Najnovšie články
latest

Srdce si nevyberáme... srdce nás jednoducho priťahuje..




Láska nepozná pravidlá. Môžeme sa pokúsiť správať podľa učebnicových návodov, kontrolovať si srdce, riadiť sa vlastnou stratégiou správania, ale všetko je márne. Napokon vždy rozhoduje srdce a to, čo si vyberie, stojí za to. Trpíme, lebo sa nazdávame , že dávame viac, ako dostávame. Trpíme, lebo našu lásku neprijali. Trpíme, lebo nevieme vnútiť vlastne pravidlá iným. Viem, že láska sa podobá priehrade. Ak malou škáročkou necháme unikať tenký pramienok vody, zakrátko múry popraskajú a nastane okamih, keď už nikto neovládne silu vodného živlu. Ak sa múry zrútia, všetkého sa zmocní láska. Nezaujíma ju, čo je možné a čo nie, či si môžme alebo nemôžme udržať milovaného človeka. Ľúbiť znamená stratiť kontrolu nad všetkým a hlavne nad sebou. V detských rozprávkach princezná pobozká žabu, a tá sa premení na princa. V skutočnom živote princezné pobozkajú princov, a tí sa potom zmenia na žaby.. Existujú prehry. Áno. Tým nikto neunikne. Preto je lepšie prehrať zopár bitiek v boji za splnenie svojich snov, ako dať sa poraziť takmer bez boja.
Šťastie býva niekedy požehnaním, ale najčastejšie oň treba bojovať. Bojíme sa riskovať. Možno nikdy nezažijeme sklamanie, nestratíme svoje sny, ani nebudeme trpieť, ako trpia tí čo idú za svojimi snami. Keď sa však obzrieme dozadu, pretože každý sa raz obzrie za seba, začujeme, ako nám hlas svedomia hovorí: "Zahrabal si svoje srdce hlboko do zeme, lebo si sa bál, že ho stratíš".
Láska je vždy nová. Nie je dôležité, či milujeme raz, dva razy, desaťkrát v živote.Vždy stojíme pred novou situáciou, ktorú nepoznáme. Lásku musíme hľadať tam kde je, aj keď to môže trvať hodiny, dni, týždne, či roky smútku a sklamania. Keď sa vydáme hľadať lásku, láska nám vykročí v ústrety.

Nový rok je len raz do roka. Preto je čarovný. Vonia pokojom a láskou. Novoročné želania nie sú len o slovách, ale aj o človeku ako takom. Ak človek praje druhým len to dobré a praje skutočne z hĺbky srdca, vráti sa mu to stonásobne.. Veď zdravie, šťastie, láska sú súčasťou života každého z nás. Bez nich sme ako strom bez lístia. Vážme si všetky hodnoty a deľme sa o ne s ostatnými.

Mangav le Devlestar savore Romenge bud bacht the sasťipen!

o Del tumenca!

Lucia Vaňová

ps: ďakujem smejko :-)

Aké sú to žobrácke Vianoce?

Dávno, pradávno boli žobráci. Dnes popri možnosti aj nemožnosti práce, či poberaní sociálnej
pomoci a rôznych dávkach od štátu, nie sú žobráci, ale iba chudobní ľudia.
Štedrý večer, pri Vianočnom stromčeku a v rodinnom kruhu s kopou jedla a darčekov je krásna harmonická ilúzia. Ktovie koľkí mali možnosť prežiť pokojný a štedrý Vianočný čas. Mnoho ľudí iba o tom vždy snívali, hlavne rómovia z osád, či ľudia bez práce, sociálne znevýhodnení, alebo bezdomovci..Tak tu sa dá hromadne vymenovať ľudí, ktorí si nemohli doteraz dovoliť mať
bohaté Vianoce aj bohatého Ježiška. A v tomto roku si to nemohli dovoliť už vôbec. Dokonca bolo omnoho viac ľudí, ktorí si lámali hlavu čo dá jesť rodine na Štedrý večer, ako pred poslednými rokmi. Tento rok je zvlášť chudobnejší hlavne preto, lebo viacej ľudí bolo prepustených z pracovných miest.
Tu v Maďarsku prepúšťajú upratovačky zo škôl a nemocníc a využívajú pracovníčky prostredníctvom aktivačných prác. Ešte stále sa prepúšťa vo veľkej výrobni elektronických komponentov Alcoteq Kft. Prepúšťali aj prepúšťajú priamo pred Vianočnými sviatkami z Flextroniku, mobilnej a elektronickej spoločnosti.
Strukel István, 38 ročný manžel a otec troch detí z Barcsu , po roku nezamestnanosti, 1.októbra tohto roku nastúpil do Flextroniku v Zalaegerszegre, na Juhu Maďarska. No práca mu dlho netrvala, lebo už 10.decembra mu bolo oznámené, že pre nedostatok práce už nemusí zajtra prísť do práce. Zavolajú mu niekedy vo februári . Spolu s ním rovnako dopadli aj desiatky iných kolegov.
Tu v Maďarsku sa od januára dokonca znižujú aj sociálne dávky z 28 000,- forintov t.j. 93
eur, iba na 22 000,- forintov t.j. 75 eur. Zaujímavé je, že niektorí ľudia už teraz v decembri
dostali dávku sociálnej podpory zníženú na 22 000,- forintov, a pritom jeho zákon
o znížení nie je ešte v platnosti.
Zo sociálnej dávky veľa rodín nedokážu platiť elektrinu, či vodu a tak sú povypínaní. Otázka je, ako budú schopní platiť z menej peňazí. Dnes už nie je možné si nájst prácu, okrem aktivačných prác, lebo tieto dnes sú v praxi veľmi výhodné a hlavne lacné pre mnohé podnikateľské a aj štátne subjekty. Nemusia platiť mzdy, ani poistné pre zamestnancov, ale radšej si požiadajú o nezamestnaných na aktivačné práce, a tak neplatia nikomu nič. Alebo prepustia iba polovicu zamestnancov a tej druhej polovičke, ktorá ostala, znásobia prácu bez navýšenia mzdy. A ľudia sú radi, že pracujú! Takže dnes ak človek pracuje, musí byť ticho, zahodiť pracovné práva, poslúchať na slovo a stať sa robotom.
V poslednom čase takmer na každom verejnom mieste počujem iba samé sťažnosti od predavačiek, upratovačiek, barmanov, aj čašníkov, či murárov. Takmer každý sa sťažuje pre kritickú situáciu. Viacej práce, menej peňazí, využívanie lacnej pracovnej sily a iné problémy, ktoré sú normálne pre vládnych úradníkov, ktorí riadia našu situáciu a ekonomický pokles, takmer v každej rodine.
Rómovia v súčasnosti ešte stále odchádzajú do Anglicka, Kanady, či Belgicka. Snažia si zariadiť svoj život po svojom a ich cieľom je mať sa lepšie. Naposledy moja priateľka ma volala ísť s ňou do Anglicka, lebo že tam je viac pracovných možností a hlavne človek môže svojim deťom dopriať všetko, ak si želajú hračku, či jesť hamburger, alebo nakúpiť suroviny pri pečení koláčov. Slovom povedané, môžeš jesť čo chceš a dá sa tam pracovať a zarobiť.
Dnes ak nerómovia vyčítajú rómom prečo nepracujú, je to smiešne, lebo stačí sa pozrieť
okolo seba a začať počítať vlastných (nerómov) nezamestnaných.
Väčšina ľudí míňa najviac peňazí v roku práve na Vianočné sviatky. Na prípravu bohatej večere, stromčeka, darčekov, ľudia štedro otvárajú svoje peňaženky aby všetkých svojich blízkych potešili, no môžu otvárať peňaženky, iba ak nieje prázdna...
Lucia Curejová.

Lekár verzus pacient


Pred „pár“ dňami skončil štrajk lekárov, ktorí nahlas povedali nie situácií, ktorá tu podľa mňa pretrvávala už dlhšie obdobie. Ak sa mám priznať spočiatku ma konanie a odhodlanie lekárskych odborov potešilo. Veď konečne niekto ukázal, že nemá strach hájiť svoje názory a poukáže na neúmerné mzdy voči zodpovednosti. Napríklad plat IT špecialistu je mnohokrát vyšší ako u chirurga a to sa mi nezdá príliš fér. Ak sa v práci pomýli spomínaný IT špecialista je vždy možnosť chybu opraviť. Ak sa pomýli lekár a to v diagnóze alebo nebodaj počas operačného zákroku, chyba sa už nedá vrátiť a končí to tragédiou. Vyhasne jeden život a lekár bude niesť následky v profesionálnom a tiež aj v súkromnom živote.


Môj názor na celý štrajk sa začal meniť, keď na vzniknutú situáciu začali doplácať obyčajný ľudia, ktorí spočiatku v rôznych anketách vyjadrovali lekárom podporu tak ako ja. Ale, keď sa všetko zvrtlo a rukojemníkmi tejto „drámy“ sa stali pacienti, ktorým začali nemocnice rušiť plánované operácie, na ktoré sa čaká dosť dlhá doba ovládol ma pocit hnevu. Akým právom nás stavajú do prvej línie? Ak majú spor s vládou nech to riešia a „terorizujú“ ich. Oni sú zákonodarcovia a tí, ktorí vedia situáciu zmeniť. MY NIE!! Vždy sa pri veľkých zmenách, či v režimoch alebo ekonomike sľubovalo a zrejme aj sľubovať bude, že práve MY radový občania pocítime zmeny k lepšiemu. Bohužiaľ skutočnosť je úplne iná. Nakoniec každému ide len o svoje záujmy a prilepšenie a občan je odsunutý na vedľajšiu koľaj. A to až dovtedy pokým nepríde niekto nový a posunie nás ešte ďalej.
Výsledok štrajku všetci poznáme. Lekári dosiahli nakoniec svoje, prilepšia si. Čo sa týka mňa doprajem im tie peniaze. Ale som zvedavý, či sa zlepší zdravotná starostlivosť a tiež prístup k tým, ktorí za nich stáli pred múrom. Pretože v konečnom dôsledku lekár tu je ľudí a nie my pre neho.

Vianoce


O pár dní k nám zavítajú sviatky radosti a pokoja. Sviatky, kedy otvárame svoje srdcia viac než ostatné dni. Sviatky, kedy sa viac usmievame sme k sebe milší a otvorenejší. A nemyslím tým len naše blízke okolie a rodinu. Ale mnoho krát neznámych ľudí, ktorých stretávame na ulici. Skúste porozmýšľať koľko krát ste sa dnes usmiali na neznámeho človeka. Ak to spočítate, budem rád ak mi napíšete dané číslo.

Ja mám Vianoce najradšej zo všetkých sviatkov. Nie kvôli hojnosti jedla, pitia, darčekov. Mám rád tú atmosféru okolo nich, keď sa viac na seba usmievame. Práve počas týchto dní sa viac pozastavíme aj nad osudmi ľudí, ktorí nemajú toľko šťastia ako my a žijú na ulici bičovaní chladným vetrom a osudom. Pre nich je snom to, čo je pre nás štandard. Bývanie, teplá strava, oblečenie. Pre nás samozrejmosť, ale pre nich vzdialený cieľ. Niekto môže povedať : „tak im treba aj tak si za to môžu sami“ .Niekedy to tak je, ale každý z nás robí chyby. Niekto menšie a niekto také ktorému zmenia život úplne naruby. Aj napriek tomu si myslím, že by sme si mali pomáhať. Veď, kto z nás vie, kde bude o mesiac alebo o rok. Osud je vrtkavý a môže sa zahrať aj s nami a sami sa ocitneme na druhej strane. Neotáčajme sa teda niekomu chrbtom a snažme sa o trošku empatie. Niekedy je úsmev viac, než tisíc slov.

Na záver Vám všetkým prajem krásne sviatky plné pohody a lásky. Nech Vás hreje teplo domova a láska blízkych.


Sviatok sv. Mikuláša

Sviatok sv. Mikuláša patrí medzi kresťanské sviatky. Osobnosť svätého Mikuláša je tak trochu zahalená tajomstvom. O jeho živote sa zachovalo len veľmi málo písomných zmienok. Faktom je, že Mikuláš existoval. Narodil sa na pobreží Malej Ázie niekedy okolo roku 270. Písomné dokumenty potvrdzujú, že bol biskupom v meste Myra (dnes mesto v Turecku). Sv.Mikuláš žil v časoch veľkého prenasledovania kresťanov. Istý čas bol sám väznený a prežíval veľmi ťažké chvíle, v krutých a nemilosrdných podmienkach väzenia. Ani to však nezničilo jeho presvedčenie, za ktoré bojoval s neuveriteľným odhodlaním. Mikuláš bol veľkým a zanieteným kresťanom. Bol to muž s veľkým srdcom, ktorý miloval ľudí okolo seba. Zomrel 6. decembra niekedy v rokoch 345 až 352.


V predvečer sviatku sv. Mikuláša si deti ukladajú čižmičky do oblokov a s napätím čakajú na to, čo sa stane. Nevedia sa dočkať chvíle príchodu sv. Mikuláša. Žiarivými očkami pozerajú von oknom na oblohu plnú hviezd a netrpezlivo čakajú. Radosť detí sa mieša s očakávaním i štipkou strachu. Dobrosrdečný starček s bradou, ktorá prezrádza jeho nekonečnú múdrosť a s láskavými očami, nikdy neprichádza sám. Spoločnosť mu robia dvaja spoločníci- čert a prekrásny anjel. Deti nedočkavo očakávajú sladkosti a ovocie vo svojich starostlivo vyčistených čižmičkách.

Odkaz sv. Mikuláša nepozná asi každý z nás, hoci je jednoduchý- zjednodušovať svoj život a zvyšovať vnímavosť pre iných. Skúsme sa stať ochotnými a s otvoreným srdcom ísť v ústrety druhým. Každý z nás môže vypočuť a podporiť hoci len jediného človeka. Takže je čas nielen vyčistiť si čižmy a postaviť ich do obloka, ale vyupratovať si svoje vnútro a vpustiť tam trochu človečiny a lásky.








Lucia Vaňová