Najnovšie články
latest

Zle je tomu kto je chudobný, ešte horšie tomu,kto je sám.


Vážení priatelia, vychutnajte si popoludňajšiu kávu, pohodlne sa usaďte a spolu so mnou vykročte v ústreti našej dávnej minulosti...

V živote Rómov mala rodina vždy, veľmi veľký význam. Zle je tomu kto je chudobný, ešte horšie tomu,kto je sám. (Odadženo mardo sa ačhiľa a čoro oda meg goreder,so hino korkoro), hovorí sa v starom rómskom prísloví. Rómovia nadovšetko milujú svoje deti. (nane čhave, nane bacht-bez detí nie je šťastie). mamičkám najviac záleží na tom, aby ich deti boli nasýtené, zdravé, veselé a spokojné. Uprednostňujú najmä prvé deti, pretože keď dorastajú, ich úlohou je starať sa o svojich mladších súrodencov. Rodina pre Rómov znamená takmer všetko. Dalo by sa povedať, že sú na sebe závislý. Preto sa Rómovia so svojou rodinou veľmi identifikujú.
Savi paťivtu des tires dades, ajsi paťiv šaj užares tire čhavendar-Ako si vážiš svojich rodičov, tak si budú tvoje deti vážiť teba. Otec býval vždy hlavou rodiny. Zarábať peniaze bolo vždy povinnosťou hlavou rodiny, otcovým rozhodnutiam sa ostatní členovia rodiny zväčša podriadili. Teplo domova a bežný chod domácnosti vždy zabezpečovala matka. Obyčajne zbalila výrobky, ktoré vyrobil muž-podkovy, klince alebo košíky, či metly, poukladala všetko do veľkej zajdy (plachty) a tú si zaviazala na chrbát. Svoj tovar chodila ponúkať do gazdovstiev nielen v najbližšej obci, ale pochodila peši aj dediny v okolí. Niekedy za vyrobený tovar dostala peniaze, neraz však výrobky vymenila za potraviny. Občas sa stávalo, že muž nenašiel prácu, rodina ostala bez peňazí a hladovali. Matke vtedy neostávalo nič iné, ako ráno navštíviť gazdiné v okolitých obciach a popýtať si od nich nejaké jedlo pre svoje deti.
Rómske príslovie o vzťahu detí k rodičom znie: Šun le dades, bo chaľa buter maro sar tu! - počúvaj svojich rodičov, lebo zjedli viacej chleba ako ty! Rómske deti s nevôľou opúšťajú svojich rodičov, ba ani vtedy, keď dospejú a zakladajú si svoje rodiny. Chlapci-synovia si zväčša privedú svoje manželky do rodného domu k rodičom. Časom si však postavia vlastné domy, osamostatnia sa, založia si vlastné rodiny a na svojich rodičov nikdy nezabudnú. Rómovia si svoju matku držia v mimoriadnej úcte a prejavujú ju aj po jej smrti. Lásku k matke a predovšetkým žiaľ nad jej smrťou vyspievali v nejednej piesni. Príslovie o vzťahu k rodičom hovorí-Keď zomrie otec, plače duša, keď zomrie matka, plače srdce.. ( Te merel dad, rovel o voďi, te mer daj, rovel o jilo).
V rómskej rodine sa sa všetci členovia vzájomne podporovali a pomáhali si. Slobodní zostávali u rodičov, sirôt sa ujímala iná rodina, starí ľudia boli opatrovaní a hlboko vážení. Rómska rodina teda zabezpečovala ochranu sociálnu (nikto nezostal sám, o všetkých bolo postarané), psychologickú ( všetky problémy sa riešili spoločne), i ekonomickú ( poskytovala obživu pre všetkých).

Za dobrotu na žobrotu

Rada by som sa s Vami podelila o zážitok z môjho blízkeho okolia. Istá žena, skromne žijúca, po dlhšej dobe, získala dosť väčší obnos peňazí. Táto novinka bleskovo obletela všetkých príbuzných a známych. Nasledovala návšteva za návštevou. Pred touto ohromujúcou novinkou a veľkým šťastím ju nikto z nich nepoznal. Komu mohla, tomu pomohla, no musela pozerať na šťastie svojej rodiny. Nikto to však nechápal, alebo nechceli chápať, že musí zabezpečiť potreby svojej rodiny. Po tomto vysvetlení ju prekvapil aj negatívny telefonát vlastnej matky. Zavrhli ju súrodenci, matka a tzv. priatelia.
Famiľija pal e famiľija džal... rodina za rodinou ide- staré rómske príslovie, na ktoré sa už dnes zabudlo. Dnes je už každý súkromník.





Lucia Vaňová
« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme