Najnovšie články
latest

"Kuchár strojníkom..."



Podľa mnohých odborníkov na trhu práce, za dlhodobú nezamestnaosť u rómskej populácie, treba hľadať nízku vzdelanostnú a kvalifikačnú úroveň...

 Neviem, či tento faktor je ten jediný za dlhodobú nezamestnanosť u nás rómov.  Je viacero faktorov, ktoré sa podpísali na dlhodobej nezamestnanosti u nás rómov.... 




...prítomnosť skrytej diskriminácie, voči rómskemu etniku zo strany majority, respektíve zamestnávateľov (povesť nespoľahlivých pracovníkov, bez pracovnej morálky, disciplíny a motivácie). Podľa teórie radu, sú Rómovia vždy poslední v pomyslenom rade záujemcov o zamestnanie u zamestnávateľov, ktorí sa riadia výlučne princípmi trhu, nízky status bývania, životných podmienok a nevyhovujúci zdravotný stav. Rómske príbytky, okrem toho, že sú preľudnené, sú často krát po hygienickej stránke absolútne nevyhovujúce a ich sanitárne vybavenie je rovnako nepostačujúce. To výraznou mierou vplýva na zdravotný stav obyvateľov takýchto príbytkov a na reprodukciu pracovnej sily, trvalo vysokú mieru (dlhodobej) nezamestnanosti a s tým súvisiaca devastácia ľudského kapitálu a strata pracovných návykov...

Okrem týchto faktorov vplýva na marginálne postavenie Rómov na trhu práce aj viacero globálnych makroštrukturálnych faktorov, ktoré sa dotýkajú krajiny ako celku. Sú nimi napríklad radikálny útlm ťažkého priemyslu, v ktorom Rómovia v predchádzajúcom režime nachádzali uplatnenie vo veľkej miere, rozpad jednotných roľníckych družstiev, ktoré tiež zamestnávali veľkú časť Rómov, zmeny v štruktúre dopytu po nekvalifikovanej pracovnej sile na trhu práce, rastúcu konkurenciu cudzineckej pracovnej sily, atď...

Zdroj : Zdroj Inštitút pre verejné otázky ( IVO)


Nezáujem zamestnať Róma, je  nízka vzdelanostná úroveň nás rómov...

 Myslím si, že to je len výhovorka a akési ospravedlnenie majoritnej spoločnosti pred nezamestnávaním Rómov. Je známe, že keď sa Róm pýtal o prácu cez telefón, miesto bolo voľné, no keď prišiel osobne sa ukázať, miesto, o ktoré sa uchádzal bolo už obsadené, pričom medzi telefonickým kontaktom a osobným stretnutím bol často krát len cca. hodinový rozdiel.

Svetová hospodárska kríza sa postarala o celkový úpadok hospodárstva v Čechách a na Slovensku, tým pádom aj o nezamestnanosť u väčšinového obyvateľstva...

Mám ukončené Stredoškolské vzdelanie (gymnázium)... Na vlastnej koži som však pocítil, čo je sa prosiť o zamestnanie... Pocítil som pohŕdavé pohľady a nezáujem so mnou komunikovať...

Spolu z mojou manželkou som sa zamestnal v automobilomvom priemysle. Pracoval som ako operátor montážnej linky v PSA Peugeot Citroen v Trnave.  Podmienkou prijatia bolo mať ukončené aspoň učňovské vzdelanie....

A tak na montážnej linke spolu so mnou, pracovali kuchári, čašníci, účtovníci, krajčíri, kaderníčky, atd.... Operátor montážnej linky je robotnícka profesia, ktorá však patrí do strojárskej kvalifikačnej úrovne, podľa tejto kvalifikačnej úrovne by na pracovnej pozícii - operátor montážnej linky, mali pracovať absolventi strojárských učilíšť v odbore automechanik, obrábač kovov, strojník a podobne.  Jednoducho povedané v automobilovom priemisle by mali pracovať ľudia, ktorí majú ukončené strojárske vzdelanie, alebo príbuzné vzdelanie k strojárstvu...

Dôsledkom nedostatku pracovnej sily a absolventov v oblasti strojárenskeho vzdelania dostali šancu v  automobilovom priemysle pracovať aj absolventi učnovských, či stredoškolských učilišť na míľu vzdialených od strojárstva  a jeho príbuzných odborov.

Tu je čas si položiť otázku... Ak na robotníckej profesii operátor montážnej linky, ktorá kvalifikačne patrí do skupiny strojárenstva, môže pracovať kuchár, čašník, krajčír, či kaderníčka, prečo nemôže pracovať róm, ktorý má ukončené iba základne vzdelanie???

Z logického pohľadu, kuchár, či róm so základným vzdelaním, sú na rovnakej úrovni, ako čašník, krajčír či kaderníčka, pracujúci na montážnej linke v automobilke, kde by mali pracovať  podľa kvalifikačnej úrovne absolventi strojarenských učilíšt...

Alebo absolvent v odbore kuchár, krajčír, čášnik, je aj odborníkom na autá...?!?  Kuchár, čášník, krajčir, či kaderníčka, musia byť na pracovný post, ktorý budú zastávať, zaučení tak, ako by bol zaučený napríklad róm zo základným vzdelaním.

Tento problém sa týka aj iných robotníckych miest, nielen v automobilovom priemysle....  Za socializmu veľka časť rómskej populácie mala prácu, pracovali v ťažkom strojárenstve, v chemickom odvetví, na družstvách, stavbách, v baniach, atď. ...

Po roku 1989 sa situácia v celej Československej republike zmenila, mnoho Rómov už nepotrebovali, a tak sa ocitli na ulici, a to bol začiatok úpadku mnohých rómskych rodín. Po roku 1989 sa k slovu prihlásili predsudky a rasovo orientovaná majoritná spoločnosť, nie že by to nebolo aj za socializmu, ale strach verejne povedať svoj názor nám Rómom, dával určité sociálne postavenie na lepší život.

Tým nechcem ospevovať socializmus, len poukazujem na stav vedomia majoritnej spoločnosti. Aj samotný socializmus sa na náš Rómsky národ podpísal čiernymi písmenami, ale to tu nechcem teraz preberať.

Na robotnícke miesta začala byť tlačenica, a to spôsobilo, že mnoho rómov zo základním vdelaním sa ocitlo na ulici...

Tu si poviete, mali sa učiť ....  Áno, máte pravdu, iba z jednej strany... Doba socializmu dávala sociálne istoty mimo iné aj istotou práce. Na robotnícke miesta sa v dobe socializmu nevyžadovalo žiadne extra vzdelanie, a aj tí, ktorí mali napríklad učňovské vydelanie, neboli na tom vyššie ako tí, ktorí mali ukončené iba základne vzdelanie.... To spôsobilo počas 40 ročnej socialistickej totality, že na vzdelanie spoločnosť nepridávala na význame, nielen rómovia počas tejto doby mali ukončené iba základné vzdelanie, viac ako polovica majoritnej spoločnosti v dobe socializmu ukončilo iba základné vzdelanie.

Po rozpade socializmu, si spoločnosť uvedomila vážnosť vzdelávania sa, a tak sa k slovu dostali rekvalifikačné kurzy, večerné školy a iné možnosti ako si doplniť vzdelanie.

Mnoho rómov zaspalo.... Mnoho rómov už bolo v tejto dobe bez práce, a tak finančne nemali na to, aby si zaplatili napríklad rekvalifikačný kurz.... Bol to začiatok úpadku mnohých rómských rodín.

V niečom však rozdiel je, zatiaľ čo neróm (gádžo) zo základnym vzdelaním až taký problém nájsť si prácu nemá, tak róm zo základným vzdelaním ten problém má... Ako je to možné? Predsutky, rasizmus a možné je všetko...

Keď sa Róm pýta o prácu cez telefón, miesto je voľné, no keď príde osobne sa ukázať, miesto, o ktoré sa uchádza je už obsadené, pričom medzi telefonickým kontaktom a osobným stretnutím je často krát len cca. hodinový rozdiel.

Ešte chcem spomenúť, lebo si viem predstaviť Vaše komentáre, mali sa učiť a podobne... Viem, že mnohí moji komentátori si poriadne článok ani neprečítaju, často krát im stačí iba jedna veta z článku, aby mohli napísať svoj úžasný komentár, pri ktorom sa mi niekedy aj rozum zastaví....  Že keby sme sa mali držať iba toho " mali sa cigáni učiť".... Tak potom musím povedať, že keby kuchár pracujúci v automobilke, bol dobrý kuchar, nepracoval by na montážnej linke....

Riešenie vidím v šanci dať rómom prácu, i keď mnohí majú ukončené základné vzdelanie, inak sa z miesta nepohneme a budeme blúdiť v jednom kruhu problémov....  Keď kuchár, krajčír, čašník, účtovník, zastáva robotnícke miesta, na mílu vzdialené od odboru v ktorom sa vyučili, môže toto miesto zastávať aj róm zo základním vzdelaním...

Dnes je ekonomická kríza, nezamestnanosť je na vrchole, prácu nema ani majorita, a tak ostavá iba dúfať že situacia na pracovnom trhu sa pre nás rómov, po kríze zmení k lepšiemu...









Jozef Kmeťo
« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme