Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Sviatok sv. Mikuláša

Sviatok sv. Mikuláša patrí medzi kresťanské sviatky. Osobnosť svätého Mikuláša je tak trochu zahalená tajomstvom. O jeho živote sa zachovalo len veľmi málo písomných zmienok. Faktom je, že Mikuláš existoval. Narodil sa na pobreží Malej Ázie niekedy okolo roku 270. Písomné dokumenty potvrdzujú, že bol biskupom v meste Myra (dnes mesto v Turecku). Sv.Mikuláš žil v časoch veľkého prenasledovania kresťanov. Istý čas bol sám väznený a prežíval veľmi ťažké chvíle, v krutých a nemilosrdných podmienkach väzenia. Ani to však nezničilo jeho presvedčenie, za ktoré bojoval s neuveriteľným odhodlaním. Mikuláš bol veľkým a zanieteným kresťanom. Bol to muž s veľkým srdcom, ktorý miloval ľudí okolo seba. Zomrel 6. decembra niekedy v rokoch 345 až 352.


V predvečer sviatku sv. Mikuláša si deti ukladajú čižmičky do oblokov a s napätím čakajú na to, čo sa stane. Nevedia sa dočkať chvíle príchodu sv. Mikuláša. Žiarivými očkami pozerajú von oknom na oblohu plnú hviezd a netrpezlivo čakajú. Radosť detí sa mieša s očakávaním i štipkou strachu. Dobrosrdečný starček s bradou, ktorá prezrádza jeho nekonečnú múdrosť a s láskavými očami, nikdy neprichádza sám. Spoločnosť mu robia dvaja spoločníci- čert a prekrásny anjel. Deti nedočkavo očakávajú sladkosti a ovocie vo svojich starostlivo vyčistených čižmičkách.

Odkaz sv. Mikuláša nepozná asi každý z nás, hoci je jednoduchý- zjednodušovať svoj život a zvyšovať vnímavosť pre iných. Skúsme sa stať ochotnými a s otvoreným srdcom ísť v ústrety druhým. Každý z nás môže vypočuť a podporiť hoci len jediného človeka. Takže je čas nielen vyčistiť si čižmy a postaviť ich do obloka, ale vyupratovať si svoje vnútro a vpustiť tam trochu človečiny a lásky.








Lucia Vaňová



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómske noviny kričia "Kmeťo klameš" ospravedlň sa!

Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa povedať, svoju históriu blogovania. Vďaka tomu som spoznal úžasnú ženu a dušu týchto novín. Pani Daniela Hivešová Šilanová, bola prvou dámou rómskej žurnalistiky, a aj vďaka nej poznáme dnes zvučné mená rómskej žurnalistiky. Nebudem tu všetky mená vypisovať, aby som sa náhodou niekoho nedotkol, že som ho opomenul. A aj preto ma mrzí v akom stave Rómske noviny/ Romano Nevo ľil/ sú, a že tí ktorí by mali pamiatku pani Šilanovej chrániť, a tým chrániť aj podstatu Rómskych novín a ich zachovanie, si z toho urobili len svoj biznis...

Dlhodobo som sa snažil o kontakt z Romanom Čonkom, ktorý zato v akom stave Rómske noviny sú nesie plnú zodpovednosť, pretože po smrti pani Šilanovej, to bol práve on, ktorý celú redakciu prebral, a teda sa od neho čakalo, že tieto noviny povedie minimálne tak ako pani Šilanová. Kontaktoval som ho aj keď som mal cestu do Koš…