Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Rómske priezviska - čo o nich vieme?


 O rómskej histórii sa už veľa popísalo. Ja sa však chcem pozrieť, aj na málo viditeľnú históriu.... Rómske priezviska, čo o nich vieme? Prečítajte si následujúci článok....


Priezvisko je to rodové/rodinné meno, ktoré sa pridáva k (rodnému) menu... Pôvodne priezviská vznikali podľa otca (patronymikum) alebo matky (matronymikum) alebo z prezývok (telesných a duševných vlastností, návykov), zamestnania, bydliska, miesta pôvodu, živých aj neživých predmetov a pod.

Priezvisko nás sprevádza od narodenia, vyjadruje a identifikuje naše bytie v spoločnosti. Niektoré priezviska v nás vyvolávajú obdiv tej osoby, len pri vyslovení jej priezviska. Iné priezviska zase v nás vyvolávajú odpor, to sa najviac tíka typicky rómskych priezvisk, ako sú napríklad, Rigo, Stojka, Šarkozy pričom pri tomto priezvisku je nutné pripomenúť, že sa nejedná o typicky rómske priezvisko, ako sa mylne domnievajú, ale ide o rýdze maďarské priezvisko ....

Prečo rómske priezviska v mnohých vyvolávajú odpor ? Je to predovšetkým spôsobené socialným aspektom, a všeobecným odporom opradený predsudkami voči ľudom, ktorý svoje priezviska nosia ako dedičstvo svojich otcov, a sú na svoje priezviská hrdý, napriek všeobecnej neobľúbenosti u väčšinovej spoločnosti.

Na územie Slovenska začali prichádzať v 16. a 17. storočí mnohé skupiny Rómov zo Západnej Európy, lebo tam boli čoraz viac prenasledovaní. Proti týmto skupinám sa niektoré uhorské stolice a mestá snažili brániť rôznymi obmedzeniami. Aby sa Rómovia trvalo usadili sa pokúsili osvietenskí panovníci Mária Terézia a Jozef II. v 18. storočí. Mali v úmysle z Rómov urobiť roľníkov, chceli dosiahnuť, aby splynuli s ostatnými obyvateľmi. Mnohé z týchto predstáv boli neuskutočniteľné, no nechýbali niektoré pokrokové názory - napr. preferovanie školskej dochádzky, skvalitnenie výchovy detí. Vďaka týmto nariadeniam, prvýkrát v dejinách Rómov nemali v úmysle vyhnať z krajiny, ale rátali s nimi ako s ostatným obyvateľstvom.
Na Liptove bol v roku 1561 vykonaný súpis Rómov, podľa ktorého žilo v tomto kraji už 96 usadlých rodín. Živili sa kováčstvom, výrobou korýt a košíkov, podaktorí sa popritom živili hrou na husle. V Liptovskom Hrádku dostali tam usadení Rómovia v roku 1563 súhlas od vrchnosti kovať náradie pre gazdov (sekery, motyky, klince, vidly), pre nočných strážnikov vyrábali halapartne. Z daného obdobia je známych viacero takýchto povolení.

Skutočným zámerom Márie Terézie a Jozefa II. bola však asimilácia Rómov. Mali sa z nich stať roľníci a podľa nariadení z rokov 1761 a 1773, mala im byť pridelená pôda. Zároveň mali prijať kresťanské meno, nikto ich nemal nazývať Cigánmi, ale „novo-sedliakmi“ - Neubauer, Új-Magyar. Na Rómov sa však vzťahovali pomerne kruté protiopatrenia, kde pod trestom palicovania im bolo zakázané nosiť vlastný odev, hovoriť svojim jazykom, nesmeli sa medzi sebou sobášiť. Deti z rómskych manželstiev mali byť odňaté rodičom a dané na prevýchovu k sedliakom. Nariadenia Jozefa II. z roku 1782 spočívali v dôraze na školskú dochádzku, vyučeniu sa rôznym remeslám, Rómovia mali povinne chodiť do kostola. Dôraz sa kládol aj na pestovanie hygienických návykov. Tieto nariadenia sa stali vzorom pre ďalšie riešenia prístup k rómskemu obyvateľstvu aj v iných krajinách Európy.

Zo súpisu rómskeho obyvateľstva v tej dobe sa dozvedáme, že v druhej polovici 18. storočia Rómovia žili na celom území dnešného Slovenska. Prevládal u nich usadlý spôsob života, živili sa najmä kováčstvom, muzikanstvom a príležitostnou poľnohospodárskou prácou. V súpisoch niektorých žúp sa spomínajú aj rómske priezviská a mnohé z nich sú v tých istých oblastiach rozšírené dodnes – po vyše dvesto rokoch sa často zmenil len spôsob ich zapisovania (z Csonku sa stal Čonka, zo Zsigu Žiga). Na západnom Slovensku sme už vtedy mohli nájsť nositeľov mena Farkaš, Herák, Kmeťo, a Oláh; na strednom Slovensku existovali priezviská Facuna, Horváth, Ištók; na území Žitného ostrova Bihari, Mezei, Rigo, Sárközi, Šipoš, Ujvári; v oblasti Gemera a Malohontu boli rozšírené priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič. V Košiciach a Abovsko-Turnianskej župe zas Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Varadi, Žiga. V oblasti Šariša už vtedy žili Rómovia s priezviskom Lacko. Na Spiši boli zaznamenané priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa. Dodnes sú mnohé z nich v týchto oblastiach rozšírené. Na strednom Slovensku to boli priezviská Facuna, Horváth, Ištók. Na Žitnom ostrove zas Bihari, Mezei, Rigo, Sárkozi, Šipoš, Ujvári. Na Gemeri a Malohonte prevládali priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič, Stojka. V Abovsko-Turnianskej župe aj samotných Košiciach Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Stojka, Váradi, Žiga. Priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa boli často používané na Spiši.

Dnešný rómovia nesú hrdo svoje priezviská ktorá zdedili po svojich predkoch, nieje to len dedičstvo ich otcov, ale je to aj ich identita, že patria do rómskeho rodu. Niektorý rómovia sa dnes snažia svojej rómskej indentiti zriecť, dokonca mnohý neváhajú svojim kritickejším pohľadom a pochlebovaním aby sa zapáčili väčšine, pošpiniť iného róma , pričom sa snažia urobiť zo seba pred ostatnými, že nie sú z rómskeho rodu... Stačí že majú napríklad svetlejšiu pokožku ako iný ich rómsky súkmeňovci. Ale priezvisko ktoré ich sprevádza od narodenia ich usvedčí, jedine že by si priezvisko zmenili... My rómovia sa nespoznávame len podla vizáže, ktorá je identická pre nás rómov, ako sú oči, vlasy, pokožka, temperament, pohľad, kultúra, hudba, ale spoznávame sa aj podľa priezviska. Mnohé z priezvisk ktoré som uviedol sú typické pre nás rómov, a preto je len malá pravdepodobnosť že by Mirga, Žiga, Kotlár, Rigo - boli priezviska väčšinovej spoločnosti, a ich nositeľmi nerómovia.... Priezvisko našich otcov je naša identita že patríme do rómskeho rodu našich predkov.




Jozef Kmeťo

Zdroj: Dejiny rómov - úrad splnomocnenca SR

Nadácia p. Šimečku

                     Katedra rómskej kultúry - UK



Zaujal vás tento článok? Čítajte ďalšie naše články, ktoré nájdete v našom archíve. Redakcia 1




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómske noviny kričia "Kmeťo klameš" ospravedlň sa!

Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa povedať, svoju históriu blogovania. Vďaka tomu som spoznal úžasnú ženu a dušu týchto novín. Pani Daniela Hivešová Šilanová, bola prvou dámou rómskej žurnalistiky, a aj vďaka nej poznáme dnes zvučné mená rómskej žurnalistiky. Nebudem tu všetky mená vypisovať, aby som sa náhodou niekoho nedotkol, že som ho opomenul. A aj preto ma mrzí v akom stave Rómske noviny/ Romano Nevo ľil/ sú, a že tí ktorí by mali pamiatku pani Šilanovej chrániť, a tým chrániť aj podstatu Rómskych novín a ich zachovanie, si z toho urobili len svoj biznis...

Dlhodobo som sa snažil o kontakt z Romanom Čonkom, ktorý zato v akom stave Rómske noviny sú nesie plnú zodpovednosť, pretože po smrti pani Šilanovej, to bol práve on, ktorý celú redakciu prebral, a teda sa od neho čakalo, že tieto noviny povedie minimálne tak ako pani Šilanová. Kontaktoval som ho aj keď som mal cestu do Koš…