzniknutú situáciu začali doplácať obyčajný ľudia, ktorí spočiatku v rôznych anketách vyjadrovali lekárom podporu tak ako ja. Ale, keď sa všetko zvrtlo a rukojemníkmi tejto „drámy“ sa stali pacienti, ktorým začali nemocnice rušiť plánované operácie, na ktoré sa čaká dosť dlhá doba ovládol ma pocit hnevu. Akým právom nás stavajú do prvej línie? Ak majú spor s vládou nech to riešia a „terorizujú“ ich. Oni sú zákonodarcovia a tí, ktorí vedia situáciu zmeniť. MY NIE!! Vždy sa pri veľkých zmenách, či v režimoch alebo ekonomike sľubovalo a zrejme aj sľubovať bude, že práve MY radový občania pocítime zmeny k lepšiemu. Bohužiaľ skutočnosť je úplne iná. Nakoniec každému ide len o svoje záujmy a prilepšenie a občan je odsunutý na vedľajšiu koľaj. A to až dovtedy pokým nepríde niekto nový a posunie nás ešte ďalej.
Výsledok štrajku všetci poznáme. Lekári dosiahli nakoniec svoje, prilepšia si. Čo sa týka mňa doprajem im tie peniaze. Ale som zvedavý, či sa zlepší zdravotná starostlivosť a tiež prístup k tým, ktorí za nich stáli pred múrom. Pretože v konečnom dôsledku lekár tu je ľudí a nie my pre neho.

Vianoce


O pár dní k nám zavítajú sviatky radosti a pokoja. Sviatky, kedy otvárame svoje srdcia viac než ostatné dni. Sviatky, kedy sa viac usmievame sme k sebe milší a otvorenejší. A nemyslím tým len naše blízke okolie a rodinu. Ale mnoho krát neznámych ľudí, ktorých stretávame na ulici. Skúste porozmýšľať koľko krát ste sa dnes usmiali na neznámeho človeka. Ak to spočítate, budem rád ak mi napíšete dané číslo.

Ja mám Vianoce najradšej zo všetkých sviatkov. Nie kvôli hojnosti jedla, pitia, darčekov. Mám rád tú atmosféru okolo nich, keď sa viac na seba usmievame. Práve počas týchto dní sa viac pozastavíme aj nad osudmi ľudí, ktorí nemajú toľko šťastia ako my a žijú na ulici bičovaní chladným vetrom a osudom. Pre nich je snom to, čo je pre nás štandard. Bývanie, teplá strava, oblečenie. Pre nás samozrejmosť, ale pre nich vzdialený cieľ. Niekto môže povedať : „tak im treba aj tak si za to môžu sami“ .Niekedy to tak je, ale každý z nás robí chyby. Niekto menšie a niekto také ktorému zmenia život úplne naruby. Aj napriek tomu si myslím, že by sme si mali pomáhať. Veď, kto z nás vie, kde bude o mesiac alebo o rok. Osud je vrtkavý a môže sa zahrať aj s nami a sami sa ocitneme na druhej strane. Neotáčajme sa teda niekomu chrbtom a snažme sa o trošku empatie. Niekedy je úsmev viac, než tisíc slov.

Na záver Vám všetkým prajem krásne sviatky plné pohody a lásky. Nech Vás hreje teplo domova a láska blízkych.


Sviatok sv. Mikuláša

Sviatok sv. Mikuláša patrí medzi kresťanské sviatky. Osobnosť svätého Mikuláša je tak trochu zahalená tajomstvom. O jeho živote sa zachovalo len veľmi málo písomných zmienok. Faktom je, že Mikuláš existoval. Narodil sa na pobreží Malej Ázie niekedy okolo roku 270. Písomné dokumenty potvrdzujú, že bol biskupom v meste Myra (dnes mesto v Turecku). Sv.Mikuláš žil v časoch veľkého prenasledovania kresťanov. Istý čas bol sám väznený a prežíval veľmi ťažké chvíle, v krutých a nemilosrdných podmienkach väzenia. Ani to však nezničilo jeho presvedčenie, za ktoré bojoval s neuveriteľným odhodlaním. Mikuláš bol veľkým a zanieteným kresťanom. Bol to muž s veľkým srdcom, ktorý miloval ľudí okolo seba. Zomrel 6. decembra niekedy v rokoch 345 až 352.


V predvečer sviatku sv. Mikuláša si deti ukladajú čižmičky do oblokov a s napätím čakajú na to, čo sa stane. Nevedia sa dočkať chvíle príchodu sv. Mikuláša. Žiarivými očkami pozerajú von oknom na oblohu plnú hviezd a netrpezlivo čakajú. Radosť detí sa mieša s očakávaním i štipkou strachu. Dobrosrdečný starček s bradou, ktorá prezrádza jeho nekonečnú múdrosť a s láskavými očami, nikdy neprichádza sám. Spoločnosť mu robia dvaja spoločníci- čert a prekrásny anjel. Deti nedočkavo očakávajú sladkosti a ovocie vo svojich starostlivo vyčistených čižmičkách.

Odkaz sv. Mikuláša nepozná asi každý z nás, hoci je jednoduchý- zjednodušovať svoj život a zvyšovať vnímavosť pre iných. Skúsme sa stať ochotnými a s otvoreným srdcom ísť v ústrety druhým. Každý z nás môže vypočuť a podporiť hoci len jediného človeka. Takže je čas nielen vyčistiť si čižmy a postaviť ich do obloka, ale vyupratovať si svoje vnútro a vpustiť tam trochu človečiny a lásky.








Lucia Vaňová



Róm.. to je srdce!











Bolesť duše... presne to som cítila, keď som na sociálnej sieti Facebook, náhodou objavila fotografiu, ktorá znázorňovala "hojdačku pre rómske deti" v tvare gilotíny. Prvotný šok, vystriedalo zdesenie. Po prečítaní všetkých komentárov som doslova stratila reč. Nenávisť, hnus, odsudzovanie, ponižovanie. Týmto všetkým som si prešla a trvalo to len niekoľko minút. Nikdy som nezažila nič podobné. Kde sa v ľuďoch berie toľká nenávisť? Poviete si, trvá to už od nepamäti... áno trvá. Ale čo robíme preto, aby konečne došlo k zmene? Tvárime sa ako veľký bojovníci, no každý bojuje sám za seba..väčšina z nás ťahá za ten svoj koniec. Áno, taká je skutočnosť. Pýtam sa samej seba, ako je možné, že mi tak obrovský národ, nedokážeme zmeniť túto neľahkú situáciu? Dokedy budeme trpieť urážky toho najhrubšieho zrna? Prečo sme toto všetko dovolili? Skončili sme v osadách, na okraji spoločnosti, bez práce, naše deti hladujú. Toto je naša minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Máte záujem? Pochybujem. Rómovia majú všetko zadarmo. Bájky. Bohužiaľ, na Slovensku sa táto veta stala veľmi obľúbenou. Nenávidia nás, nechcú mať s nami nič spoločné.
Chceme žiť životom človeka, nie štvaného zvieraťa. Je len na nás, ako sa k tomu postavíme. Musíme sa konečne rozhodnúť, musíme konať, čeliť tomu spoločne, ako národ. Jednotlivec nezmôže nič, spoločne dokážeme veľké veci.

Facebook je fajn vynález , ak sa chcete spojiť s priateľmi aj virtuálne. Zároveň však dokáže v priebehu pár sekúnd, zasiať obrovskú a hlbokú nenávisť do ľudských sŕdc. Neverte všetkému čo čítate priatelia.

Upre Roma, ačhen Devleha.







Lucia Vaňová

Náhradný domov


Detský domov je zariadenie na výkon ústavnej výchovy pre deti vo veku 0-25 rokov.
Takto nejako znie charakteristika „ náhradného domova“, v ktorom sa nachádzajú deti rôznych vekových skupín, ktoré sú mnoho krát nechcené a takto „odložené“. V smutnej štatistike umiestnených detí, vedú Rómske. Prečo je to tak? Veď pre Róma je v pomyselnom rebríčku rodina na prvom mieste.
Pravdou je, že Rómske deti končia v domovoch najmä pre neschopnosť a často krát aj nedostatočnú snahu rodičov. Nemenej závažným dôvodom býva aj nevhodné prostredie pre výchovu dieťaťa. Sú, ale aj prípady, že rodičia by aj chceli dať svojim potomkom patričné podmienky, ale ťažko niekoho vychovať a dať mu všetko to, čo potrebuje, keď oni sami „prežívajú“ .
Život v detskom domove nie je prechádzka ružovou záhradou a má aj tienisté stránky. Napríklad týranie, šikanovanie od starších detí, ktoré akoby zabudli, že aj oni boli malými a bezbrannými, čo hľadali svoje miesto v skupine.
Život v detskom domove nemôže nikdy úplne nahradiť kompletnú a normálne fungujúcu rodinu, to je jasné, no aj napriek tomu sa snaží dať deťom pocit bezpečia a správne ich vychovať . Ukázať im tú správnu cestu a naučiť ich morálnym zásadám. Presne to potrebujú aj deti z Rómskych osád, ktorým často chýba správna motivácia od rodičov a blízkeho okolia.
Mám pár priateľov, ktorý svoje detstvo prežili v domove a dnes sú z nich úspešní mladí ľudia. Do spoločnosti sa začlenili normálne a dokázali tým, že sa netreba na nich pozerať ako na niekoho kto sa nikdy plnohodnotne nezaradí do fungujúcej spoločnosti.
Veľká vďaka patrí najmä pracovníkom resp. „profesionálnym rodičom“, ktorý svoju prácu, poslanie vykonávajú aj nad rámec svojich povinností a na úkor svojho voľného času a rodiny.
Úplne ideálne by bolo, keby Detské domovy nemuseli existovať a každé dieťa by malo rodinu, ktorá ho bude milovať a vychová z neho dobrého človeka. Snáď ten deň raz príde.







Rastislav Bartoš

Hon na ľudí...Kde sú hranice?

Myslím že málokomu ušlo, aká napätá situácia je u našich západných susedov, v Čechách medzi majoritným obyvateľstvom a Rómami. Ťažko je nám súdiť kto za môže. Chyby sa hromadia na jednej aj druhej strane. Zaznamenávajú sa útoky na Rómov, alebo útoky Rómov na bielych, hromadné protesty, rôzne pochody neonacistov, Rómov, ale aj obyčajných obyvateľov ktorí majú svojich neprispôsobivých spoluobčanov už plné zuby.
Do toho všetkého vstupujú štvavé kampane na sociálnych sieťach. Denne zaznamenávame rôzne ,, zaručene ,, pravdivé informácie o tom, aké výhody majú Rómovia- lieky zadarmo, obrovské čiastky na sociálnych dávkach.
Jeden takýto ,,zaručene,, pravý doklad o vyplatených dávkach sa dostal aj ku mne a tak som bola zvedavá, čo sa za tým skrýva, aká je pravda a tak som napísala list priamo na Magistrát mesta Most, z ktorého vraj boli spomenuté dávky vyplatené :

Dobrý deň, volám sa Helena Kmeťová a pracujem v Rómskom redakčnom blogu Redakcia1 ako redaktorka. Na sociálnej sieti Facebook sa k nám dostal ústrižok šeku vyplatených dávok vašim úradom pani Michale Horvátovej. Ja by som vás chcela poprosiť, aby ste mi iba potvrdili pravosť tohto ústrižku, respektíve jeho nepravosť. Na sociálnych sieťach denne zaznamenávame množstvo rasistických útokov a podnecovanie k nenávisti takýmito spôsobmi a radi by sme eliminovali ich výskyt, prípadne identifikovali vinníkov. Nepotrebujem žiadne podrobnosti, iba overenie či bol šek skutočne vyplatený vašim úradom, či dotyčná osoba existuje, alebo nie. Za pomoc vám vopred ďakujem, ústrižok šeku prikladám v prílohe.

Priznám sa, nečakala som veľmi odpoveď, ale prekvapilo ma, že odpoveď som dostala už na druhý deň od poslania mailu :

Statutární město Most – Magistrát města Mostu je certifikován dle ČSN EN ISO 9001:2009.




Magistrát města Mostu poskytuje několik druhů dávek. V tomto směru je ale nutné zmínit, že slovo dávky, má široký pojem a zahrnuje např. jak často diskutované dávky pro osoby v hmotné nouzi, tak dávky určené osobám se zdravotním postižením či dávky určené osobám závislým na pomoci jiné fyzické osoby.

Dávky jsou vypláceny příjemcům obvykle v měsíčních intervalech. Dávka je vyplácena od doby, kdy příjemci nárok na dávku vznikl.
Je to tak i v situaci, kdy např. požádá osoba závislá na pomoci jiné osoby o příspěvek na péči. Ten jí může být poskytnut teprve poté, kdy správní orgán takto rozhodl, přičemž důležitým podkladem pro rozhodnutí je posouzení zdravotního stavu posudkovým lékařem.

V praxi to pak může znamenat, že např. osobě závislé na pomoci jiné osoby je příspěvek na péči vyplacen najednou,v některých případech i za 4 - 5 měsíců zpětně. Nebo při poskytování např. příspěvku na nákup motorového vozidla pro zdravotně postiženého občana se může stát, že na složence bude částka i 90 tis. Kč.

Co se týká konkrétní složenky, nemůžeme k výši vyplacené částky ani k důvodu jejího vyplacení podat žádné konkrétní informace.
Odpoveď presne akú som čakala. Kľudne môže ísť o matku postihnutého dieťaťa, ktorá dostala príspevok na motorové vozidlo, alebo dávky za niekoľko mesiacov pozadu. Zaujímalo by ma, ako sa niekto dostal k tomuto šeku, ak bol pravý, čo pravdepodobne bol. Možno si majiteľka tohto šeku uložila kópiu do svojho PC ako doklad k niečomu, alebo čo mi viac pripadá pravdepodobnejšie, niekto nesvedomitý si tajne vyrobil kópiu pri scanovaní.
Nedávno sa nám takto podarilo vyvrátiť fámu o liekoch zadarmo pre Rómov. Kto má nárok na preplatenie doplatkov za lieky presne stanovuje zákon a rozhodne sa tento zákon netýka Rómov. Viem že tak trochu bojujeme s veternými mlynmi, no ak prispejeme k tomu, aby ľudia skôr ako uveria takýmto štvavým kampaniam začali rozmýšľať, prípadne si overili niektoré údaje, tak naša práca má zmysel.









Helena Kmeťová 

"Kuchár strojníkom..."



Podľa mnohých odborníkov na trhu práce, za dlhodobú nezamestnaosť u rómskej populácie, treba hľadať nízku vzdelanostnú a kvalifikačnú úroveň...

 Neviem, či tento faktor je ten jediný za dlhodobú nezamestnanosť u nás rómov.  Je viacero faktorov, ktoré sa podpísali na dlhodobej nezamestnanosti u nás rómov.... 


Nehľaď na to, akú má človek kožu ale pozeraj, aké má srdce..


Človek je vraj najinteligentnejšia bytosť. Ale je to naozaj tak?
Najväčším problémom dnešných ľudí je rasistické zmýšľanie. Rasizmus, hoci sa nám to nepáči, je realitou a často pretriasanou témou. Týka sa nás všetkých, všetkých národov, celého sveta.

Celkom iste sa všetci navzájom líšime. Či sú to zvyky, tradície, kultúra. Všetci sme rozdielni, každá ľudská bytosť je jedinečná a zvláštnosť človeka spočíva v tom, že je nenahraditeľný.

Myslím si, že rasizmus je peklo.. súhlasíte? možno.. Spravodlivosť? kto z nás v ňu verí? Existuje možnosť stopnúť šíriacu sa nenávisť? Kam spejeme? Kráčame po tŕnistej ceste, no zároveň stojíme na križovatke života.. Nekonečné množstvo otázok.. Odpovede v nedohľadne..

Zasievať nenávisť je oveľa ľahšie, ako šíriť lásku.
Predovšetkým sa treba naučiť ľudí rešpektovať. Ľudia chcú, aby sa rešpektovala ich ľudská dôstojnosť. Mali by sme sa naučiť brať ohľad na iného a vážiť si ho. Chýba nám jedno a to schopnosť počúvať. Ak Vás okradne Róm, jednoducho poviete, že všetci Rómovia sú zlodeji. Dovolím si však oponovať. Existujú, žijú medzi nami aj Rómovia, ktorí vedia čo je rodina, vzdelanie svojich detí kladú na prvé miesto, poznajú a rozumejú slovám, ako je česť, hrdosť a pravda.
Pokúsme sa pochopiť mentalitu, život a tradície človeka, ktorého sme už vopred odsúdili. Ale čo nám v tom bráni? Strach z cudzieho človeka. Odsudzujeme to, čo čo nepoznáme a ani spoznať nechceme. Hovorme spolu, smejme sa, podeľme sa o svoje radosti, ale aj starosti, ukážme, že nás trápi skoro to isté, že máme rovnaké problémy.
Nie je to nemožné, treba len chcieť. Rasizmus je dnes všade. Je to jedna, myslím, že najväčšia z ľudských chýb vôbec. Nevzdelanosť, hlúposť, zlomyseľnosť a údajná nadradenosť z nás robia ľudské hyeny.

Proti rasizmu treba bojovať!
Všetko závisí od výchovy a mentality rodičov. Dieťaťu treba vštepovať zdravé myšlienky. Hovorí sa, že hotového človeka nezmeníš, zato dieťa áno, pretože sa ešte môže učiť a formovať. Deti treba viesť k tomu, že rôznorodosť ľudí nie je handicap, ale naopak obohatenie.
Všimnite si, že každý z nás je iný a táto rozmanitosť je pekná. A v tom je nádej ľudstva. Mysli a osloboď svoju myseľ od predsudkov!

Ačhen Devleha mire amala.





Lucia Vaňová 


Pes je priateľ a nie jedlo


Zlý sen. Presne to som si pomyslel ako prvé, keď som v médiách zaregistroval informáciu, že na východnom Slovensku miznú obyvateľom z domov zvieratá, najmä psy. A kde končia? ...nuž v hrnci. Pre mňa ako psíčkara a milovníka zvierat je to niečo nepredstaviteľné.

Sviatok všetkých svätých a Dušičky

V prvý novembrový deň si pripomíname Sviatok všetkých svätých, druhého novembra zas deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky.
Tieto dni charakterizujú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch a ich vyzdobovanie. Pre veriacich sú to aj dni modlitieb za duše zosnulých. Cirkev už po stáročia spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
Sviatok všetkých svätých prvýkrát oslávili v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheo, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. o sto rokov neskôr rozšíril tento sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých.
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky na všetkých verných zosnulých - Dušičky. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.

My rómovia  si tento sviatok podobne ako je to u nerómov  uctíme zapálením sviečky pri hroboch našich milovaných ktorý niesu už medzi nami.  Tu sa však musím pristaviť pri jednej dôležitej veci, a to sú naše tradície keď nám zomrie náš milovaný. 
Keď zomrie róm...   

Zomrel človek... to je udalosť, ktorá zasiahne priamo do srdca. Bolesť a žiaľ Rómov sú veľké, pretože Rómovia berú rodinu takmer ako sami seba.

 Radosť aj smútok prežívajú veľmi silne a úprimne. V dobe, keď Rómovia žili v osadách, nebol zosnulý človek odvezený do márnice, ale zostal doma so svojou rodinou do tejto doby, dokiaľ sa so zosnulým nerozlúčila celá rodina. Nebožtíka umyli a obliekli do sviatočného oblečenia. Okolo neho rozostavili horiace sviece a rodina sa mohla so zosnulým rozlúčiť.

Po tri dni a noci sa schádzali členovia rodiny a lúčili sa so zosnulým. Ten obrad sa niekedy dodržiava dodnes. Stále platí, že sa v smútočnej dobe na nebožtíka spomína a rozoberá sa celý jeho život. Ľudia prichádzajú vyjadrovať sústrasť rodine a tým dávajú pozostalým najavo účasť a bolesť srdca, ktorá je veľká a žalostná.

Nech už Rómovia stratili čokoľvek zo svojich zvykov, tak úcta ku starším ľuďom a obzvlášť ku starým rodičom zostáva obdivuhodná.

 Videl niekto starého Róma v domove dôchodcov? Ja nie. Chcem veriť, že tomu tak nikdy nebude. Chcem veriť, že Rómovia budú rešpektovať morálne hodnoty a začnú žiť tak, aby sa nemuseli hanbiť za to, že sú Rómovia.

 Keď príde čas rozlúčiť sa so zosnulým, dávajú sa mu do rakve predmety, ktoré mal rád. Môžu to byť peniaze na dlhú cestu do iného sveta, trochu alkoholu a tabák, aby sa toľko nebál či nevrátil späť. Cestou z domova sa hrajú ľútostivé piesne, že srdce puká bolesťou, keď zaznejú prvé tóny huslí.

 Najznámejšou piesňou je Cigánsky plač. Po dlhé storočia bol rómskou hymnou. Zosnulého doprevádza celá rodina a takmer celý rod, priatelia, známi a samozrejme kňaz, pretože Rómovia sú veriaci ľudia. Keď sa zosnulý pokladá do hrobu, stoja členovia rodiny dookola a dlho sa lúčia za doprovodu plačlivých huslí. Po smútočnom obrade sa ľudia odoberajú do domu zosnulého, kde už je pripravené pohostenie – kar. Až sa nehrajú žiadne piesne a len sa v dobrom naposledy rozlúči so zosnulým.

 V najužšej rodine sa nepočúva a nehrá hudba po celý rok, aspoň tak to bolo za starých čias... Za zosnulého sa slúži zádušná omša, Tradície a zvyky sa pri jednotlivých rodov a skupín líšia.

 V článku "Cigánský plač"som napísal : Keď zomrela moja mama, v mojom srdci mi ostala veľká rana, ktorá neustále krváca. Rómské piesne mi tú ranu otvárajú a ja plačem, plačem, ako len sa dá. Snažím sa tú bolesť vyplakať, ale to nie je možné... pieseň končí a bolesť ďalej ostáva v mojom srdci....

 Myslím na vôňu mojej mamy, na otcov hlas a jeho dobré srdce a vtedy si pustím rómsku pieseň a plačem... Miloval som ich, a budem milovať, aj keď tu už nie sú....

 My rómovia sme už takí, vieme sa radovať, smiať, hnevať, byť vášniví.... Ale, keď plačeme, plačeme z celého srdca.... Keď spomíname. či stojíme pri truhle našich mám, otcov, bratov, svet sa nám rúca a v bolesti počujeme tie najsmutnejšie rómske piesne, aké máme len my rómovia na celom svete. A preto nás Vy nenavidíte a zároveň milujete....







Jozef Kmeťo

Lieky zdarma, špinavá hra alebo len osočovanie?


MUSIM ZDIELAT : šok v lekárni, informujte VŠETKYCH !!!!!! Do minulého týždňa som to netušil, ale Rómovia nemusia platiť za lieky. Bol som v lekárni kúpiť deťom kvapky na kašeľ a do nosa atď. Predo mnou boli ONI, vybrali si lieky a ... potom vytiahli papier zo sociálky, ... lekárnička ho potvrdila a odišli. Pýtal som sa, čo to bolo a ona mi povedala, že sú sociálne slabí, tak im štát platí lieky. Skoro to so mnou sekol, zaplatil som 20€ a naštvaný išiel domov. Pracujem, platím SP, ZP, dane - a to všetko na nich a im podobným. PROSÍM, ZDIEĽAJTE TO ĎALEJ, S TÝM UŽ SA MUSÍ NIEČO UROBIŤ!!!!
Tak presne tieto slová sa šíria po Facebooku a poukazujú na to, že Rómovia zase využívajú a vyciciavajú tento štát. Zarazilo ma, akou rýchlosťou sa tieto nepodložené obvinenia začali objavovať na nástenkách aj mojich známych. Po pravde, zdalo sa mi to úplne nelogické. Veď lieky si musia platiť aj ťažko chorí ľudia, ktorí sú tiež v ťažkej životnej situácii a nemajú žiadnu výnimku. Tak prečo by sme ju mali zase mať MY ?! Rozhodol som sa teda zistiť ako to vlastne je a preto som napísal na Ministerstvo zdravotníctva SR s otázkou „kde je pravda“ ..Prišlo my vyjadrenie, ktoré som očakával . Budem ho teda citovať.
Dobrý deň pán Bartoš,

MZ SR považuje uvedené informácie za nepravdivé.
MZ SR pripravilo zákon, ktorý chráni dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých, teda občanov s najnižšími príjmami, v podobe ochranného limitu na doplatky za lieky.
Prosím, preštudujte si uvedené linky:
http://www.health.gov.sk/?limity-na-doplatky-za-lieky-1
http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=zvysujeme-pocet-liekov-na-ktore-sa-bude-vztahovat-ochranny-limit-pre-dochodcov-a-zdravotne-tazko-postihnutych

Tento zákon rozhodne nezaručuje, že sa ľuďom vydávajú lieky v lekárni zadarmo. Tento zákon vychádza v ústrety sociálne najslabším skupinám občanov (dôchodcovia a ZŤP) tým, že im umožňuje šetriť ich peniaze na doplatkoch za lieky a ak na doplatkoch v lekárni prekročia istú hranicu, peniaze im zdravotná poisťovňa vráti. Funguje to však len za presne stanovených kritérií a podmienok a deje sa tak raz za štvrťrok.


S úctou
Katarína Zollerová
hovorkyňa


Ministerstvo zdravotníctva SR
Limbová 2
837 52 Bratislava

Po zistení daných skutočností, je mojim názorom že proti Rómom sa vedie špinavá kampaň, ktorá ma priliať ešte viac oleja do ohňa. Nejdem písať o tom že Rómovia nerobia problémy. Nebola by to pravda a ja sám by som si sypal popol na hlavu. Na druhej strane je pravdou aj to, že by sa nemali uvádzať nepravdivé informácie, ktoré na nás vrhajú ešte horšie svetlo. A nech sa hlavne proti nám nevedú „križiacke výpravy“
Po prečítaní tohto príspevku si aj Vy utvorte vlastný názor.





Rastislav Bartoš

Nová šanca?


10 Marec 2012 je tým dňom kedy rozhodneme o ďalšej vláde. Vynára sa teda otázka kto bude novým splnomocnencom pre rómske menšiny. Mňa osobne zaujíma, čo sa zmení a ako bude s nami spolupracovať a konzultovať situáciu na Slovensku. Bolo by fajn vidieť ako ma niekto skutočný záujem pomôcť a premeniť slová na činy. Lebo po pravde sľubov bolo viac ako sa patrí. Z Európskych fondov sa poskytlo nemalé množstvo peňazí, tou správnou otázkou je či sa aj využili na účel ktorému mali poslúžiť. Mne sa často krát zdá, že ani 50 % prostriedkov neskončilo u tých, ktorí to potrebujú.
Ale naspäť k spomínaným voľbám, ktoré nám prinesú do života samé kampane a vzájomné osočovanie ale snáď aj vládu, ktorá konečne začne riešiť aj Rómsky problém. A teraz nemyslím riešenie v rôznych vyhláseniach a prejavoch, ale priamo v osadách, ktoré často pripomínajú výjavy z obdobia 18 storočia. Pri zhliadnutí reportáži z osád si kladiem otázku..ako môžu ľudia takto žiť fungovať a vychovávať svoje deti? Preto Slovensko, my „romáci“ potrebujeme splnomocnenca, ktorý si bude ochotný „zašpiniť“ ruky. Na Slovensku sú mnohé rómske organizácie, ktoré majú snahu pomôcť a zlepšiť danú situáciu preto je zarážajúce, že spolupráca s nimi je mizivá. Prežívajú zo dňa na deň a to najmä úkor osobného života. Bývajú nevypočutí a mnoho krát bez patričných dotácii. Rómska otázka je výborným esom v rukách politických strán, to je pravda ale pravdou je, že len pred voľbami. Po nich nastáva útlm a ticho ako na Západnom fronte a téma, ktorá bola všade prezentovaná ako dôležitá, niekde zapadá prachom. Aký by mal teda byť splnomocnenec, aké vlastnosti by ho mali charakterizovať?...
Ja by som navrhoval, aby to bol Róm. Nie kvôli predsudkom (nesúdim ľudí podľa vzhľadu pohlavia ani orientácie) ,ale najmä preto, že skôr dokáže pochopiť zmýšľanie obyvateľov osád. Vcítiť sa do toho aké to je byť často krát na druhej strane rieky. Človek, ktorý by mal patričné vzdelanie, vystupovanie, taktiež guráže, bez ktorej sa taká práca, poslanie nedá ani robiť. Nesmie sa zabúdať na spomínané organizácie, ktoré sú akýmsi materiálom na postavenie mostu cez rieku, ktorý nás prenesie do súčasnosti.





Rastislav Bartoš


Kam smerujeme Rómovia?

Krásne slnečné sobotné predpoludnie, ako vždy, upratujem, otvorím okno a na chvíľku sa zahľadím von, na všetko tak príjemne zelené. Zrak mi padne aj na neďaleké potraviny, vidím deti, rómske deti, usmejem sa a v tom mi úsmev zmrzne, jedno z detí vykukne zo smetnej nádoby a podáva do rúk kamarátom zhnité ovocie, jogurty a s chuťou sa púšťajú do nájdených ,,lahôdok,,. Bože, ako hlboko ešte klesneme?
Nieje to prvýkrát, čo vidím tento obrázok, smetné nádoby blízkych potravín, ale aj tie ostatné u nás na sídlisku často navštevujú Rómovia z blízkej osady. Videla som už aj celú rodinku, s maličkými deťmi, mladé ženy, chlapci, mládenci, a čo ma podnietilo k napísaniu tohto článku, keď do mňa vstúpil neopísateľný hnev, bol jeden asi dvadsaťročný mládenec.
Šla som s odpadkami k smetiaku, a tam vidím, ako sa nakláňa dovnútra mladík, v rifliach, bielej mikine, najskôr som si myslela, že niektorý sused omylom s vreckom odpadu zahodil aj kľúče, našťastie mne sa to ešte nestalo, ale pár krát takmer...Keď som prišla bližšie, chlapec vykukol von, pozrel na mňa, usmial sa a slušne pozdravil. Priznám sa, keby to bolo niekde inde, možno sa mi aj kolená podlomia, chlapec bol mimoriadne pekný, vyšší, štíhly, oblečenie čisté, tmavšia tvár s hnedými očami súmerná s peknými črtami...Vhodila som vrecko s odpadom do smetiaku, chlapec sa nedal vyrušovať a ďalej pokračoval v hrabaní. Ako som kráčala k domu, stúpal vo mne hnev, mala som sto chutí vrátiť sa k smetiaku, spýtať sa ho, prečo to preboha robí, prečo sa takto zhadzuje, prečo si radšej nenájde prácu a neponižuje sa. No asi by sa mi už neušiel úsmev, ale niečo iné.
Snažím sa prísť sama na to, čo vedie týchto ľudí k takémuto spôsobu života. Môžeme sa vyhovárať na to, že pre rómov práca nieje, ale je to skutočne tak? Možno sú regióny, kde skutočne práca nieje, kde majú problém dostať sa k práci aj majoritní spoluobčania a nie ešte nevzdelaní rómovia, no v okolí nášho mesta je kopa podnikov, kde sa práca pri troche trpezlivosti zohnať dá. Obzvlášť pre mladých zdravých ľudí. Ak ste robotník, nikoho nezaujíma akú máte farbu, či ste čierni, bieli, ružoví, alebo modrí. Zamestnávateľov zaujíma viac to, či ste ochotní pracovať, či ste zruční a nebudete z práce každú chvíľu vynechávať. Asi v tom bude najväčší problém, pamätám si ako aj v našej firme veľa žien z tejto osady dostalo šancu, ale vydržali tak pár ní, prípadne po prvú výplatu a viac ich nebolo. Niektoré tieto moje bývalé ..,,kolegyne,, vídavam pri týchto našich kontajneroch , alebo za debničku zhnitého ovocia a zeleniny a plesnivých jogurtov robia poriadok okolo potravín. Čím to je, že je im tento život bližší, čím to je, že mladí ľudia nechcú sa dostať na vyššiu úroveň...Neverím že nesnívajú o lepšom živote, neverím že by to nechceli, ale pravdepodobne im to nestojí za námahu. Dostanú sociálne dávky, tie sú za pár dní preč a ostatné dni sa pretlčú ako sa dá. Je to síce život na hrane, ale život voľný, bez obmedzení, aj keď bez akejkoľvek budúcnosti. Najhoršie je, že im nezáleží ani na tom, aby sa ich deti mali niekedy lepšie, myslia si, že keď je tento život pre nich dobrý, bude aj pre ich deti.

Mnoho ľudí ma odsudzuje za moje príliš kritické slová na adresu Rómov, za tvrdé a drsné články. No verte mi, že to nieje tým, že by som sa vyvyšovala nad ostatných Rómov, alebo tým, že zabúdam na to kto som, že som tiež Rómka, ale je to preto, že chcem prebudiť svojich súkmeňovcov z tejto letargie, z tohto zimného spánku do ktorého sa pred mnohými rokmi uložili. Chcem aby sme sa vzdelanosťou a kultúrnosťou dostali všetci na úroveň majority, chcem aby naše deti študovali, pracovali, žili tak ako všetci ľudia v našej krajine. No keď ich budeme neustále ľutovať, utvrdzovať ich v ich presvedčení že celý svet je proti nim a všetci bieli sú tí zlí, nikdy to nedosiahneme.
Bijme sa do pŕs a tľapkajme po pleci, čo všetko sme urobili pre Rómov. Vybavili vodovod, postavili byty , ale...ten vodovod za pár mesiacov bude zdrojom rôznych chorôb, pretože nikto Rómov v osade nenaučil čo je to hygiena a čistota, byty budú zdemolované a zdevastované, lebo ak niečo dostanem úplne zadarmo, nedokážem si to vážiť a starať sa o to, lebo...,,no čo, zničíme, dajú nám druhé,,..
Jeden starosta teraz prišiel s nápadom urobiť z Rómskej osady akýsi skanzen pre zahraničných turistov, ako ukážku typicky Rómskeho života a hneď sa stal terčom kritiky a ja sa pýtam prečo? Ako niekto poznamenal, keď čakáte návštevu, upracete si, pekne oblečiete seba aj deti a toto by urobili aj Rómovia, upratali by svoje okolie, deti by nepobehovali holé, bosé, prinieslo by im to finančné výhody a ich úroveň by pomaličky začala stúpať...takže tlieskam tomuto nápadu, je to predsa len nejaké riešenie a možno zaberie toto, keď už všetko iné zlyhalo. Takže milí Rómski aktivisti, neodsudzujte hneď všetko, ale naopak, pomôžte tomuto a podobným projektom, pridajte sa a dohliadnite na to, aby sa z týchto ľudí nestali iba exponáty ako v zoo.

Kam smerujeme Rómovia? Kam vlastne kráčame? Máme svoju vlajku, máme svoju hymnu, vydobyli sme si to, že nie sme etnikum, ale národ, nemáme síce svoju krajinu, ale každá krajina v ktorej žijeme a po stáročia žili naši predkovia je aj naša. Tak ju už prijmime za svoju a ona prijme nás, chce to čas a trpezlivosť, ale prijme, verím tomu.

Helena Kmeťová.

Vychádzajúca hviezda BG..


Dnes Vám chcem predstaviť 25- ročného talentovaného rómskeho rapera z Levíc.
Nehanbí sa za to, že je Róm. Dokonca si na tom zakladá a apeluje i na ostatných Rómov, aby sa priznali k svojej identite a boli na ňu hrdí. BG- vlastným menom Miroslav Rác. Pochádza z hudobníckej rodiny. Vyštudoval konzervatórium v Topoľčanoch so zameraním na klavír. V súčastnosti navštevuje druhí ročník ústavu romologických štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Vymyslel svoj vlastný Gangsta romano Hip-Hop. Je to cigánsky gangsterský rap, ktorý prezentuje na svojich koncertoch v rôznych kluboch, festivaloch a na súkromných akciách. Svojou hudbou chce osloviť nielen Rómov ale aj nerómov, pretože rapuje dvojjazyčne.

Kedy si sa začal venovať hudbe a ako si spomínaš na svoje prvé začiatky?

Hudbe sa venujem od svojich trinástich rokov, prvé začiatky boli ako každé začiatky, každého človeka, ktorý sa učí a vzdeláva.

Zaujala ma Tvoja prezývka- BG, čo znamená a ako si sa k nej dostal?

BG ako baro gangstro, čiže veľký raper alebo veľký frajer v rómskom rape. Toto meno mi dali Rómovia z Nových Zámkoch, keď som im zarepoval v rómskom jazyku.




Inšpiroval si sa tradičnou rómskou hudbou? Hudbu aj texty si píšeš sám?

Inšpirácie boli rôzne. Zahraničné aj domáce. A určite áno, inšpiroval som sa aj tradičnou rómskou hudbou, lebo je bohatá a silná. Hudobne a esteticky, áno texty aj hudbu si píšem sám.

Myslíš si, že si príp. v blízkej budúcnosti sa staneš vzorom pre mladých Rómov, ktorí Ťa budú chcieť nasledovať?

Myslím si, že čo nie je môže byť.

Čo Ťa inšpiruje, ktoré hudobné štýly počúvaš?

Inšpirujem sa zahraničnými interpretmi, počúvam Snoopa dogga, Wu tang clan a Damiana Marleho.

Ako vnímaš hudobnú scénu na Slovensku?

Hudobná scéna na Slovensku je pestrá, čiže pozitívne.

Momentálne pracuješ na svojom debutovom albume Muro drom. Ako vznikol názov albumu?

Presne tak, stále na ňom intenzívne pracujem. Momentálne nahrávam skladby, na ktorých si dávam záležať. Tento názov opisuje moju cestu za kariérou a zároveň aj životnú cestu. pretože každý z nás má svoju vlastnú cestu.

Aké sú tvoje plány po ukončení štúdia na univerzite? Akou cestou sa chceš uberať?

Určite sa chcem venovať hudbe a rómskemu hip hopu, , rozvíjať našu kultúru a robiť čo je potrebné.

Čo pripravuješ v najbližšej budúcnosti?

Mám toho dosť veľa. Natáčanie debutového albumu, koncerty, vystúpenia.


Moja tvorba zobrazuje moju tvár. Som hrdý na to, že som Róm. V mojich skladbách spievam o tom, aby ma Rómovia počúvali, aby sa na mojich skladbách zabávali. Môj rap je pre všetkých.

Ďakujem za rozhovor, prajem veľa osobných aj pracovných úspechov. Devleha.



Lucia Vaňová

"Nevinný študenti!"


Krimi noviny zo dňa.14.10.2011. Ma doslova zdvihli zo stoličky. "Nevinných študentov" so strednej školy v Žiline napádajú len tak "cigáni". "To je hrozné" – toto znie pre mňa ironicky. Chúdence len tak ich napádajú cigani z miestnej osady.