Cudzinca áno, vlastného nie

Obec Jakubany 

Na našom redakčnom blogu pôsobím ako redaktorka z Maďarská. Ano je to tak, dnes žijem v maďarskej obci Barc.Ale kedže pochádzam zo Slovenka,dovolím si zareagovať na jednú vec, trochu smutnú a dosť krutú.  Jakubany je malá dedinka v okrese Stará Ľubovňa s počtom obyvaťeľov 2597. Viac ako jednu tretinu z nich tvoria rómovia. Ešte pred desiatimi rokmi Základná škola tu mala dva vchody. Jeden bol pre nerómske deti a druhy bol pre rómske deti.  Pričom jedna strana školy bolá základna škola pre nerómske deti, a tá druhá časť školy bola pre rómske deti, ktoré tam boli veľmi segregované, a diskriminované pre plnohodnotné vzdelanie.
Bola to totiž osobitná škola, dnes špecialná základna škola.  Špeciálnu základnú školu naštevovalo takmer 100 percent rómskych deti. Táto skutočnosť bola zmedializovana Rómskou tlačovou agentúrou (RPA) a to pomohlo tak, že z dvoch vchodoch sa dnes používa iba jeden pre všetky deti.
Poznám tu dedinku a aj ľudí v nej. Bývala som v susednej dedine Nová ľubovňa. Mam medzi nimi aj priateľov a známych. Vzťah medzi rómom a nerómom v Jakubanoch je iba vtedy v poriadku, ak róm nevstúpi do krčmy. Aj v obchode sa musí správať po tichu a byť rýchli pri nákupe. Ak nerómske dieťa robí zle rómskemu, tak je všetko v poriadku. No opačne, ak rómske dieťa spraví niečo zlé, tak nerómovia napadnú rovno celú rómsku rodinu, a okamžite je to medializované...  Takže môžem si dovoliť opísať vzťah obyvaťeľov ako "vzťah v tvrdom režime." Rómovia si nemôžu dovoliť kúpiť dom mimo osady, pretože majoritná časť dediny neprijme za suseda róma. A žiaľ je to tak dodnes.

Dnes základná škola Jakubany 

Včera som si prezerala web stránku (RPA) a tam som sa dočítala, že V uplynulých dňoch dali na Základnej škole v Jakubanoch do užívania taiwansko-slovenskú učebňu varenia a stolovania. Učebňu otváral osobne veľvyslanec Taiwanu na Slovensku David Nan-Yang Lee. Ostala som prekvapená, tá istá škola ktorá mala dva vchody pre rómske a nerómske deti si otvorila taiwansko-slovenskú učebňu varenia a stolovania. Tu môžem povedať, že je to v poriadku, spoznať inú kultúru a tradíciu, vytvárať siete a multikultúrne vzťahy, a však je to na smiech, keď si spomeniem na tie dva vchody...

Posúďte sami, či to nie je trošku smiešne, že majoritná časť dediny prijala taiwansku   kultúru aj thaiwanov a dovolila im prísť medzi seba, a vlastných nemôže prijať ako rovnocenných susedov, či ako spoluobčanov.

Taiwanský veľvyslanec 24 apríl Jakubany

Počas desiatich rokov sa dedina čarovne zmenila na dedinku plného rozvoja. Čerpajú európske fondy v prospech vzdelávania detí v obci, vybavili sa luxusné priestory, ihriská... Obec od októbra 2010 realizuje trojročný projekt s názvom Terénna sociálna práca s podporou Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Projekty sa realizujú, peniaze sa míňajú, ale rómovia v obci sú v tvrdom režime stále.Vytvorili pre nich aj komunitné centrum, ktoré úzko pracuje s nimi. V podstate sa im tam pomáha s vyplňovaním papierov a dokladov. Dávajú mládeži a deťom možnosť rozvíjať sa kultúrne a sociálne. No nič viac. Rómske dievčatá sa naučia siť a správne stolovať, chlapci sa priučia stolárčine ale v podstate problém sa vôbec nezmenil.

romský žiaci sa učia stolarčine

Rómovia tu veľmi dobre vedia, že ak si sami nepomôžu, tak im nikto iný nepomôže. V podstate tak to aj má byť, že sa každý stará o seba sám, o zveľaďovanie vlastného majetku, o zabezpečenie príbytku pre svoju rodinu, či o školu pre svoje deti...! Ale nie je v poriadku, že vo vlastnej dedinke, kde žiješ a vyrastáš, dokonca aj zostarneš sa cítiš ako cudzinec. A cudzinec z thaiwanu je vítaný ako jeden z obyvatelov obce Jakubany. Čo človek dnes pre peniaze nespraví... Veď o tom je život... Peniaze hýbu svetom, Hýbu stále svetom naozaj iba peniaze?  V prípade obce Jakubany, a a jej obyvateľov myslím že ano...

Majoritná časť obce Jakubany 

Tento príklad je v podstate rovnaký, ako keď prvého mája v roku 2004 sme vstúpili do Európskej Únii a nechali otvoriť hranice pre vstup cudzincom. Slovensko bolo ochotné a schopné otvoriť hranice pre cudzincov, ale dať právo rómovi na slobodný a bezpečný život, bez diskriminácie, rasovych útokov, predsudkov, segregácii a antitolerancie nie je schopné ani dnes. V podstate ani nikdy nebolo,  a je ťažko uveriť, že niekedy bude.

Lucia Curejová
Redaktorka, redakcie 1