Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Cudzinca áno, vlastného nie

Obec Jakubany 



Na našom redakčnom blogu pôsobím ako redaktorka z Maďarská. Ano je to tak, dnes žijem v maďarskej obci Barc.Ale kedže pochádzam zo Slovenka,dovolím si zareagovať na jednú vec, trochu smutnú a dosť krutú.  Jakubany je malá dedinka v okrese Stará Ľubovňa s počtom obyvaťeľov 2597. Viac ako jednu tretinu z nich tvoria rómovia. Ešte pred desiatimi rokmi Základná škola tu mala dva vchody. Jeden bol pre nerómske deti a druhy bol pre rómske deti.  Pričom jedna strana školy bolá základna škola pre nerómske deti, a tá druhá časť školy bola pre rómske deti, ktoré tam boli veľmi segregované, a diskriminované pre plnohodnotné vzdelanie.
Bola to totiž osobitná škola, dnes špecialná základna škola.  Špeciálnu základnú školu naštevovalo takmer 100 percent rómskych deti. Táto skutočnosť bola zmedializovana Rómskou tlačovou agentúrou (RPA) a to pomohlo tak, že z dvoch vchodoch sa dnes používa iba jeden pre všetky deti.
Poznám tu dedinku a aj ľudí v nej. Bývala som v susednej dedine Nová ľubovňa. Mam medzi nimi aj priateľov a známych. Vzťah medzi rómom a nerómom v Jakubanoch je iba vtedy v poriadku, ak róm nevstúpi do krčmy. Aj v obchode sa musí správať po tichu a byť rýchli pri nákupe. Ak nerómske dieťa robí zle rómskemu, tak je všetko v poriadku. No opačne, ak rómske dieťa spraví niečo zlé, tak nerómovia napadnú rovno celú rómsku rodinu, a okamžite je to medializované...  Takže môžem si dovoliť opísať vzťah obyvaťeľov ako "vzťah v tvrdom režime." Rómovia si nemôžu dovoliť kúpiť dom mimo osady, pretože majoritná časť dediny neprijme za suseda róma. A žiaľ je to tak dodnes.
Dnes základná škola Jakubany 

Včera som si prezerala web stránku (RPA) a tam som sa dočítala, že V uplynulých dňoch dali na Základnej škole v Jakubanoch do užívania taiwansko-slovenskú učebňu varenia a stolovania. Učebňu otváral osobne veľvyslanec Taiwanu na Slovensku David Nan-Yang Lee. Ostala som prekvapená, tá istá škola ktorá mala dva vchody pre rómske a nerómske deti si otvorila taiwansko-slovenskú učebňu varenia a stolovania. Tu môžem povedať, že je to v poriadku, spoznať inú kultúru a tradíciu, vytvárať siete a multikultúrne vzťahy, a však je to na smiech, keď si spomeniem na tie dva vchody...

Posúďte sami, či to nie je trošku smiešne, že majoritná časť dediny prijala taiwansku   kultúru aj thaiwanov a dovolila im prísť medzi seba, a vlastných nemôže prijať ako rovnocenných susedov, či ako spoluobčanov.
Taiwanský veľvyslanec 24 apríl Jakubany

Počas desiatich rokov sa dedina čarovne zmenila na dedinku plného rozvoja. Čerpajú európske fondy v prospech vzdelávania detí v obci, vybavili sa luxusné priestory, ihriská... Obec od októbra 2010 realizuje trojročný projekt s názvom Terénna sociálna práca s podporou Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Projekty sa realizujú, peniaze sa míňajú, ale rómovia v obci sú v tvrdom režime stále.Vytvorili pre nich aj komunitné centrum, ktoré úzko pracuje s nimi. V podstate sa im tam pomáha s vyplňovaním papierov a dokladov. Dávajú mládeži a deťom možnosť rozvíjať sa kultúrne a sociálne. No nič viac. Rómske dievčatá sa naučia siť a správne stolovať, chlapci sa priučia stolárčine ale v podstate problém sa vôbec nezmenil.
romský žiaci sa učia stolarčine

Rómovia tu veľmi dobre vedia, že ak si sami nepomôžu, tak im nikto iný nepomôže. V podstate tak to aj má byť, že sa každý stará o seba sám, o zveľaďovanie vlastného majetku, o zabezpečenie príbytku pre svoju rodinu, či o školu pre svoje deti...! Ale nie je v poriadku, že vo vlastnej dedinke, kde žiješ a vyrastáš, dokonca aj zostarneš sa cítiš ako cudzinec. A cudzinec z thaiwanu je vítaný ako jeden z obyvatelov obce Jakubany. Čo človek dnes pre peniaze nespraví... Veď o tom je život... Peniaze hýbu svetom, Hýbu stále svetom naozaj iba peniaze?  V prípade obce Jakubany, a a jej obyvateľov myslím že ano...

Majoritná časť obce Jakubany 
Tento príklad je v podstate rovnaký, ako keď prvého mája v roku 2004 sme vstúpili do Európskej Únii a nechali otvoriť hranice pre vstup cudzincom. Slovensko bolo ochotné a schopné otvoriť hranice pre cudzincov, ale dať právo rómovi na slobodný a bezpečný život, bez diskriminácie, rasovych útokov, predsudkov, segregácii a antitolerancie nie je schopné ani dnes. V podstate ani nikdy nebolo,  a je ťažko uveriť, že niekedy bude.






Lucia Curejová
Redaktorka, redakcie 1

Komentáre

  1. Ale vy cigani tiez mate daco proti ludom z azie alebo moslimom? ja som si doteraz myslel ze nie

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…

Rasistická teória, ktorou sa riadi Mazurek, Kotleba a celá ĽSNS

Po tom čo som si vypočul debatu Mazureka a ďalších v relácii Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom a Tomášom Jancom (Kulturblog - 20. 12. 2019). Kde Mazurek vysvetľuje rasovú teóriu, vysvetľuje ako sa ľudia navzájom od seba odlišujú na základe rasy. Akú telesnú konštrukciu má napr. biely človek od černocha alebo iného príslušníka etnika, alebo stavbu lebky, alebo dokonca veľkosť mozgu, som si uvedomil, že títo ľudia sú viac nebezpeční ako si vôbec myslíme a zároveň som začal uvažovať, akú hodnotu mám ako človek v našej spoločnosti, som menejcenný pretože som príslušníkom iného etnika s inou stavbou tela, farby pokožky, hnedých očí a čiernych vlasov? Rasizmus vysvetlený v priamom prenose!!! 

Človek sa delí na rasy a to som nikdy ani nepopieral. Delíme sa nielen podľa farby pokožky, ale aj fyzicky, mentálne, kultúrne a samozrejme k nášmu vývoju prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Biologické atribúty – rasy ľudí sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farb…