Preskočiť na hlavný obsah

Taký malý rodinný príbeh...




 Bolo pár rokov do konca vojny, napriek tomu bolo naše malé mestečko pomerne pokojné, teda aspoň čo sa týka zúrivých bojov. Jedinú hrozbu a napätie v meste vytvárala jednotka Gestapa a Slovenská národná garda. Tej sa mimochodom ľudia báli viac ako gestapákov, lebo medzi gardistami boli obyčajní ľudia z mesta...susedia, rodinní príslušníci a navzájom sa z pomsty zo starých susedských a rodinných sporov udávali.

V mestečku žilo aj zopár rodín Cigánov, no splývali s normálnym obyvateľstvom.  Bývali na okraji mesta blízko Tehelne, kde väčšina chlapov pracovala. Ženy a deti pracovali u bohatých gazdov na poliach a pri statku. Kto pracoval, nemal sa zle, teda aspoň netrpeli hladom. Kúsok od tehelne postavil dom aj môj pradedko pre svoje deti. Každému pristavil k domčeku jednu priestrannú izbu ako to vtedy bolo zvykom. No postupne všetci poodchádzali a v dome ostala iba moja babka s deťmi. Dedko zomrel mladý a tak sa o deti starala sama. 



Raz pred ich domom zastala čudná skupinka. Dvaja dospelí ľudia tlačili obrovský detský kočík naložený vrchovato šatstvom a na tej kope sedelo malé batoľa. K nohám matky sa unavene a bojazlivo túlili ďalšie dve malé dievčatká. Neviem, kto ich nasmeroval k domu mojej babky, no babka ich neodmietla, ubytovala ich v jednej voľnej izbe. Rodinka tetky Gustíny, ako ju volali, prišla z osady z juhu Slovenska. Ich osadu mali čoskoro zrovnať so zemou Nemci, všetkých vystrieľať, alebo poslať do koncentráku a tak poutekali kde sa dalo. Batoľaťa a detí sa okamžite ujala moja vtedy asi dvanásťročná mama. Starala sa tetke Gustíne o deti, keď chodili za zárobkom, boli to brusiari ( brúsili nože a pracovné nástroje ). Čoskoro noví obyvatelia splynuli so starými obyvateľmi a tvorili jednu obrovskú rodinu. Ako to už u Cigánov bývalo zvykom, čoskoro boli aj rodinne spriaznení, keď tetka Gustína bola za birmovnú krstnú mamu mojej mame. Tetka Gustína s rodinou ostala u mojej babky až do konca vojny. Po vojne sa vrátili domov, do rodnej osady na Juhu. Nikdy sa už do nášho mestečka nevrátili, nikto ich už viac nevidel.

No príbeh nekončí...ako to už býva, cesty osudu sú nevyspytateľné a tak...jedného dňa som pozerala nejaký zábavný program v TV a tam som uvidela jedného človeka. Ani neviem prečo, ale zdalo sa mi, že ho poznám, že určite viem, kto to je....neskôr som sa s tým človekom, našou talentovanou a úspešnou Rómskou celebritou aj zoznámila a musím povedať, že ten pocit, že nás viažu nejaké rodinné zväzky sme mali obaja, ako keď nájdete po rokoch strateného brata, či sestru..bohužiaľ, naši starí rodičia už nežijú, no moja mama, ako jediný pamätník tých čias mi prezradila tento starý príbeh, aj keď sama si možno neuvedomila, aký veľký čin vykonala moja babka...veď zachránila život celej rodine tetky Gustíny.

Som hrdá na moju babku, že mala odvahu ubytovať utečencov, aj keď možno ohrozila vlastnú rodinu, no som si istá, že to nikdy neoľutovala. V týchto dňoch, presnejšie 8 mája si pripomíname definitívnu kapituláciu nemeckých vojsk v Druhej svetovej vojne. Premýšľam na tým, ako je dôležité, aby sme my, Rómovia držali spolu, pomáhali si. Aby sme my, čo sme mali to šťastie a vyrastali sme v harmonických rodinách, kde sme dostali všetku lásku, vzdelanie, výchovu, pomáhali tým menej šťastným, aby sme raz nemuseli čeliť podobným hrozbám ako rodina tetky Gustiny a mnohé iné rodiny, ktoré nemali také šťastie, že našli takých dobrých a láskavých ľudí ako bola moja babka.
Helena Kmeťová                            

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kotlebovci nezvládajú protesty Rómov na východe Slovenska

Počas mítingu Kotlebovcov na východe protestovali stovky Rómov. Protesty Rómov začali v Sečovciach, cez Sabinov a vyvrcholili v Košiciach. Tieto protesty sú spájané so stranou PS/Spolu a Trubanom, a tak trošku ako keby sa zabudlo na našich politických aktivistov, ktorí pomohli k tomu, aby sa Rómovia zobudili a povedali jasne STOP fašizmu. Viktor Valík, Ivan Hriczko, Roman Suchý, alebo podnikateľ Emilio Gujda, či Džemal Kodrazi. Toto sú výrazne mená predstaviteľov rómskej politickej scény na východe Slovenska a na týchto ľudí by sa tiež nemalo zabudnúť.

Kotlebovci nerátali s tým, že sa my Rómovia dokážeme cez sociálne siete zmobilizovať, a tak čo im vlastne ostalo, ako obviniť Trubana za PS/Spolu, že protestujúcich zvážali do Košíc autobusmi a dostali za to, že budú stáť na námestí, 15€. Čo je samozrejme hlúposť, pretože ani Truban za PS/spolu a ani napríklad Hlina za KDH si kupovať protestujúcich nepotrebujú a naši politickí predstavitelia, ako Viktor Valík za stranu STS zase nedisponu…

Kto je vlastne Róm, ktorý sa vo videu priznáva, že bude voliť Kotlebu?!

V poslednom čase sa na sociálnej sieti objavili videa malého drobného mužíka v spoločnosti priaznivcov ĽSNS, ktorý odkazuje, že bude voliť Ľudovú stranu Naše Slovensko a hovorí aj o tom, že sa hanbí za asociálov, ktorí aj jemu robia hanbu. Ďalej odkazuje všetkým, aby na ĽSNS neútočili a zobudili sa.

Kto je muž z videa? 

Je to Miroslav Didiaš, skrachovanec, ktorý to nikam v živote nedotiahol, ako k metle a k lopate. V nedávnej minulosti sa snažil na seba upozorniť tým, že pár krát vystúpil v reality show "Čo na to Mojsejovci", v ktorej vystupoval ako ich obdivovateľ a na plné ústa hovoril o sebe, že je gay, má za sebou veľmi pestrý sexuálny život, a že sa za to nehanbí, ani za to, že je cigán. 
Je to človek, ktorý vie využiť každú možnosť ako na seba upozorniť. Predpokladám, že jeho riťka toho hodne aj zažila a jedno obdobie než zaparkoval pri metle a lopate, bola jeho riťka hlavným nástrojom obživy.  Škoda, že tej inteligencie sa mu moc nedostalo, ale ani šarmu, pretože ak by m…

Norbert Hmilansky: Idiot, herec, youtuber, zlodej, alebo onanista na "fejzbuku"?

Sociálne siete sú pre mnohých z nás doslova centrom života. Pomáhajú nám byť v kontakte s priateľmi a známymi, môžu byť nápomocné aj pri našej práci, sledujeme cez ne najnovšie správy. Vďaka sociálnym sietiam sa vieme rýchlo navzájom informovať, ale aj rozhnevať, či dokonca sa navzájom ovplyvniť. 

A teraz dovoľte, budem hovoriť, alebo skôr písať, sám za seba. S mojím názorom nemusíte a môžete súhlasiť, je to môj vlastný pohľad a nikomu ho nevnucujem. Mám 46 rokov a celý môj život robím, a žijem ako väčšina ľudí. Mne nikto nepostavil byt a nikto mi nič nedal zadarmo. Na všetko čo mám som si musel sám zarobiť. Keď nebudem pracovať, nebudem mať na lieky, nájom, či jedlo. 
Sloboda slova, či názoru je tu aj preto, že nám umožňuje nahlas si povedať svoj názor a  "fejzbuk" jeden z prostriedkov kde ten svoj názor môžeme povedať. To je aj prípad Norberta Hmilanského. 
Ja mu jeho názor neberiem, ale pýtam sa, kto mu dal právo hovoriť za všetkých Rómov? Ja som mu ten mandát, aby hovoril z…