Najnovšie články
latest

"Kuchár strojníkom..."



Podľa mnohých odborníkov na trhu práce, za dlhodobú nezamestnaosť u rómskej populácie, treba hľadať nízku vzdelanostnú a kvalifikačnú úroveň...

 Neviem, či tento faktor je ten jediný za dlhodobú nezamestnanosť u nás rómov.  Je viacero faktorov, ktoré sa podpísali na dlhodobej nezamestnanosti u nás rómov.... 


Nehľaď na to, akú má človek kožu ale pozeraj, aké má srdce..


Človek je vraj najinteligentnejšia bytosť. Ale je to naozaj tak?
Najväčším problémom dnešných ľudí je rasistické zmýšľanie. Rasizmus, hoci sa nám to nepáči, je realitou a často pretriasanou témou. Týka sa nás všetkých, všetkých národov, celého sveta.

Celkom iste sa všetci navzájom líšime. Či sú to zvyky, tradície, kultúra. Všetci sme rozdielni, každá ľudská bytosť je jedinečná a zvláštnosť človeka spočíva v tom, že je nenahraditeľný.

Myslím si, že rasizmus je peklo.. súhlasíte? možno.. Spravodlivosť? kto z nás v ňu verí? Existuje možnosť stopnúť šíriacu sa nenávisť? Kam spejeme? Kráčame po tŕnistej ceste, no zároveň stojíme na križovatke života.. Nekonečné množstvo otázok.. Odpovede v nedohľadne..

Zasievať nenávisť je oveľa ľahšie, ako šíriť lásku.
Predovšetkým sa treba naučiť ľudí rešpektovať. Ľudia chcú, aby sa rešpektovala ich ľudská dôstojnosť. Mali by sme sa naučiť brať ohľad na iného a vážiť si ho. Chýba nám jedno a to schopnosť počúvať. Ak Vás okradne Róm, jednoducho poviete, že všetci Rómovia sú zlodeji. Dovolím si však oponovať. Existujú, žijú medzi nami aj Rómovia, ktorí vedia čo je rodina, vzdelanie svojich detí kladú na prvé miesto, poznajú a rozumejú slovám, ako je česť, hrdosť a pravda.
Pokúsme sa pochopiť mentalitu, život a tradície človeka, ktorého sme už vopred odsúdili. Ale čo nám v tom bráni? Strach z cudzieho človeka. Odsudzujeme to, čo čo nepoznáme a ani spoznať nechceme. Hovorme spolu, smejme sa, podeľme sa o svoje radosti, ale aj starosti, ukážme, že nás trápi skoro to isté, že máme rovnaké problémy.
Nie je to nemožné, treba len chcieť. Rasizmus je dnes všade. Je to jedna, myslím, že najväčšia z ľudských chýb vôbec. Nevzdelanosť, hlúposť, zlomyseľnosť a údajná nadradenosť z nás robia ľudské hyeny.

Proti rasizmu treba bojovať!
Všetko závisí od výchovy a mentality rodičov. Dieťaťu treba vštepovať zdravé myšlienky. Hovorí sa, že hotového človeka nezmeníš, zato dieťa áno, pretože sa ešte môže učiť a formovať. Deti treba viesť k tomu, že rôznorodosť ľudí nie je handicap, ale naopak obohatenie.
Všimnite si, že každý z nás je iný a táto rozmanitosť je pekná. A v tom je nádej ľudstva. Mysli a osloboď svoju myseľ od predsudkov!

Ačhen Devleha mire amala.





Lucia Vaňová 


Pes je priateľ a nie jedlo


Zlý sen. Presne to som si pomyslel ako prvé, keď som v médiách zaregistroval informáciu, že na východnom Slovensku miznú obyvateľom z domov zvieratá, najmä psy. A kde končia? ...nuž v hrnci. Pre mňa ako psíčkara a milovníka zvierat je to niečo nepredstaviteľné.

Sviatok všetkých svätých a Dušičky

V prvý novembrový deň si pripomíname Sviatok všetkých svätých, druhého novembra zas deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky.
Tieto dni charakterizujú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch a ich vyzdobovanie. Pre veriacich sú to aj dni modlitieb za duše zosnulých. Cirkev už po stáročia spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
Sviatok všetkých svätých prvýkrát oslávili v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheo, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým. Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. o sto rokov neskôr rozšíril tento sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých.
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje deň Pamiatky na všetkých verných zosnulých - Dušičky. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky.

My rómovia  si tento sviatok podobne ako je to u nerómov  uctíme zapálením sviečky pri hroboch našich milovaných ktorý niesu už medzi nami.  Tu sa však musím pristaviť pri jednej dôležitej veci, a to sú naše tradície keď nám zomrie náš milovaný. 
Keď zomrie róm...   

Zomrel človek... to je udalosť, ktorá zasiahne priamo do srdca. Bolesť a žiaľ Rómov sú veľké, pretože Rómovia berú rodinu takmer ako sami seba.

 Radosť aj smútok prežívajú veľmi silne a úprimne. V dobe, keď Rómovia žili v osadách, nebol zosnulý človek odvezený do márnice, ale zostal doma so svojou rodinou do tejto doby, dokiaľ sa so zosnulým nerozlúčila celá rodina. Nebožtíka umyli a obliekli do sviatočného oblečenia. Okolo neho rozostavili horiace sviece a rodina sa mohla so zosnulým rozlúčiť.

Po tri dni a noci sa schádzali členovia rodiny a lúčili sa so zosnulým. Ten obrad sa niekedy dodržiava dodnes. Stále platí, že sa v smútočnej dobe na nebožtíka spomína a rozoberá sa celý jeho život. Ľudia prichádzajú vyjadrovať sústrasť rodine a tým dávajú pozostalým najavo účasť a bolesť srdca, ktorá je veľká a žalostná.

Nech už Rómovia stratili čokoľvek zo svojich zvykov, tak úcta ku starším ľuďom a obzvlášť ku starým rodičom zostáva obdivuhodná.

 Videl niekto starého Róma v domove dôchodcov? Ja nie. Chcem veriť, že tomu tak nikdy nebude. Chcem veriť, že Rómovia budú rešpektovať morálne hodnoty a začnú žiť tak, aby sa nemuseli hanbiť za to, že sú Rómovia.

 Keď príde čas rozlúčiť sa so zosnulým, dávajú sa mu do rakve predmety, ktoré mal rád. Môžu to byť peniaze na dlhú cestu do iného sveta, trochu alkoholu a tabák, aby sa toľko nebál či nevrátil späť. Cestou z domova sa hrajú ľútostivé piesne, že srdce puká bolesťou, keď zaznejú prvé tóny huslí.

 Najznámejšou piesňou je Cigánsky plač. Po dlhé storočia bol rómskou hymnou. Zosnulého doprevádza celá rodina a takmer celý rod, priatelia, známi a samozrejme kňaz, pretože Rómovia sú veriaci ľudia. Keď sa zosnulý pokladá do hrobu, stoja členovia rodiny dookola a dlho sa lúčia za doprovodu plačlivých huslí. Po smútočnom obrade sa ľudia odoberajú do domu zosnulého, kde už je pripravené pohostenie – kar. Až sa nehrajú žiadne piesne a len sa v dobrom naposledy rozlúči so zosnulým.

 V najužšej rodine sa nepočúva a nehrá hudba po celý rok, aspoň tak to bolo za starých čias... Za zosnulého sa slúži zádušná omša, Tradície a zvyky sa pri jednotlivých rodov a skupín líšia.

 V článku "Cigánský plač"som napísal : Keď zomrela moja mama, v mojom srdci mi ostala veľká rana, ktorá neustále krváca. Rómské piesne mi tú ranu otvárajú a ja plačem, plačem, ako len sa dá. Snažím sa tú bolesť vyplakať, ale to nie je možné... pieseň končí a bolesť ďalej ostáva v mojom srdci....

 Myslím na vôňu mojej mamy, na otcov hlas a jeho dobré srdce a vtedy si pustím rómsku pieseň a plačem... Miloval som ich, a budem milovať, aj keď tu už nie sú....

 My rómovia sme už takí, vieme sa radovať, smiať, hnevať, byť vášniví.... Ale, keď plačeme, plačeme z celého srdca.... Keď spomíname. či stojíme pri truhle našich mám, otcov, bratov, svet sa nám rúca a v bolesti počujeme tie najsmutnejšie rómske piesne, aké máme len my rómovia na celom svete. A preto nás Vy nenavidíte a zároveň milujete....







Jozef Kmeťo

Lieky zdarma, špinavá hra alebo len osočovanie?


MUSIM ZDIELAT : šok v lekárni, informujte VŠETKYCH !!!!!! Do minulého týždňa som to netušil, ale Rómovia nemusia platiť za lieky. Bol som v lekárni kúpiť deťom kvapky na kašeľ a do nosa atď. Predo mnou boli ONI, vybrali si lieky a ... potom vytiahli papier zo sociálky, ... lekárnička ho potvrdila a odišli. Pýtal som sa, čo to bolo a ona mi povedala, že sú sociálne slabí, tak im štát platí lieky. Skoro to so mnou sekol, zaplatil som 20€ a naštvaný išiel domov. Pracujem, platím SP, ZP, dane - a to všetko na nich a im podobným. PROSÍM, ZDIEĽAJTE TO ĎALEJ, S TÝM UŽ SA MUSÍ NIEČO UROBIŤ!!!!
Tak presne tieto slová sa šíria po Facebooku a poukazujú na to, že Rómovia zase využívajú a vyciciavajú tento štát. Zarazilo ma, akou rýchlosťou sa tieto nepodložené obvinenia začali objavovať na nástenkách aj mojich známych. Po pravde, zdalo sa mi to úplne nelogické. Veď lieky si musia platiť aj ťažko chorí ľudia, ktorí sú tiež v ťažkej životnej situácii a nemajú žiadnu výnimku. Tak prečo by sme ju mali zase mať MY ?! Rozhodol som sa teda zistiť ako to vlastne je a preto som napísal na Ministerstvo zdravotníctva SR s otázkou „kde je pravda“ ..Prišlo my vyjadrenie, ktoré som očakával . Budem ho teda citovať.
Dobrý deň pán Bartoš,

MZ SR považuje uvedené informácie za nepravdivé.
MZ SR pripravilo zákon, ktorý chráni dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých, teda občanov s najnižšími príjmami, v podobe ochranného limitu na doplatky za lieky.
Prosím, preštudujte si uvedené linky:
http://www.health.gov.sk/?limity-na-doplatky-za-lieky-1
http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=zvysujeme-pocet-liekov-na-ktore-sa-bude-vztahovat-ochranny-limit-pre-dochodcov-a-zdravotne-tazko-postihnutych

Tento zákon rozhodne nezaručuje, že sa ľuďom vydávajú lieky v lekárni zadarmo. Tento zákon vychádza v ústrety sociálne najslabším skupinám občanov (dôchodcovia a ZŤP) tým, že im umožňuje šetriť ich peniaze na doplatkoch za lieky a ak na doplatkoch v lekárni prekročia istú hranicu, peniaze im zdravotná poisťovňa vráti. Funguje to však len za presne stanovených kritérií a podmienok a deje sa tak raz za štvrťrok.


S úctou
Katarína Zollerová
hovorkyňa


Ministerstvo zdravotníctva SR
Limbová 2
837 52 Bratislava

Po zistení daných skutočností, je mojim názorom že proti Rómom sa vedie špinavá kampaň, ktorá ma priliať ešte viac oleja do ohňa. Nejdem písať o tom že Rómovia nerobia problémy. Nebola by to pravda a ja sám by som si sypal popol na hlavu. Na druhej strane je pravdou aj to, že by sa nemali uvádzať nepravdivé informácie, ktoré na nás vrhajú ešte horšie svetlo. A nech sa hlavne proti nám nevedú „križiacke výpravy“
Po prečítaní tohto príspevku si aj Vy utvorte vlastný názor.





Rastislav Bartoš

Nová šanca?


10 Marec 2012 je tým dňom kedy rozhodneme o ďalšej vláde. Vynára sa teda otázka kto bude novým splnomocnencom pre rómske menšiny. Mňa osobne zaujíma, čo sa zmení a ako bude s nami spolupracovať a konzultovať situáciu na Slovensku. Bolo by fajn vidieť ako ma niekto skutočný záujem pomôcť a premeniť slová na činy. Lebo po pravde sľubov bolo viac ako sa patrí. Z Európskych fondov sa poskytlo nemalé množstvo peňazí, tou správnou otázkou je či sa aj využili na účel ktorému mali poslúžiť. Mne sa často krát zdá, že ani 50 % prostriedkov neskončilo u tých, ktorí to potrebujú.
Ale naspäť k spomínaným voľbám, ktoré nám prinesú do života samé kampane a vzájomné osočovanie ale snáď aj vládu, ktorá konečne začne riešiť aj Rómsky problém. A teraz nemyslím riešenie v rôznych vyhláseniach a prejavoch, ale priamo v osadách, ktoré často pripomínajú výjavy z obdobia 18 storočia. Pri zhliadnutí reportáži z osád si kladiem otázku..ako môžu ľudia takto žiť fungovať a vychovávať svoje deti? Preto Slovensko, my „romáci“ potrebujeme splnomocnenca, ktorý si bude ochotný „zašpiniť“ ruky. Na Slovensku sú mnohé rómske organizácie, ktoré majú snahu pomôcť a zlepšiť danú situáciu preto je zarážajúce, že spolupráca s nimi je mizivá. Prežívajú zo dňa na deň a to najmä úkor osobného života. Bývajú nevypočutí a mnoho krát bez patričných dotácii. Rómska otázka je výborným esom v rukách politických strán, to je pravda ale pravdou je, že len pred voľbami. Po nich nastáva útlm a ticho ako na Západnom fronte a téma, ktorá bola všade prezentovaná ako dôležitá, niekde zapadá prachom. Aký by mal teda byť splnomocnenec, aké vlastnosti by ho mali charakterizovať?...
Ja by som navrhoval, aby to bol Róm. Nie kvôli predsudkom (nesúdim ľudí podľa vzhľadu pohlavia ani orientácie) ,ale najmä preto, že skôr dokáže pochopiť zmýšľanie obyvateľov osád. Vcítiť sa do toho aké to je byť často krát na druhej strane rieky. Človek, ktorý by mal patričné vzdelanie, vystupovanie, taktiež guráže, bez ktorej sa taká práca, poslanie nedá ani robiť. Nesmie sa zabúdať na spomínané organizácie, ktoré sú akýmsi materiálom na postavenie mostu cez rieku, ktorý nás prenesie do súčasnosti.





Rastislav Bartoš


Kam smerujeme Rómovia?

Krásne slnečné sobotné predpoludnie, ako vždy, upratujem, otvorím okno a na chvíľku sa zahľadím von, na všetko tak príjemne zelené. Zrak mi padne aj na neďaleké potraviny, vidím deti, rómske deti, usmejem sa a v tom mi úsmev zmrzne, jedno z detí vykukne zo smetnej nádoby a podáva do rúk kamarátom zhnité ovocie, jogurty a s chuťou sa púšťajú do nájdených ,,lahôdok,,. Bože, ako hlboko ešte klesneme?
Nieje to prvýkrát, čo vidím tento obrázok, smetné nádoby blízkych potravín, ale aj tie ostatné u nás na sídlisku často navštevujú Rómovia z blízkej osady. Videla som už aj celú rodinku, s maličkými deťmi, mladé ženy, chlapci, mládenci, a čo ma podnietilo k napísaniu tohto článku, keď do mňa vstúpil neopísateľný hnev, bol jeden asi dvadsaťročný mládenec.
Šla som s odpadkami k smetiaku, a tam vidím, ako sa nakláňa dovnútra mladík, v rifliach, bielej mikine, najskôr som si myslela, že niektorý sused omylom s vreckom odpadu zahodil aj kľúče, našťastie mne sa to ešte nestalo, ale pár krát takmer...Keď som prišla bližšie, chlapec vykukol von, pozrel na mňa, usmial sa a slušne pozdravil. Priznám sa, keby to bolo niekde inde, možno sa mi aj kolená podlomia, chlapec bol mimoriadne pekný, vyšší, štíhly, oblečenie čisté, tmavšia tvár s hnedými očami súmerná s peknými črtami...Vhodila som vrecko s odpadom do smetiaku, chlapec sa nedal vyrušovať a ďalej pokračoval v hrabaní. Ako som kráčala k domu, stúpal vo mne hnev, mala som sto chutí vrátiť sa k smetiaku, spýtať sa ho, prečo to preboha robí, prečo sa takto zhadzuje, prečo si radšej nenájde prácu a neponižuje sa. No asi by sa mi už neušiel úsmev, ale niečo iné.
Snažím sa prísť sama na to, čo vedie týchto ľudí k takémuto spôsobu života. Môžeme sa vyhovárať na to, že pre rómov práca nieje, ale je to skutočne tak? Možno sú regióny, kde skutočne práca nieje, kde majú problém dostať sa k práci aj majoritní spoluobčania a nie ešte nevzdelaní rómovia, no v okolí nášho mesta je kopa podnikov, kde sa práca pri troche trpezlivosti zohnať dá. Obzvlášť pre mladých zdravých ľudí. Ak ste robotník, nikoho nezaujíma akú máte farbu, či ste čierni, bieli, ružoví, alebo modrí. Zamestnávateľov zaujíma viac to, či ste ochotní pracovať, či ste zruční a nebudete z práce každú chvíľu vynechávať. Asi v tom bude najväčší problém, pamätám si ako aj v našej firme veľa žien z tejto osady dostalo šancu, ale vydržali tak pár ní, prípadne po prvú výplatu a viac ich nebolo. Niektoré tieto moje bývalé ..,,kolegyne,, vídavam pri týchto našich kontajneroch , alebo za debničku zhnitého ovocia a zeleniny a plesnivých jogurtov robia poriadok okolo potravín. Čím to je, že je im tento život bližší, čím to je, že mladí ľudia nechcú sa dostať na vyššiu úroveň...Neverím že nesnívajú o lepšom živote, neverím že by to nechceli, ale pravdepodobne im to nestojí za námahu. Dostanú sociálne dávky, tie sú za pár dní preč a ostatné dni sa pretlčú ako sa dá. Je to síce život na hrane, ale život voľný, bez obmedzení, aj keď bez akejkoľvek budúcnosti. Najhoršie je, že im nezáleží ani na tom, aby sa ich deti mali niekedy lepšie, myslia si, že keď je tento život pre nich dobrý, bude aj pre ich deti.

Mnoho ľudí ma odsudzuje za moje príliš kritické slová na adresu Rómov, za tvrdé a drsné články. No verte mi, že to nieje tým, že by som sa vyvyšovala nad ostatných Rómov, alebo tým, že zabúdam na to kto som, že som tiež Rómka, ale je to preto, že chcem prebudiť svojich súkmeňovcov z tejto letargie, z tohto zimného spánku do ktorého sa pred mnohými rokmi uložili. Chcem aby sme sa vzdelanosťou a kultúrnosťou dostali všetci na úroveň majority, chcem aby naše deti študovali, pracovali, žili tak ako všetci ľudia v našej krajine. No keď ich budeme neustále ľutovať, utvrdzovať ich v ich presvedčení že celý svet je proti nim a všetci bieli sú tí zlí, nikdy to nedosiahneme.
Bijme sa do pŕs a tľapkajme po pleci, čo všetko sme urobili pre Rómov. Vybavili vodovod, postavili byty , ale...ten vodovod za pár mesiacov bude zdrojom rôznych chorôb, pretože nikto Rómov v osade nenaučil čo je to hygiena a čistota, byty budú zdemolované a zdevastované, lebo ak niečo dostanem úplne zadarmo, nedokážem si to vážiť a starať sa o to, lebo...,,no čo, zničíme, dajú nám druhé,,..
Jeden starosta teraz prišiel s nápadom urobiť z Rómskej osady akýsi skanzen pre zahraničných turistov, ako ukážku typicky Rómskeho života a hneď sa stal terčom kritiky a ja sa pýtam prečo? Ako niekto poznamenal, keď čakáte návštevu, upracete si, pekne oblečiete seba aj deti a toto by urobili aj Rómovia, upratali by svoje okolie, deti by nepobehovali holé, bosé, prinieslo by im to finančné výhody a ich úroveň by pomaličky začala stúpať...takže tlieskam tomuto nápadu, je to predsa len nejaké riešenie a možno zaberie toto, keď už všetko iné zlyhalo. Takže milí Rómski aktivisti, neodsudzujte hneď všetko, ale naopak, pomôžte tomuto a podobným projektom, pridajte sa a dohliadnite na to, aby sa z týchto ľudí nestali iba exponáty ako v zoo.

Kam smerujeme Rómovia? Kam vlastne kráčame? Máme svoju vlajku, máme svoju hymnu, vydobyli sme si to, že nie sme etnikum, ale národ, nemáme síce svoju krajinu, ale každá krajina v ktorej žijeme a po stáročia žili naši predkovia je aj naša. Tak ju už prijmime za svoju a ona prijme nás, chce to čas a trpezlivosť, ale prijme, verím tomu.

Helena Kmeťová.

Vychádzajúca hviezda BG..


Dnes Vám chcem predstaviť 25- ročného talentovaného rómskeho rapera z Levíc.
Nehanbí sa za to, že je Róm. Dokonca si na tom zakladá a apeluje i na ostatných Rómov, aby sa priznali k svojej identite a boli na ňu hrdí. BG- vlastným menom Miroslav Rác. Pochádza z hudobníckej rodiny. Vyštudoval konzervatórium v Topoľčanoch so zameraním na klavír. V súčastnosti navštevuje druhí ročník ústavu romologických štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Vymyslel svoj vlastný Gangsta romano Hip-Hop. Je to cigánsky gangsterský rap, ktorý prezentuje na svojich koncertoch v rôznych kluboch, festivaloch a na súkromných akciách. Svojou hudbou chce osloviť nielen Rómov ale aj nerómov, pretože rapuje dvojjazyčne.

Kedy si sa začal venovať hudbe a ako si spomínaš na svoje prvé začiatky?

Hudbe sa venujem od svojich trinástich rokov, prvé začiatky boli ako každé začiatky, každého človeka, ktorý sa učí a vzdeláva.

Zaujala ma Tvoja prezývka- BG, čo znamená a ako si sa k nej dostal?

BG ako baro gangstro, čiže veľký raper alebo veľký frajer v rómskom rape. Toto meno mi dali Rómovia z Nových Zámkoch, keď som im zarepoval v rómskom jazyku.




Inšpiroval si sa tradičnou rómskou hudbou? Hudbu aj texty si píšeš sám?

Inšpirácie boli rôzne. Zahraničné aj domáce. A určite áno, inšpiroval som sa aj tradičnou rómskou hudbou, lebo je bohatá a silná. Hudobne a esteticky, áno texty aj hudbu si píšem sám.

Myslíš si, že si príp. v blízkej budúcnosti sa staneš vzorom pre mladých Rómov, ktorí Ťa budú chcieť nasledovať?

Myslím si, že čo nie je môže byť.

Čo Ťa inšpiruje, ktoré hudobné štýly počúvaš?

Inšpirujem sa zahraničnými interpretmi, počúvam Snoopa dogga, Wu tang clan a Damiana Marleho.

Ako vnímaš hudobnú scénu na Slovensku?

Hudobná scéna na Slovensku je pestrá, čiže pozitívne.

Momentálne pracuješ na svojom debutovom albume Muro drom. Ako vznikol názov albumu?

Presne tak, stále na ňom intenzívne pracujem. Momentálne nahrávam skladby, na ktorých si dávam záležať. Tento názov opisuje moju cestu za kariérou a zároveň aj životnú cestu. pretože každý z nás má svoju vlastnú cestu.

Aké sú tvoje plány po ukončení štúdia na univerzite? Akou cestou sa chceš uberať?

Určite sa chcem venovať hudbe a rómskemu hip hopu, , rozvíjať našu kultúru a robiť čo je potrebné.

Čo pripravuješ v najbližšej budúcnosti?

Mám toho dosť veľa. Natáčanie debutového albumu, koncerty, vystúpenia.


Moja tvorba zobrazuje moju tvár. Som hrdý na to, že som Róm. V mojich skladbách spievam o tom, aby ma Rómovia počúvali, aby sa na mojich skladbách zabávali. Môj rap je pre všetkých.

Ďakujem za rozhovor, prajem veľa osobných aj pracovných úspechov. Devleha.



Lucia Vaňová

"Nevinný študenti!"


Krimi noviny zo dňa.14.10.2011. Ma doslova zdvihli zo stoličky. "Nevinných študentov" so strednej školy v Žiline napádajú len tak "cigáni". "To je hrozné" – toto znie pre mňa ironicky. Chúdence len tak ich napádajú cigani z miestnej osady.

A takto musíme žiť!

Jar prešla veľmi rýchlo, prešlo aj leto a prišla jeseň. Studená, daždivá a tmavá. Tak tmavo vidím všetko okolo mňa, že bojím sa zapnúť elektriku, lebo určite nebudem vidieť nič svetlé. Budem konkrétna. Na vlastné oči som videla ako 50 ročný muž, totálne opití, bije vlastnú ženu na ulici a deti pred ním plačú a prosia ho, aby nechal ich mamu. Viem o ňom, že takmer každý deň sa opíja a ničí rodine úsmev na tvári a možnosť normálne žiť .

Otočím sa a počujem, ako malé deti v rómskej osade si rozprávajú o tom, ako by jedli čokoládu, či gumené cukríky. A tak si dajú cukor so strúhankou a tým zabíjajú svoje chúťky na sladkostí. Ich otec prehráva peniaze v automatoch a matka má kopu nových rúžov v kabelke. Chúďatá deti môžu iba snívať o sladkostiach, či nejakej pochúťke.

V druhej rodine, 3 deti sú hladné a matka z jedného krajca chleba dá im po štvrtke, bez masla, lebo ten nemajú. Dá im na to použitý olej, lebo ich otec prepije všetky peniaze. Iná žena sa sťažuje, že jej syn má psychické problémy, pretože manžel ju zo žiarlivosti terorizuje a fyzicky napáda. Keďže chlapec je veľmi pripútaný  na otca, ťažko znáša hádky a fyzické napádanie v rodine.

Je to veľmi hrozne vidieť, či nakuknúť do druhých životov a sveta iných. Ľudia sa navzájom ničia. Mnohé životné okolnosti ich vedie k živočíšnym prejavom a aktom ktoré sú na hrane života. Nedostatok financií, neschopnosť si nájsť prácu, a ťažký život spojený z každodenným prežívaním. skôr živorením mnohí stratili zmysel života. A tak sa u ľudí vyvíja agresivita spojená zo známkami asociálneho spôsobu  života.

Sťažujú sa na minimálnu šancu prežit. Už keď tvrdí chlap plače, že nejedol tri dni, tak je to naozaj zle. Dnes, ak človek chce prácu, môže rátať iba s aktivačnými či motivačnými prácami vonku na ulici. Samozrejme rómovia nemôžu očakávať žiadnu inú okrem aktivačných prác. Nulové vzdelanie, nulová šanca. A tí, so vzdelaním majú smolu pre diskrimináciu na trhu práce.

Takže každý určite vie, o čom hovorím! Nerómovia tvrdia, že cigáni sú hlupi a nevzdelaní. Ale nikto si neprizná, že aj za to môžme iba nerómom ďakovať pre diskrimináciu na školách. Rómsky prváčik s integrovanej a počestnej rómskej rodiny sa teší, že s aktovkou na chrbe vstúpi do školy a otvorí sa mu svet písmen, čísloviek, kamarátov a jednotkách v žiackej knižke. Avšak už na začiatku pocíti tvrdú a krutú realitu. Dozvie sa, že je cigán a hneď okúsi a zacíti diskrimináciu od učiteliek a spolužiakov. Poviete si že preháňam ale takto to v skutočnosti žiaľ je... 

Žiaľ nevieme sa z toho vyškriabať už veľa rokov. Ani projekty pre toleranciu, či proti diskriminácii a rasizmu, ani projekty pre zvyšovanie zamestnania ale žiaľ ani nové, tomuto fenoménu o ktorom som písala   nepomôžu. Pomoc od vlády nemôžme čakať už vôbec, lebo doterajšie zákony nepomohli proti diskriminácii na trhu práce, v  nemocniciach, v školách, v obchodoch, reštauráciach .. A takto musíme žiť! Ničia nás zákony, ničia nás aj princípi a ničíme sa aj sami... 





 Lucia Curejová






Protest Rómov v Bratislave




Nedávno sme boli svedkami protestného zhromaždenia rómov, ktoré sa konalo 21. septembra  v Bratislave.  Printové a elektronické média o tomto zhromaždení len útržkovo informovali. Verejnosti sa tak dostali len strohé správy. Preto sme radi že sa nám podarilo získať reakcie účastníkov zhromaždenia ktoré natočila internetová televízia Je to tak.





















Za protestným zhromaždením stál známy občiansky aktivista Alojz Hlina. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák ho viackrát obvinil z toho, že sa chce zviditeľniť. Na priamu otázku HN, či to je skutočne o Rómoch a nie skôr o ňom samom, odpovedal: „Ak to tak vnímate? Každý, kto niečo rieši, sa chce vlastne zviditeľniť,“ povedal. Priznal, že recept na riešenie rómskeho problému nemá. „Každý blázon, čo tvrdí, že má recept na rómsku otázku, nech ide do Pezinka. Je to o tom, aby sme sa naučili spolunažívať. V prípade neriešenia nás čaká tikajúca bomba," povedal novinárom v čase, keď na Rómov čakal. Tí mali prísť pred Prezidentský palác na poludnie dvoma vlakmi – z Plaveckého Štvrtka na Záhorí a z východu.



Podpredseda výboru pre sociálne veci Braňo Ondruš pre Internetovú televíziu Je to tak povedal následovné...






Jozef Kmeťo
Zdroj : Internetová televízia Je to tak - www.jetotak.sk
HN- Hospodárske noviny.