Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Chudobných ľutujeme, bohatým závidíme.





Trochu to môže pripomínať slávne Jánošíkovské motto ,, bohatým brať a chudobným dávať,, a možno je môj názov článku trošku nadnesený, veď čo je vlastne bohatstvo? U chudobného človeka je bohatý každý, kto sa má iba o trošku lepšie ako on...a kto je vlastne chudobný?

Pre bohatého je zasa chudobný každý, kto sa má o trošku horšie ako on.
A je tu ešte to slovo závisť...nuž aj toto je jedna z typických Rómskych vlastností a stretávam sa s ňou dosť často.
Sledujem, ako mnohí bojujú za práva Rómov, navštevujú chudobné osady, vidíte slzy ľútosti v ich očiach nad biedou detí, špinavých, zle oblečených, ako sa zastávajú a obhajujú všetky činy týchto ľudí.
Kradnú? A čo majú robiť keď hladujú. Nepracujú? A čo majú robiť keď ich do práce nevezmú. Neposielajú deti do školy? A čo majú robiť keď sa deti nemajú kde učiť. Robia bordel a ničia svoje bydliská? A čo majú robiť keď ich nikto nenaučil žiť ako ľudí. Bijú sa, pijú, fetujú? A čo majú vôbec robiť keď sa nudia...na všetko sa nájde pre tých najbiednejších ospravedlnenie, všetko sa dá obhájiť, ľútosť, ľútosť a nekonečná ľútosť....
No jedno nedokážu bojovníci za práva Rómov odpustiť..a to je úspech. Tak ako ľutujú a súcitia s tými najbiednejšími, závidia tým úspešnejším Rómom, čo už niečo dosiahli, stali sa z nich ľudia tejto doby, celebritami.
Najsmutnejšie na tom je, že sa nesnažia ani zistiť, čo je za tým úspechom, vidia už iba tie výsledky. Titulky v časopisoch, prezentáciu v TV programoch venovaných celebritám, ich luxusné vily a podobne. Mnohé z terajších Rómskych celebrít vyšli z obyčajných rodín. Na štarte ich kariéry bol najskôr obrovský talent a potom odriekanie rodiny, ktorá sa snažila šetriť každú korunu aby ich dieťa mohlo študovať a rozvíjať svoj talent. A potom usilovnosť a neustála práca a cieľavedomosť.
Jeden človek mi povedal ,, mal som šťastie, že som na začiatku svojej kariéry stretol skvelého človeka, čo mi pomohol,, isto, bez skvelých ľudí, čo pomôžu by to nešlo, ale nešlo by to ani bez talentu a bez usilovnej práce.
Európa sa zmieta v kríze. Stúpa nezamestnanosť, neistota, ľudia majú strach z budúcnosti, uťahujú si opasky a sú čoraz nervóznejší a vznetlivejší a svoje vášne a emócie si ventilujú často na Rómoch. Obzvlášť, keď v rámci predvolebného boja politici ľudí podpichujú a štvú proti Rómskym poberateľom dávok v hmotnej núdzi a Rómom všeobecne. V tejto ťažkej dobe by sme mali zabudnúť na závisť a vyzdvihovať a poukazovať na každého jedného Róma, čo niečo v živote dokázal. Vyzdvihovať ich umenie, ich prácu a prezentovať ich ako ľudí na ktorých sme právom pyšní.
Že majú drahé vily, autá, obliekajú sa v značkových obchodoch, je ich súkromná vec, na všetko si zarobili svojou prácou, svojim umením. Naši umelci,profesori, lekári, ale aj učitelia a vôbec všetci, čo niečo v živote dokázali, by mali byť v Rómskych médiách neustále prezentovaní a mali by slúžiť ako príklad pre tých, čo neustále hľadajú vinu v tých druhých za svoju biedu a zvykli si na sladké ničnerobenie. A aj ako príklad pre majoritu, že medzi Rómami je viac tých integrovaných a tých, čo vynikajú svojou prácou.
Helena Kmeťová

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…