Najnovšie články
latest

468x60

header-ad

Rómske priezviska - čo o nich vieme?


 O rómskej histórii sa už veľa popísalo. Ja sa však chcem pozrieť, aj na málo viditeľnú históriu.... Rómske priezviska, čo o nich vieme? Prečítajte si následujúci článok....


Priezvisko je to rodové/rodinné meno, ktoré sa pridáva k (rodnému) menu... Pôvodne priezviská vznikali podľa otca (patronymikum) alebo matky (matronymikum) alebo z prezývok (telesných a duševných vlastností, návykov), zamestnania, bydliska, miesta pôvodu, živých aj neživých predmetov a pod.

Priezvisko nás sprevádza od narodenia, vyjadruje a identifikuje naše bytie v spoločnosti. Niektoré priezviska v nás vyvolávajú obdiv tej osoby, len pri vyslovení jej priezviska. Iné priezviska zase v nás vyvolávajú odpor, to sa najviac tíka typicky rómskych priezvisk, ako sú napríklad, Rigo, Stojka, Šarkozy pričom pri tomto priezvisku je nutné pripomenúť, že sa nejedná o typicky rómske priezvisko, ako sa mylne domnievajú, ale ide o rýdze maďarské priezvisko ....

Prečo rómske priezviska v mnohých vyvolávajú odpor ? Je to predovšetkým spôsobené socialným aspektom, a všeobecným odporom opradený predsudkami voči ľudom, ktorý svoje priezviska nosia ako dedičstvo svojich otcov, a sú na svoje priezviská hrdý, napriek všeobecnej neobľúbenosti u väčšinovej spoločnosti.

Na územie Slovenska začali prichádzať v 16. a 17. storočí mnohé skupiny Rómov zo Západnej Európy, lebo tam boli čoraz viac prenasledovaní. Proti týmto skupinám sa niektoré uhorské stolice a mestá snažili brániť rôznymi obmedzeniami. Aby sa Rómovia trvalo usadili sa pokúsili osvietenskí panovníci Mária Terézia a Jozef II. v 18. storočí. Mali v úmysle z Rómov urobiť roľníkov, chceli dosiahnuť, aby splynuli s ostatnými obyvateľmi. Mnohé z týchto predstáv boli neuskutočniteľné, no nechýbali niektoré pokrokové názory - napr. preferovanie školskej dochádzky, skvalitnenie výchovy detí. Vďaka týmto nariadeniam, prvýkrát v dejinách Rómov nemali v úmysle vyhnať z krajiny, ale rátali s nimi ako s ostatným obyvateľstvom.
Na Liptove bol v roku 1561 vykonaný súpis Rómov, podľa ktorého žilo v tomto kraji už 96 usadlých rodín. Živili sa kováčstvom, výrobou korýt a košíkov, podaktorí sa popritom živili hrou na husle. V Liptovskom Hrádku dostali tam usadení Rómovia v roku 1563 súhlas od vrchnosti kovať náradie pre gazdov (sekery, motyky, klince, vidly), pre nočných strážnikov vyrábali halapartne. Z daného obdobia je známych viacero takýchto povolení.

Skutočným zámerom Márie Terézie a Jozefa II. bola však asimilácia Rómov. Mali sa z nich stať roľníci a podľa nariadení z rokov 1761 a 1773, mala im byť pridelená pôda. Zároveň mali prijať kresťanské meno, nikto ich nemal nazývať Cigánmi, ale „novo-sedliakmi“ - Neubauer, Új-Magyar. Na Rómov sa však vzťahovali pomerne kruté protiopatrenia, kde pod trestom palicovania im bolo zakázané nosiť vlastný odev, hovoriť svojim jazykom, nesmeli sa medzi sebou sobášiť. Deti z rómskych manželstiev mali byť odňaté rodičom a dané na prevýchovu k sedliakom. Nariadenia Jozefa II. z roku 1782 spočívali v dôraze na školskú dochádzku, vyučeniu sa rôznym remeslám, Rómovia mali povinne chodiť do kostola. Dôraz sa kládol aj na pestovanie hygienických návykov. Tieto nariadenia sa stali vzorom pre ďalšie riešenia prístup k rómskemu obyvateľstvu aj v iných krajinách Európy.

Zo súpisu rómskeho obyvateľstva v tej dobe sa dozvedáme, že v druhej polovici 18. storočia Rómovia žili na celom území dnešného Slovenska. Prevládal u nich usadlý spôsob života, živili sa najmä kováčstvom, muzikanstvom a príležitostnou poľnohospodárskou prácou. V súpisoch niektorých žúp sa spomínajú aj rómske priezviská a mnohé z nich sú v tých istých oblastiach rozšírené dodnes – po vyše dvesto rokoch sa často zmenil len spôsob ich zapisovania (z Csonku sa stal Čonka, zo Zsigu Žiga). Na západnom Slovensku sme už vtedy mohli nájsť nositeľov mena Farkaš, Herák, Kmeťo, a Oláh; na strednom Slovensku existovali priezviská Facuna, Horváth, Ištók; na území Žitného ostrova Bihari, Mezei, Rigo, Sárközi, Šipoš, Ujvári; v oblasti Gemera a Malohontu boli rozšírené priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič. V Košiciach a Abovsko-Turnianskej župe zas Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Varadi, Žiga. V oblasti Šariša už vtedy žili Rómovia s priezviskom Lacko. Na Spiši boli zaznamenané priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa. Dodnes sú mnohé z nich v týchto oblastiach rozšírené. Na strednom Slovensku to boli priezviská Facuna, Horváth, Ištók. Na Žitnom ostrove zas Bihari, Mezei, Rigo, Sárkozi, Šipoš, Ujvári. Na Gemeri a Malohonte prevládali priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič, Stojka. V Abovsko-Turnianskej župe aj samotných Košiciach Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Stojka, Váradi, Žiga. Priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa boli často používané na Spiši.

Dnešný rómovia nesú hrdo svoje priezviská ktorá zdedili po svojich predkoch, nieje to len dedičstvo ich otcov, ale je to aj ich identita, že patria do rómskeho rodu. Niektorý rómovia sa dnes snažia svojej rómskej indentiti zriecť, dokonca mnohý neváhajú svojim kritickejším pohľadom a pochlebovaním aby sa zapáčili väčšine, pošpiniť iného róma , pričom sa snažia urobiť zo seba pred ostatnými, že nie sú z rómskeho rodu... Stačí že majú napríklad svetlejšiu pokožku ako iný ich rómsky súkmeňovci. Ale priezvisko ktoré ich sprevádza od narodenia ich usvedčí, jedine že by si priezvisko zmenili... My rómovia sa nespoznávame len podla vizáže, ktorá je identická pre nás rómov, ako sú oči, vlasy, pokožka, temperament, pohľad, kultúra, hudba, ale spoznávame sa aj podľa priezviska. Mnohé z priezvisk ktoré som uviedol sú typické pre nás rómov, a preto je len malá pravdepodobnosť že by Mirga, Žiga, Kotlár, Rigo - boli priezviska väčšinovej spoločnosti, a ich nositeľmi nerómovia.... Priezvisko našich otcov je naša identita že patríme do rómskeho rodu našich predkov.




Jozef Kmeťo

Zdroj: Dejiny rómov - úrad splnomocnenca SR

Nadácia p. Šimečku

                     Katedra rómskej kultúry - UK



Zaujal vás tento článok? Čítajte ďalšie naše články, ktoré nájdete v našom archíve. Redakcia 1




« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme