Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

"Reality" šou bývania


Obytný komplex v Dunajskej Strede
Rómovia sú príkladom pre iných znie nadpis článku za ktorým sa skrýva "výhra nového bývania" pre rómske rodiny z Dunajskej Stredy. Rómovia musia denne spĺňať 20 bodov. Tí, ktorí dosahujú dobré výsledky, majú možnosť sa po troch mesiacoch presťahovať.
Program viacstupňového bývania od svojho vzniku zaznamenal prvé úspechy. Tri rómske rodiny sa presťahovali do mesta.



Uprostred priemyselnej zóny na Kračanskej ceste v Dunajskej Strede je budova s dvojjazyčným nápisom - My, rómsky národ chceme žiť slušne so svojimi povinnosťami a právami. Je súčasťou obytného komplexu, ktorý v roku 2004 vytvorila inštitúcia pre romologický výskum spolu s mestom.

„Na sídlisku Júliusa Lörinca bývalo 36 rodín, približne 300 ľudí. Za 20 rokov sa ich dlhy voči mestu vyšplhali až na 25 miliónov korún. Aby sa situácia nezhoršovala, bývalý primátor ma oslovil, aby som pripravil nejaký program. Pomenoval som ho Druhá šanca. Mesto ho prijalo, pretože sme v ňom neriešili len bytový problém pre Rómov, ale zároveň ich osvetu a výchovu,“ hovorí vysokoškolský pedagóg, romológ a expert sociálnych vied Jozef Ravasz.

Jeho program viacstupňového bývania spočíva v tom, že Rómovia bývajú v troch objektoch. Všetky sú umiestnené v jednom areáli, do ktorého mesto investovalo 30 miliónov korún. V súčasnosti je v ňom 329 osôb, 94 rodín.

V pavilóne C, ktorým sú označené kontajnerové byty, bývajú neplatiči. Pavilón B je najstarší objekt v areáli a sú v ňom „slušnejší“ Rómovia. V A pavilóne sú 1-izbové byty s nižším štandardom. Majú všetko okrem ústredného kúrenia. Býva v ňom deväť rodín, ktoré majú byť pre ostatných príkladom.

„Slušné mladé rodiny boli ochotné prísť a začať bývať na Kračanskej ceste. Majú byť vzorom pre ostatných Rómov, aby videli a naučili sa od nich, že dá sa žiť aj inak. Táto súťaž u nich podvedome funguje, pretože Rómovia si väčšinou neberú príklad od gadžov-Nerómov, ale od svojich,“ vysvetľuje Ravasz, ktorého Rómovia považujú za autoritu.

Jozef Ravasz 
Za dobré výsledky sa môžu presťahovať 

Všetci Rómovia musia denne spĺňať 20 bodov. Získavajú ich napríklad dbaním na dodržiavanie pravidelnej školskej dochádzky, hľadaním zamestnania, staraním sa o svoje okolie, dodržiavaním hygieny či platením nájomného. Bodový systém kontrolujú a mesačne hodnotia štyria terénni sociálni pracovníci vrátane Jozefa Ravasza. Je zároveň aj správcom.

Rómovia, ktorí dosahujú dobré výsledky, majú možnosť sa po troch mesiacoch presťahovať z C pavilónu do B, z B do A, a z A do mesta. Naopak to už neplatí, z pavilónu A sa ľudia nedostanú naspäť do B alebo C.
Projekt Jozefa Ravasza sa za roky osvedčil a do mesta sa presťahovali už tri rodiny.

„Podľa potreby pracujeme nielen s rodinami, ale aj s jednotlivcami. Zapojili sme ich do aktivačných prác, priamo na dvore pracuje každé ráno 18 Rómov štyri hodiny. Je to dlhý proces, ale každý v ňom pochopil, že elektriku nemôže ukradnúť od suseda a že za vodu sa platí. Možno sa to niekomu zdá, že sú to základné veci, ale u týchto ľudí nie. Pre nás je veľký úspech aj to, keď papier nezahodia na zem, ale dajú ho do kontajnera," vraví romológ.

Najak sa začať musí  poviem si po prečítaní tohto článku, a však nemôžem sa zbaviť pocitu poníženia rómov, ľudí ktorý chcú lepšie bývať. Lebo musíme si to napísať narovinu, do tohto projektu sa príhlasia iba rómske rodiny ktoré chcú lepšie bývať, a nemajú ako prísť k novému bývaniu. Tieto  zvädša mladé rodiny  s malými detmi bývali na sídlisku Júliusa Lörinca . Aké to boli rodiny ? Na sídlisku bývalo 36 rodin, za 20 rokov sa ich dlhy voči mestu vyšplhal až na 25 miliónov korún. Za 20 rokov ? Keď vieme počítať tak počítajme. Je rok 2011 mínus 20 rokov je ? No jednoducho povedané dostaneme sa na začiatok 90 rokov. Pred rokom 1989 v Dunajskej Strede fungoval premysel ktorý zamestnával prevažnú časť obavyteľtva, ale aj ľudi z blízkeho okolia Dunajskej Stredy. Samozrejme, v tom období mali prácu aj rómovia. Po roku 1989 sa situácia zmenila. Dôsledku privatizácie a náhleho zrodu "velkych" podnikatelov prišlo k úpadku fungujúceho premyslu nielen v Dunajskej Strede ale aj celej republike. Pamätám si roky 1993-1998, kedy na Slovensku bola viac ako 16% nezamestnanosť. Bola to doba, keď sa na jedno voľné pracovné miesto hlásilo minimálne 10 ľudí...Pre nás Rómov to bola doba z minimálnou šancou sa zamestnať, bola to doba keď si zamestnávateľ mohol vyberať a samozrejme vo väčšine si vybral neróma. Róm nemal šancu sa zamestnať, aj na robotnícke miesta bola tlačenica... Bola to doba, ktorá v plnej miere ukázala predsudky a rasistické zmýšľanie majoritnej spoločnosti. Samozrejme, to nebola pravda, podľa majoritnej spoločnosti... nezáujem zamestnať Róma, bola nízka vzdelanostná úroveň nás Rómov...Myslím si, že to bola len výhovorka a akési ospravedlnenie majoritnej spoločnosti pred nezamestnávaním Rómov. Je známe, že keď sa Róm pýtal o prácu cez telefón, miesto bolo voľné, no keď prišiel osobne sa ukázať, miesto, o ktoré sa uchádzal bolo už obsadené, pričom medzi telefonickým kontaktom a osobným stretnutím bol často krát len cca. hodinový rozdiel. Takýmto spôsobom sa mnohé rómske rodiny dostali zo štandartnej socialnej úrovni na nízku úroveň. To znamenalo mnoho negatívných aspektov na socialnej urovni. Platobná neschopnosť sa odzrkadlila na kvalite života, neznamenala len si nekúpiť čo chcem, ale aj neschopnosť  zaplatiť si pravidelné platby za služby nevyhnutné štandartu života človeka. Tak sa netreba potom čudovať že po 20 rokov sa dlh na nájomnom a iných službách voči mestu vyšplhal až na 25 miliónov korún. Tak o akých rodinách sa tu potom píše ? A má mesto potom právo robiť "Reality" šou bývania ? Keď budeme uvažovať ďalej, tak zistíme že dnešné mladé rodiny ktoré sa zúčastnuju porogramu lepšieho bývania v Dunajskej Strede, a ktoré pochádzajú už hore zo zmieňovaného sídliska boli vtedy deti rodíčov,  ktorý sa dostali vďaka socialným aspektom o ktorých som písal na samé dno našej spoločnosti. A tu na rad prichádza mesto a jeho otvorená náruč, samozrejme nesmieme zabúdnúť  na učeného romológa Jozefa Ravasza. Mám z toho zmiešaný pocit....  Ešte zmiešanejší pocit mám zo slova Romológ znie mi to ako egiptolog, ešteže nemáme hieroglyfické písmo, to by  bol  Jozef Ravasz  k nezaplateniu....


Spolupracujú so samosprávou

Projektom Jozefa Ravasza sa inšpirovali aj iné mestá. Spoluprácu nadviazalo Komárno, Veľký Meder a Košice, kde je dlhodobý problém s obyvateľmi na Luníku IX. Cieľom projektu je podľa Jozefa Ravasza hlavne jeho udržovateľnosť a dôležitým prvkom spolupráca so samosprávou. Tá spolufinancuje niektoré euro-projekty. Na otázky, ako hodnotí mesto projekt s odstupom času a či sa ním vyriešila rómska otázka v Dunajskej Strede, neodpovedalo.




Jozef Kmeťo
Zdroj: Sme.sk






Zaujal vás tento článok? Čítajte ďalšie naše články, ktoré nájdete v našom archíve. Redakcia 1
« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme