Najnovšie články
latest

Aké hlboké je more...



Aké hlboké je more? Neviem, ale ako hlboká je ľudská duša, v ktorej drieme túžba zopakovať jednu z najtragickejších tragédií dejín ľudstva... Osvienčim - obyčajné slovo.... Slovo, ktoré u mnohých ľudí zanechalo tie najväčšie následky ako na tele, tak i na duši, či na rozume. Pre väčšinu je to iba slovo, no v skutočnosti to bol vyhladzovací tábor.
Osvienčim sa stal symbolom bezprecedentného zločinu, kde bolo zmarených 1,5 milióna ľudských životov, prevažne Židov, ale i politických väzňov, vojnových zajatcov a Rómov. Uplynulo 65 rokov od oslobodenia tábora smrti Osvienčimu, ľudstvo pokročilo vo vede a technike, poznáme a rozlúštili sme ľudský genóm, a však nevieme skoncovať zo zlom ktoré, drieme v mnohých ľuďoch.

Ako hlúpy je čas? Ten čas je naozaj hlúpy, ako ináč by som mal nazvať snahy niektorých nacionálno orientovaných extrémistov a ich sympatizujúcich prívržencov. Avšak najhorší sú takzvaní tichí sympatizanti... Môže to byť váš sused, kolega v práci, alebo dokonca aj váš kamarát. Ten čas je naozaj hlúpy, nevieme, nechceme, nemáme záujem byť ľuďmi, a neustále hľadáme nejakého "vnútorného nepriateľa, zradcu a najlepšie zradcu národa"... Bojím sa dňa, keď hlúposť znovu dostane šancu, ukázať svoju silu...

Prečo sa ponáhľalo kuriatko? Príbeh rómskych detí z giet a osád sa často podobá na hororové scény. Ich príchod na svet nie plánovaný, alebo vrelo očakávaný. Narodili sa, lebo ich matka, väčšinou sama ešte dieťa, skončila v posteli s mužom, ktorému ju práve predali rodičia, alebo ju niekto z osady prinútil k pohlavnému aktu. Možno práve jeho mladí rodičia hľadali kúsok ľudského tepla, krásu v tej najprimitívnejšej forme - v pohlavnom styku. Smutné, ale reálne... Aké odlišné od príbehu detí, ktoré sú očakávané a na ich príchod sa teší celá rodina. Tu im nikto nechystal izbičku a nebehal po obchodoch nájsť tie najkrajšie dupačky. Ich príchod na svet, je len možno ďalšou príležitosťou opiť sa do nemoty a možno pracovať na sestričke, či bračekovi... Psychológia tvrdí, že prvých 18 mesiacov je kritickým pre vývoj dieťaťa. Čo si myslíte, že zažívali tieto deti počas svojich prvých 18 mesiacov. Ak vaša odpoveď bola, že lásku, prijatie a bezpečný domov a prostredie, tak je to omyl. Zažívali hlad, špinu, zanedbanie základných potrieb, násilie, strach. A oni deň po dni sa učili adaptovať sa na toto prostredie a prežiť. To, že sme ich videli behať nahé v blate a smiať sa, nesvedčí o ich šťastí a spokojnosti. Ale sú to len deti, ktoré aj v takýchto kritických podmienkach dokážu byť spontánne.

Deti by nemali takto vyrastať. Mali by sa rodiť milujúcim rodičom, ktorí ich budú chrániť a milovať. Mali by vyrastať v slušnom a bezpečnom prostredí, kde by ich rodičia a spoločnosť pripravovala na plnohodnotný život. V tomto prípade krutá hlúposť ...

Kam sa preto ponáhľaš kuriatko, kam tvoje nôžky vedu tvoje kroky. Či nevidíš, že ten čas je hlúpy? Kam sa ponáhľaš kuriatko špinavé, či nevidíš, že si na teba brúsia zuby šelmy "z čistého národa"? Nemáš pokoj doma, nemáš pokoj u mamy, otec je iba ruina chlapa. Nechoď do pazúrov šeliem "z čistého národa" roztrhajú ťa, mysliac si pritom, že aj tak ťa v živote nič dobré nečaká, a že ti vlastne robia dobrú službu...

Mojím presvedčením je úcta človeka k človeku, a snaha pochopiť aj toho druhého... pomôže aj kuriatkám z osád a giet - kde morálka a hodnoty človeka sú na bode mrazu??!

Jedno staré príslovie hovorí: "Na chudobe, česť netratíš..." Mnoho Rómov žijúcich v getách tú česť stratilo... Róm róma poníži, pošpiní, v rómských getách sa rozmáha úžera, alkoholizmus, fet a drogy sú na dennom poriadku, o fetujúcích deťoch, či celých rodinách písať nebudem, lebo je to zbytočné... Incest, slovo, ktoré u normálneho človeka, vyvolá minimálne zimnicu po tele, je v getách nie tak neznámy pojem...

Dnes Rómovia sú vnímaní iba cez getá, ako by ani neexistoval iný pohľad, akoby naša kultúra, pramenila z giet plných špiny a neúcty človeka k človeku. Neviem ako riešiť túto situáciu v getách, ale som presvedčený, že to prihráva neofašisticky zmýšľajúcim ľuďom, ktorí situáciu v getách majú ako ospravedlnenku pre svoje "čierne" myšlienky...

Ako vysoko je hviezda? Neviem, ale ako ďaleko sú od nás hviezdy, tak ďaleko je úcta človeka k človeku. Do oči bijúca segregácia a izolácia našich ľudí na všetkých postoch spoločenského života.
Mnohí ľudia nás špinia, ukazujú na nás prstom. Mnohí ľudia dokážu nenávidieť už malé dieťa len preto, že je rómske, prispieva k priepasti a k diaľke porozumenia medzi našimi a vašimi ľuďmi.

Všetci moji blízki, ako preukrutný je mráz v našich srdciach? Už sa nevieme ani na seba usmiať, či pekného slova povedať. Niekdy sa už nevládzem pozerať na krutosť a hlúposť mnohých ľudí. Ani mnohí rómovia nie sú iní, podobajú sa tých, na ktorých kričia rasisti... Aká dlhá bude cesta, kde stretnem ľudí...






Prvý koncentračný tábor pre politicky nepohodlných Nemcov založili v marci 1933 v Dachau, iba dva mesiace po tom, ako sa Adolf Hitler stal ríšskym kancelárom. Tábor Osvienčim (po nemecky Auschwitz) založili na rozkaz druhého muža nacistického Nemecka, šéfa jednotiek SS i gestapa Heinricha Himmlera 27. apríla 1940 v blízkosti rovnomenného poľského mestečka. Prvých väzňov - predovšetkým Poliakov väznených z politických dôvodov - sem zavliekli v júni 1940 a využívali ich na otrockú prácu. V marci 1941 rozkázal Himmler vedľa kmeňového tábora postaviť druhý rozsiahlejší komplex, ktorý nazvali Osvienčim II - Birkenau, ten sa stal najväčším vyhladzovacím centrom európskych Židov. V marci 1942 v neďalekých Monoviciach zriadili tábor Osvienčim III, kde si nemecká firma L.G. Farben zriadila továreň na výrobu syntetického kaučuku. K Osvienčimu patrilo aj viac ako 40 pracovných táborov.

Na vraždenie od začiatku - a to i v ďalších táboroch v Belzecu, Sobibore a Treblinke - používali oxid uhoľnatý z výfukových plynov alebo z tlakových fliaš. V prvej plynovej komore v Osvienčime I v septembri 1941 prvý raz vyskúšali na stovkách sovietskych zajatcov a ďalších väzňoch vražedné účinky cyklonu B - látky bežne používanej na deratizáciu. Od konca marca 1942 začali do Osvienčimu prúdiť židovské transporty s nacistami ovládaných krajín.
Od októbra 1942 do októbra 1944 do táborov v Osvienčime deportovali viac než 46-tisíc väzňov z Terezína. Obeťami poslednej veľkej vlny deportácie do Osvienčimu sa stali od mája do júla 1944 maďarskí Židia.
Po príchode transportu na rampu v Birkenau sa konala tzv. selekcia, pri ktorej dôstojníci rozhodovali o tom, koho vezmú na prácu (teda na „Vernichtung durch Arbeit“ - vyhladenie prácou), a koho pošlú priamo do plynových komôr. Tie boli maskované ako sprchy, ktoré mali obete presvedčiť, že ide o dezinfekčné opatrenie pred prácou.
Nápis „Arbeit macht frei!“ - práca oslobodzuje - nad hlavnou bránou osvienčimského kmeňového tábora, bol ukážkou nacistického cynizmu. Jednou z najsmutnejších kapitol tábora boli lekárske pokusy robené na väzňoch nacistickými lekármi. Neblaho známym sa stal hlavne „Biely anjel“ Jozef Mengele a jeho šialené experimenty s dvojičkami a trpaslíkmi a Carl Clauberg so sterilizovaním hlavne židovských a rómskych žien. Všetko pomaly spelo k zániku: umierali ľudia, ale vymieral aj celý národ Źidov. Zúfalí ľudia kradli, predávali svoje dcéry nacistom a prestávali veriť v Boha. Iní, naopak, veriť začali: pred plynovými komorami s cynickým nápisom "Čistota oslobodzuje" sa nemodlili len rabíni, ale aj ateistickí intelektuáli.
Občas sa niekto odhodlal na vzburu či útek, no väčšinou sa to skončilo smrťou. Najznámejším prípadom bol útek dvoch slovenských Židov - Alfreda Wetzlera a Waltera Rosenberga (Rudolf Vrba), ktorí po prvý raz podrobne informovali svet o prežitých hrôzach. Zaujímavá je však aj výpoveď sovietskeho vojaka a Žida:
Jakov Gelfandbein si každý rok 27. januára naleje vodku, upečie toast a spomína na rozlámané vráta, z ktorých pomaly na svetlo vychádzali dožívajúci kostlivci a hádzali sa mu okolo krku. Dvadsiatehosiedmeho januára 1945 mal Jakov 23 rokov. Vedel, že mohol byť jedným z tých, čo mu bozkávali ruky za dve lyžice bujónu. Viac nevládali zjesť. Prišiel s vojakmi, čo oslobodili Osvienčim. Prišli príliš neskoro: v tábore bolo už len sedemtisíc ľudí, ktorí sa nevládali vydať na pochod smrti, a tak ich tam dozorcovia nechali zomrieť od hladu a zimy.





Jozef Kmeťo





Zaujal vás tento článok? Čítajte ďalšie naše články, ktoré nájdete v našom archíve. Redakcia 1
« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme