Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Zle je tomu kto je chudobný, ešte horšie tomu,kto je sám.


Vážení priatelia, vychutnajte si popoludňajšiu kávu, pohodlne sa usaďte a spolu so mnou vykročte v ústreti našej dávnej minulosti...

V živote Rómov mala rodina vždy, veľmi veľký význam. Zle je tomu kto je chudobný, ešte horšie tomu,kto je sám. (Odadženo mardo sa ačhiľa a čoro oda meg goreder,so hino korkoro), hovorí sa v starom rómskom prísloví. Rómovia nadovšetko milujú svoje deti. (nane čhave, nane bacht-bez detí nie je šťastie). mamičkám najviac záleží na tom, aby ich deti boli nasýtené, zdravé, veselé a spokojné. Uprednostňujú najmä prvé deti, pretože keď dorastajú, ich úlohou je starať sa o svojich mladších súrodencov. Rodina pre Rómov znamená takmer všetko. Dalo by sa povedať, že sú na sebe závislý. Preto sa Rómovia so svojou rodinou veľmi identifikujú.
Savi paťivtu des tires dades, ajsi paťiv šaj užares tire čhavendar-Ako si vážiš svojich rodičov, tak si budú tvoje deti vážiť teba. Otec býval vždy hlavou rodiny. Zarábať peniaze bolo vždy povinnosťou hlavou rodiny, otcovým rozhodnutiam sa ostatní členovia rodiny zväčša podriadili. Teplo domova a bežný chod domácnosti vždy zabezpečovala matka. Obyčajne zbalila výrobky, ktoré vyrobil muž-podkovy, klince alebo košíky, či metly, poukladala všetko do veľkej zajdy (plachty) a tú si zaviazala na chrbát. Svoj tovar chodila ponúkať do gazdovstiev nielen v najbližšej obci, ale pochodila peši aj dediny v okolí. Niekedy za vyrobený tovar dostala peniaze, neraz však výrobky vymenila za potraviny. Občas sa stávalo, že muž nenašiel prácu, rodina ostala bez peňazí a hladovali. Matke vtedy neostávalo nič iné, ako ráno navštíviť gazdiné v okolitých obciach a popýtať si od nich nejaké jedlo pre svoje deti.
Rómske príslovie o vzťahu detí k rodičom znie: Šun le dades, bo chaľa buter maro sar tu! - počúvaj svojich rodičov, lebo zjedli viacej chleba ako ty! Rómske deti s nevôľou opúšťajú svojich rodičov, ba ani vtedy, keď dospejú a zakladajú si svoje rodiny. Chlapci-synovia si zväčša privedú svoje manželky do rodného domu k rodičom. Časom si však postavia vlastné domy, osamostatnia sa, založia si vlastné rodiny a na svojich rodičov nikdy nezabudnú. Rómovia si svoju matku držia v mimoriadnej úcte a prejavujú ju aj po jej smrti. Lásku k matke a predovšetkým žiaľ nad jej smrťou vyspievali v nejednej piesni. Príslovie o vzťahu k rodičom hovorí-Keď zomrie otec, plače duša, keď zomrie matka, plače srdce.. ( Te merel dad, rovel o voďi, te mer daj, rovel o jilo).
V rómskej rodine sa sa všetci členovia vzájomne podporovali a pomáhali si. Slobodní zostávali u rodičov, sirôt sa ujímala iná rodina, starí ľudia boli opatrovaní a hlboko vážení. Rómska rodina teda zabezpečovala ochranu sociálnu (nikto nezostal sám, o všetkých bolo postarané), psychologickú ( všetky problémy sa riešili spoločne), i ekonomickú ( poskytovala obživu pre všetkých).

Za dobrotu na žobrotu

Rada by som sa s Vami podelila o zážitok z môjho blízkeho okolia. Istá žena, skromne žijúca, po dlhšej dobe, získala dosť väčší obnos peňazí. Táto novinka bleskovo obletela všetkých príbuzných a známych. Nasledovala návšteva za návštevou. Pred touto ohromujúcou novinkou a veľkým šťastím ju nikto z nich nepoznal. Komu mohla, tomu pomohla, no musela pozerať na šťastie svojej rodiny. Nikto to však nechápal, alebo nechceli chápať, že musí zabezpečiť potreby svojej rodiny. Po tomto vysvetlení ju prekvapil aj negatívny telefonát vlastnej matky. Zavrhli ju súrodenci, matka a tzv. priatelia.
Famiľija pal e famiľija džal... rodina za rodinou ide- staré rómske príslovie, na ktoré sa už dnes zabudlo. Dnes je už každý súkromník.





Lucia Vaňová

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…