Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Maďarsko je štátom bez perspektívy a šance na prežitie.

Pod tlakom globálnej finančnej krízy, vlády po celej Európe hľadajú alternatívne zdroje hospodárskeho rastu. Jednou z možných alternatív sa javí aj masové zapojenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu a to hoci aj prostredníctvom verejnoprospešných, alebo aktivačných prác. Maďarský premiér Viktor Orbán chce dokonca na tejto filozofii postaviť svoju stratégiu budúceho hospodárskeho rastu Maďarska. Avšak ešte v máji podľa rámcovej dohody Viktora Orbána s predsedom Celoštátnej Rómskej samosprávy (ORÖ) Flóriánom Farkašom, bolo prisľúbených 100 000 pracovných miest, mimo verejnoprospešných prác. Žiaľ, dohoda nefunguje tak ako by mala. Rómovia pracujú aj dnes v programe aktivačných prác a zdá sa, že márne čakajú na sľub premiéra.
Podľa slov viacerých opýtaných Rómov z programu aktivačných prác, Rómovia prestali dúfať, že budú pracovať v podnikoch, fabrikách či továrňach. U živnostníkoch sa boja pracovať, pretože vo viacerých prípadoch neboli čestne vyplatení za vykonanú prácu.
Momentálna situácia je, že štát nie je schopný zaručiť žiadne konkrétne práce. Fabriky sú nefunkčné, počet tovární v Maďarsku sa dá spočítať na prstoch, podniky Rómov nechcú, ale aj vlastných dlhodobých zamestnancov prepúšťajú pre nedostatok financií. Ide o krízu, či ťažkú dobu, v ktorej je ťažko pracovať a prežiť!

Veľa Rómov odišlo do Anglicka, Belgicka, alebo Kanady za prácou, ale aj za využitím sociálnych systémov daného štátu. Veľa Rómov odišlo bez poznania jazyka, či peňazí. Pomohli im určité agentúry, alebo rómsky špekulanti, mafiáni, takzvaný Rómsky podnikatelia. Vytiahli ich von do sveta, nútili ich pracovať na mieste, o ktorom nebolo reči, dokonca ani pláca nebola hodná vykonanej práce. Boli vykorisťovaní a využitý na prospech mafiánov,a aj agentúr. Poniektorí mali šťastie a mohli sa vrátiť domov. Takéto prípady sa nasli aj v Maďarsku, Slovensku i Česku. Veľa Rómov padli do rúk krutému gangu, či nechali sa oklamať agentúram, ktorým museli na začiatku aj zaplatiť nehorázne čiastky za vybavenie práce a zmluvy. Poniektoré dievčatá odišli vo vedomí, že budú opatrovateľky detí v rodinách, no dostali sa na farmy a starali sa o zvieratá a spávali v pivniciach, či maštaliach. Boli im odobrané pasy aj občianky a iba zázrakom sa niektoré dostali odtiaľ preč, a vrátili sa domov.

V opačnom prípade, Rómovia odišli za prácou do Anglicka, kde sa im veľmi darí a páči. No začiatkom augusta mali tú smolu, že boli ubytovaní na tom mieste, kde boli rôzne výtržníctva a vandalizmus. Rabovali obchody, podpaľovali autá, napádali ľudí a strieľali. Kalmán Ján, 42 ročný muž, so ženou a dvomi deťmi, už dva roky žijú v
Anglicku a veľmi si to tam chvália. No podla jeho slov boli šťastní, že presne v tom čase, mohli posadiť deti do lietadla a poslať ich domov, do bezpečia. "Boli sme nútení zamknúť sa a neodchádzať z bytu von, dokonca aj šéfovia z práce nám volali, aby sme nešli do práce pre dané nepokoje. Báli sme sa so ženou, ale boli sme spokojní, že deti sú v Maďarsku u starých rodičov!" Podľa jeho slov, sa museli vybrať do Anglicka, pretože Maďarsko je štát bez viditeľných alternatív a perspektív na prácu. "Človek už ani nemôže dúfať, či veriť, že o dva, alebo tri roky bude situácia lepšia. Zlá ekonomická a sociálna situácia sa ťahá už dosť dlho. Štát je zadľžený a snaží sa čo najviac ukradnúť pre seba a ľudia trpia infláciou!" Dodal aj to, že sa určite nevráti späť do Maďarska.

Ale ako sa hovorí, všade dobre, doma najlepšie. Lebo momentálne je situácia lepšia v zahraničí ako v Maďarsku, no kto vie, aké problémy nastanú tam a človek bude rád, že sa môže vrátiť späť, ako to bolo v prípade detí Jána Kalmána.
Takže Maďarským občanom ostáva iba tvrdo apelovať na vládu pre spracovanie lepšej stratégie hospodárskeho a ekonomického rastu, aby mohli pracovať a nemuseli sa nechať oklamať agentúram, či mafiánom a aby nemuseli odchádzať do cudzích štátov za lepším životom.
                                   
                                     






Lucia Curejová. 













Zaujal vás tento článok? Čítajte ďalšie naše články, ktoré nájdete v našom archíve. Redakcia 1




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…