Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Nedôvera je vzájomná


Rómovia na území dnešného Slovenska žijú usadlým spôsobom života vyše tristo rokov. Aj ked´boli majoritným obyvateľstvom vnímaní ako periférna sociálna vrstva, rómom sa bežne tykalo, čo neznamenalo, že vzájomné spolužitie bolo zlé. Do rómskej časti obce chodili obyvatelia obce iba v prípade, ked´ potrebovali službu rómskeho remeselníka.O skutočnom živote svojich rómov vedeli málo.

Nevedomosť potom nahrádzali predstavami. Narastanie protirómskych nálad sa po prvýkrát otvorene prejavilo v obci Pobedim, kde sa 1.októbra 1928 odohrala udalosť známa ako "pobedimská tragédia".Obyvatelia obce obvinili miestnych Rómov z podpálenia dvoch stohov slamy a následne štyridsať ozbrojených mužov prepadlo v noci rómsku osadu.

Výsledkom bolo šesť mŕtvych,osemnásť zranených. Velitel´ zasahujúcich hasičov vyjadril dojem "že pobedimský požiar bol len fingovaný, aby bola zámienka proti Cigánom". Predstava " asociálnosti Cigánov" bola na verejnosti oživovaná aj v súvislosti s takzvaným procesom s moldavskými Cigánmi, ktorý prebiehal v rokoch 1927-1929. Devätnásti obžalovaní členovia zločineckej bandy, ktorá sa dopustila viacerých lúpeží a vrážd, pri vyšetrovaní uviedli, že zavraždené obete zjedli. Aj ked´sa ukázalo, že kanibalizmus bol len výplodom ich choromyseľného vodcu, európska tlač rozpútala veľkú protirómsku hystériu.

O Rómoch sa písalo ako o "leňošských zločineckých príživníkoch civilizácie". Aj bývalý predseda senátu Krajského súdu v Košiciach, aj súdny znalec-psychiater sa vyjadril, že "klamstvo je jedným z príznakov cigánskeho kmeňa, morálne sú na nízkom stupni, ako aj ich intelekt". Takto živené nálady v spoločnosti negatívne poznačili vzájomné spolužitie a predznamenali to, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny. Slovenský štát, ktorý vznikol v roku 1939 po rozpade Ćeskoslovenska, v mnohom napodobňoval diskriminačné a rasové zákony nacistického Nemecka.
Zberný tábor Dubnica Nad Váho 

Pri plnení diskriminačných opatrení proti Rómom, vyvíjali mimoriadnu aktivitu príslušníci polovojenskej organizácie-Hlinkovej gardy. Legislatíva umožňovala gardistom uplatňovať voči Rómom rôzne formy priamej fyzickej agresie, akými boli nočné razie v rómskych osadách. Svoju agresivitu si vybíjali pri demoláciach rómskych osád a vyháňaním rómov na odľahlejšie miesto mimo obce.Toto sa mimochodom deje aj dnes, keď sympatizanti tohto hnutia sa stávajú pokračovateľmi myšlienok svojich "idolov", ako boli Hlinkova garda a Tiso.

Ľudia akosi zabúdajú, že aj mnohí rómovia sa aktívne zúčastnili Slovenského národného povstania. Po jeho potlačení a obsadení Slovenska nemeckou armádou, došlo na viacerých miestach hlavne stredného Slovenska k masovému vraždeniu Rómov špeciálnymi jednotkami SS. Dôvodom bolo ich aktívne pôsobenie medzi partizánmi, stačilo však iba podozrenie.

Tragická udalosť sa odohrala v Dubnici nad Váhom. Pôvodný pracovný útvar bol v novembri 1944 premenený na "Zaisťovací tábor pre Cigánov", v ktorom boli aj celé rodiny, odtiaľ mali pokračovať do nemeckých vyhladzovacích a koncentračných táborov. V decembri 1944 tam však vypukla epidémia škvrnitého týfusu a tábor sa dostal do karantény. Situácia bola vyriešená tak, že 23.februára 1945 nemeckí vojaci naložili na dve nákladné autá 26 pacientov pod zámienkou prevozu do nemocnice. Previezli ich však do areálu miestnej zbrojovky pod Drieňovu horu, kde ich brutálne povraždili.

Bolo dokázané, že výstrelom bolo zasiahnutých len osemnásť Rómov, ostatní boli zahrabaní za živa a následne sa udusili .Tento krutý príbeh poznám aj z rozprávania mojich rodičov, brat mojej mamy sa akoby zázrakom zachránil.V tých, ktorí prežili, táto tragická udalosť prehĺbila pocit nedôvery k majoritnému obyvateľstvu, čo v konečnom dôsledku negatívne ovplyvnilo vzájomné medzietnické spolužitie. Rómovia na toto obdobie svojich dejín nezabúdajú.V rokoch 2005-2007 bolo z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita na Slovensku odhalených sedem pamätných tabúľ a pamätníkov pripomínajúcich miesta, kde boli Rómovia počas vojnových rokov intervenovaní a kde došlo k ich popravám.Táto historická skúsenosť je dodnes súčasťou kolektívnej pamäti rómov. Väčšinové obyvateľstvo však na tieto skutočnosti už zrejme zabudlo.

 
Táto prastará pieseň je známa medzi nami rómami s iným textom, ale v dobe o ktorej je aj tento článok, sa stala našou hymnou, a medzi našimi rómami je stále spievaná s textom, ktorý jej bol v tej dobe pridaný. 
Na roven čhavale, o dad nane khere,
andro` da taboris,
phari buťi kerel.  V preklade:   V tábore plačú, ťažko pracujú a umierajú hladom, kde sú moje deti, nie sú doma, zobrali ich do tábora...  


Žiaľ nezohnala som túto pieseň  s týmto starým textom a tak vám ponúkam jej originál, spievaný prastarý text, v preklade, plakalo dievčatko...







Eva Kmeťová Makišová.
Spracované podľa autora Arne B.Mann
Hist.Revue.

Komentáre

  1. Veľmi som očakávala kedy sa vrátiš písať, už len dodám, že si ma nesklamala, ale naopak. Veľa zdaru v tvojom živote.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Na roven čhavale.o dad nane khere,andro da taboris,phari buťi kerel-v preklade:neplačte deti,otec nie je doma,v tom tábore, ťažkú prácu robí.Treba byť dôslednejší,a hlavne v častiach,ktoré môžu pokaziť dôveryhodnosť .Fero Ferenc

    OdpovedaťOdstrániť
  3. konecne to niekto povedal otvorene, to je nasa historia smutna ale prvadiva! Bravo

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…

Rasistická teória, ktorou sa riadi Mazurek, Kotleba a celá ĽSNS

Po tom čo som si vypočul debatu Mazureka a ďalších v relácii Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom a Tomášom Jancom (Kulturblog - 20. 12. 2019). Kde Mazurek vysvetľuje rasovú teóriu, vysvetľuje ako sa ľudia navzájom od seba odlišujú na základe rasy. Akú telesnú konštrukciu má napr. biely človek od černocha alebo iného príslušníka etnika, alebo stavbu lebky, alebo dokonca veľkosť mozgu, som si uvedomil, že títo ľudia sú viac nebezpeční ako si vôbec myslíme a zároveň som začal uvažovať, akú hodnotu mám ako človek v našej spoločnosti, som menejcenný pretože som príslušníkom iného etnika s inou stavbou tela, farby pokožky, hnedých očí a čiernych vlasov? Rasizmus vysvetlený v priamom prenose!!! 

Človek sa delí na rasy a to som nikdy ani nepopieral. Delíme sa nielen podľa farby pokožky, ale aj fyzicky, mentálne, kultúrne a samozrejme k nášmu vývoju prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Biologické atribúty – rasy ľudí sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farb…