Chudobných ľutujeme, bohatým závidíme.

Trochu to môže pripomínať slávne Jánošíkovské motto ,, bohatým brať a chudobným dávať,, a možno je môj názov článku trošku nadnesený, veď čo je vlastne bohatstvo? U chudobného človeka je bohatý každý, kto sa má iba o trošku lepšie ako on...a kto je vlastne chudobný?

Pre bohatého je zasa chudobný každý, kto sa má o trošku horšie ako on.

A je tu ešte to slovo závisť...nuž aj toto je jedna z typických Rómskych vlastností a stretávam sa s ňou dosť často.

Sledujem, ako mnohí bojujú za práva Rómov, navštevujú chudobné osady, vidíte slzy ľútosti v ich očiach nad biedou detí, špinavých, zle oblečených, ako sa zastávajú a obhajujú všetky činy týchto ľudí.

Kradnú? A čo majú robiť keď hladujú. Nepracujú? A čo majú robiť keď ich do práce nevezmú. Neposielajú deti do školy? A čo majú robiť keď sa deti nemajú kde učiť. Robia bordel a ničia svoje bydliská? A čo majú robiť keď ich nikto nenaučil žiť ako ľudí. Bijú sa, pijú, fetujú? A čo majú vôbec robiť keď sa nudia...na všetko sa nájde pre tých najbiednejších ospravedlnenie, všetko sa dá obhájiť, ľútosť, ľútosť a nekonečná ľútosť....

No jedno nedokážu bojovníci za práva Rómov odpustiť..a to je úspech. Tak ako ľutujú a súcitia s tými najbiednejšími, závidia tým úspešnejším Rómom, čo už niečo dosiahli, stali sa z nich ľudia tejto doby, celebritami.

Najsmutnejšie na tom je, že sa nesnažia ani zistiť, čo je za tým úspechom, vidia už iba tie výsledky. Titulky v časopisoch, prezentáciu v TV programoch venovaných celebritám, ich luxusné vily a podobne. Mnohé z terajších Rómskych celebrít vyšli z obyčajných rodín. Na štarte ich kariéry bol najskôr obrovský talent a potom odriekanie rodiny, ktorá sa snažila šetriť každú korunu aby ich dieťa mohlo študovať a rozvíjať svoj talent. A potom usilovnosť a neustála práca a cieľavedomosť.

Jeden človek mi povedal ,, mal som šťastie, že som na začiatku svojej kariéry stretol skvelého človeka, čo mi pomohol,, isto, bez skvelých ľudí, čo pomôžu by to nešlo, ale nešlo by to ani bez talentu a bez usilovnej práce.

Európa sa zmieta v kríze. Stúpa nezamestnanosť, neistota, ľudia majú strach z budúcnosti, uťahujú si opasky a sú čoraz nervóznejší a vznetlivejší a svoje vášne a emócie si ventilujú často na Rómoch. Obzvlášť, keď v rámci predvolebného boja politici ľudí podpichujú a štvú proti Rómskym poberateľom dávok v hmotnej núdzi a Rómom všeobecne. V tejto ťažkej dobe by sme mali zabudnúť na závisť a vyzdvihovať a poukazovať na každého jedného Róma, čo niečo v živote dokázal. Vyzdvihovať ich umenie, ich prácu a prezentovať ich ako ľudí na ktorých sme právom pyšní.

Že majú drahé vily, autá, obliekajú sa v značkových obchodoch, je ich súkromná vec, na všetko si zarobili svojou prácou, svojim umením. Naši umelci,profesori, lekári, ale aj učitelia a vôbec všetci, čo niečo v živote dokázali, by mali byť v Rómskych médiách neustále prezentovaní a mali by slúžiť ako príklad pre tých, čo neustále hľadajú vinu v tých druhých za svoju biedu a zvykli si na sladké ničnerobenie. A aj ako príklad pre majoritu, že medzi Rómami je viac tých integrovaných a tých, čo vynikajú svojou prácou.

Helena Kmeťová