Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Nepozerajme dole, ak chceme lietať...


Celý život čakáte na šťastie, na princa vašich snov, čakáte na niečo, čo pohne vaším životom, dá zmysel snom, zmení váš pohľad na okolitý svet, otvorí bránu nepoznaným, zmyslu plným a čarovným zákutiam ľudskej duše. Má to však háčik, poviete si, kde by nebol?.. Ale prečo je to tak? Prečo sa všetko krásne musí pokaziť? Prečo šťastie netrvá večne? Ruku na srdce,viete prečo je to tak?Položili ste si otázku, kto je na vine? Vy to viete veľmi dobre... áno, sme to my, sami. My sa bojíme lásky,šťastia, vášne, dobroty a nehy... Chceme to, túžime potom,no keď to všetko máme, naše druhé ja, to zničí, vzdávame sa toho najcennejšieho čo v živote môžme mať. Trpíme snáď seba deštrukciou? Alebo dokonca paranojou? Bojíme sa života, krídla našich anjelov sa menia na popol, ubližujeme milovanému, ubližujeme sebe. Kto môže za naše chyby a poklesky? Obviňujeme nevinných, ospravedlňuje nás to,že sme len ľudia. Nedokážeme realizovať naše sny, mlčíme, len aby sme neublížili tomu druhému. Nie je to pokrytectvo? Dokonca, mám tú odvahu nazvať to zbabelosťou. Jednoducho povedané, máme strach. Začína to tým, že vám objekt vašich citov podá veľmi opojnú halucinogénnu psychotronickú látku. Časom po nej začnete túžiť tak, ako narkoman po svojej dennej dávke. Keď však vyprchá, je vám strašne zle, nehovorím teraz o tej veľkej nenávisti voči dílerovi, ktorý tú závislosť vo vás vyvolal, ale teraz vám ešte odmieta predať ďalšiu dávku. Ste otrávená, trápi vás to, sama nechápete čo sa deje, a neviete prečo sa vám nedokáže pozrieť do očí. Poviete si, čert ho ber. V ďalšom štádiu ste zničená, sama, opustená niekde v rohu a jediné čo viete je, že chcete ďalšiu dávku. Každý z nás chce aby všetko ostalo pri starom.. ostávame, trpíme,pretože sa bojíme zmeny. Zrazu si uvedomíte,že ste na dne, stojíte pred vlastným obrazom a viete,že ste siahli až na dno. Verte, váš život nie je chaotický, to je len svet okolo vás. Máte pocit,že sa vás láska už netýka? Nie je to za vami? Bojíte sa zas otvoriť srdce? Bojíte sa,že sa zas spálite? Uzdravíte sa, až keď uveríte. Ak sama sebe dokážete odpustiť, ak na svojej ceste dokážete prijať každého človeka za svojho učiteľa a veríte v zázraky, dokážete nemožné. Nič nie je perfektné, ani láska nie,len ona jediná trvá večne, je tu, a vždy bude. Preto verte v silu svojich snov.
   


Lucia Váňova

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…

Rasistická teória, ktorou sa riadi Mazurek, Kotleba a celá ĽSNS

Po tom čo som si vypočul debatu Mazureka a ďalších v relácii Politicky nekorektne s Milanom Mazurekom a Tomášom Jancom (Kulturblog - 20. 12. 2019). Kde Mazurek vysvetľuje rasovú teóriu, vysvetľuje ako sa ľudia navzájom od seba odlišujú na základe rasy. Akú telesnú konštrukciu má napr. biely človek od černocha alebo iného príslušníka etnika, alebo stavbu lebky, alebo dokonca veľkosť mozgu, som si uvedomil, že títo ľudia sú viac nebezpeční ako si vôbec myslíme a zároveň som začal uvažovať, akú hodnotu mám ako človek v našej spoločnosti, som menejcenný pretože som príslušníkom iného etnika s inou stavbou tela, farby pokožky, hnedých očí a čiernych vlasov? Rasizmus vysvetlený v priamom prenose!!! 

Človek sa delí na rasy a to som nikdy ani nepopieral. Delíme sa nielen podľa farby pokožky, ale aj fyzicky, mentálne, kultúrne a samozrejme k nášmu vývoju prispieva aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Biologické atribúty – rasy ľudí sa delia podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farb…