Na slovíčko, Slovensko...

Pamätáte si ešte, na tie časy? Bola som vtedy osemnásťročná baba a v skutku som nechápala, čo sa deje a prečo. Pravdupovediac som sa zviezla s ostatnými a šla som štrngať kľúčmi, aj keď mne sa žiadna krivda nestala. Chápala som, čo sa deje, až keď som videla dokument v televízií, o tom, že boli ľudia, čo trpeli vo väzení, pretože mali iný názor, že kresťania boli prenasledovaní a tak krôčik po krôčiku som zanevrela na spoločnosť, ktorá dovtedy pre mňa nebola nepriateľom.

amätáte si, ako sme si spoločne vydýchli, že sme premohli komunistickú obludu, v telke sa objavili programy, ktoré nás informovali o pravde, ktorá nám bola všetkým zámerne prekrútená. Dozvedeli sme sa fakty, ktoré nám vyrážali dych, vraj Americká armáda oslobodila Plzeň, čo nám bolo zámerne zamlčané. Boli nám zamlčané aj  mnohé iné fakty a  udalosti, takže sme sa nestačili diviť, s kým sme to mali dočinenia. Volali sme, nikdy viac, chceme demokraciu, slobodu slova, voľne ísť za hranice nášho Slovenska....

A tak sa všetko zmenilo, zbúral sa Berlinský múr, vystúpili sme z RVHP, z Varšavskej zmluvy a vstúpili sme do lepšej demokratickejšej, tak túžobne očakávanej NATO a do skvelej Európy. Nič iné, pre nás nemalo zmysel, vedeli sme všetci, že sa blíži vytúžená, a skvelá budúcnosť. Len hlupák by povedal nie, Európskej únií. A prečo aj, konečne sme sa dočkali....to bolo ono! 

A tak sme demokraticky hlasovali, za lepšiu budúcnosť našich detí, bez toho, že by sme si kládli akékoľvek otázky, dokonca aj tie úplne bežné, detské otázočky. A to len tak sa Európa teší na nás? Čo z toho budeme mať, aké poplatky budeme platiť? Čo budeme musieť vrátiť, čo nám bude darované? Aké obete budeme musieť priniesť, nakoľko Európa zoskupuje niekoľko štátov, aká je politika EU? Boli sme si vedomí, že Európa nielen dáva, ale aj berie? Koho chceme obviňovať z horkého sklamania? A prečo chceme niekoho obviniť, keď sme boli pritom všetci?  Do našej krajiny sa prihrnulo niekoľko záchrancov, našej zruinovanej ekonómie a vytvorili nové pracovné príležitosti. Niekde tých pracovných príležitosti je viac, niekde skoro nič, ale taká je realita. Prečo si aj sťažovať, keď perspektíva žiť, ako tam vonku za hranicami, nás hnala ďalej a nezamýšľali sme sa nad dôsledkami našej voľby.

Kto je bez viny, nech hodí kameňom. Je mi jasné a chápem, že po niekom by sa zišlo hodiť kameňom, možno máte na mysli klamárov, ktorí už dávno vedeli pravdu, ale ju skrývali, pretože mali veľký zisk z toho, že nás budú držať v nevedomosti. Len málo z nás zbohatlo a ten ostatný zvyšok si utrel mastné ústa. Dočkali sme sa toho o čom sa nám nesnívalo a berieme to, ako veľký krok dopredu. Ja som mala tú česť okoštovať príchuť dvanásť hodinových smien, najprv denná, potom nočná, potom voľno, občas niekto vypadol pre chorobu a tak z dvoch dní na odpočinok bol jeden. Pondelok, či nedeľa, pracuje sa a to s chuťou, rodina a naše deti sa musia uskromniť, blaho rodiny je predsa  prednejšie. A predsa sme šťastný aj za to, veď inde podniky sa sťahujú do krajín, kde môžu zamestnancom vyplatiť najnižšiu mzdu. Krajina, kde sa uráčia prísť im dá daňové prázdniny....a je k neuvereniu, ako rýchlo vedia postaviť výrobné haly a s rovnakou rýchlosťou ich aj opustiť.

Aktuálna téma dnešných dní, Rómsky problém..... Ostáva faktom, že som spomenula iba zopár faktorov, čo priniesla nová doba, je toho neúrekom a bolo by to na dlhé písanie......Veď to viete aj vy sami,  čo všetko sa zmenilo a čo všetko priniesla dobré a zlé. Nikde v Európe to nie je ružové a nikdy to nebolo, len my sme boli príliš dlho oslepený ružovými vidinami, asi príčina bola, že komunizmus nás dlho držal v nevedomosti a je zrejmé, že naše poznanie, ako sa žije inde bolo hlavne videním tých pekných vecí vo výkladoch, v honosných vysokých budov, áut, nádherných veľkých mestách. Na to všetko sa nám zbiehali sliny a hlavne mladým ľuďom, vidina rýchleho zbohatnutia ich úplne opantala, za nejaký malý plat sa nikomu robiť nechcelo, študovať, isť do zahraničia, to boli prvé reakcie našej mládeže. Viete, aj v zahraničí sa k majetku dospelo prácou dvoch až troch generácií a nepoznanie tejto skutočnosti bolo evidentné. Nastalo rýchle vytriezvenie, zostala len horkosť sklamania a strach o budúcnosť nielen našej krajiny, ale aj jednotlivcov. Tak sa Vás všetkých dnes pýtam, ak dovolíte,  prečo hlavný bod a jediný bod, ktorý sa rieši v tejto krajine je údajný, Rómsky problém?

Začo môžu Rómovia? Môžu za to, že sú tmaví, ufúľaní, nevzdelaní a zadubení žiť zaostalým životom. Žijú zo sociálnej podpory a vyzerá to tak, že už pohľad na nich, vyvoláva hystériu hnevu a odporu... Rómske deti sa neradi učia a ich rodičia nie sú tiež horlivý posielať ich do školy, tak pre istotu, sa im dáva zvýšená starostlivosť v samostatných triedach. Bývajú v osadách, ktoré už na pohľad nie sú príťažlivé, ak im dajú byty, tak ich zdevastujú. Od rána do večera sa sťažujú na zlý život a treba im vo všetkom vyhovieť, lebo Európska únia ich chráni a v žiadnom prípade sa nemôže proti takýmto asociálom zakročiť. A zabudla som na niečo? No predsa na tú najdôležitejšiu vec, pre ktorú už nikto ani nespí. Predstavte si, už roky táto krajina trpí čiernymi stavbami, týchto asociálov.

Prepáčte mi, viem, že to nie je ľahké, že v mnohom máte pravdu, sú jednoducho Rómovia, ktorí nedbajú o poriadok, zákony, o predpisy, o slušnosť.... Sú rodiny, ktoré pre rodinné prídavky sa neustále rozrastajú a tak zaťažujú sociálny systém. Každý deň sa dozvedáme z médií, ako sú slušní občania obťažovaní asociálmi a ich deťmi, ktoré tiež sú na vine, pretože kradnú zemiaky a čokoľvek, čo môžu zúžitkovať na predaj. Občas sa zomelie nejaká bitka a média nelenia byť pri tom a informovať o horúcej aktuálnosti dňa. Jednoducho, dnes je to tak, obviňujeme z neúspechu našej krajiny Rómov a každá informácia o nich je vyvážená zlatom.

Čo sa v dennej tlači nedočítate.... Žiadny denník nám neponúka iný obraz, nedočítame sa o Rómoch, ktorí svojim vzdelaním a príkladným životom sa nemajú začo hanbiť. Nedočítame sa nikdy o rodinách, ktoré už dávno nežijú v osadách a ich životná úroveň je veľmi dobrá, bývajú v pekných domoch a na ich deti je radosť pozerať sa. Chodia pekne oblečené, sú slušne vychované a rodičia sa snažia aby im nič nechýbalo. Takíto Rómovia sú skoro neviditeľní, sú ignorovaní a údajne je ich tak veľmi málo, že nestoja za reč. V dennej tlači sa nikdy nedočítate, že majú problém nájsť si prácu, nedočítate sa , že telefonicky práca pre nich je, ale keď prídu na pohovor, už miesto je obsadené. Nedočítate sa , že aj ich deti musia znášať od malička pohŕdanie, lebo nepatria k nositeľom bielej pleti. Vieme veľmi dobre, že už malé deti sú vedené k tomu, aby svoje postoje vyjadrovali nahlas a nie vždy milým spôsobom. Nikde sa nedočítate, lebo to nestojí za to, ako sa  cítia Rómovia v tejto spoločnosti, akýkoľvek náznak, na ich obranu skončí hrubým napadnutím toho, kto sa o to opovážil.

Chcete vedieť ako cíti Róm, v týchto dňoch.... nuž nič závideniahodné, byť rómskym rodičom v dnešnej dobe nie jednoduché. Ako majú vysvetliť svojim deťom, že to všetko, čo sa deje v mestách, to všetko, čo sa píše, je namierené aj proti nim. Že tých málo, čo sú na strane Rómov, sú urážaní  a hanobení a sú nazývaní antislovákmi. Ako majú svojim deťom vysvetliť, že ich obavy a slzy nikoho nedojmú a akýkoľvek náznak obrany skončí fiaskom. Ako majú vysvetliť svojim ratolestiam, ktoré milujú nadovšetko, že sú nežiadúci v tejto krajine a  že napriek tomu, že nepoznajú všetkých Rómov v tejto krajine, sú prinútení byť spoluvinníci, aj keď nikdy nič neurobili a  že pre farbu pleti, musia toto všetko znášať a ich rodičia sú tak bezmocní. Sú tak bezmocní, že je to až k plaču, nedokázať ochrániť vlastné deti. Ako to všetko vnímajú..... Škoda, že sa nikde o tom nedočítame, čo asi z týchto detí vyrastie? No, čo asi môže vyrásť z detí, ktoré dennodenne počúvajú v televízií, v tlači  a všade okolo nich, že sú nežiadúci, aj keď nič neurobili. Táto hystéria  narastá, ako narastá diera v peňaženke Slovákov, čo na tom, že takú istú dieru pociťujú, aj Rómovia. Čo na tom, že  chodia takisto do práce a nemajú žiadne výhody, ako ich nemajú ani ich deti, čo na tom, že to všetko nemá logiku a nikdy nebude mať.

Kto je vinníkom stavu, v ktorom sa nachádza naša krajina.... my všetci, dajme si konečne dolu ružové okuliare a priznajme si na každej strane omyly, ekonomické, politické a hlavne tie najdôležitejšie, ľudské. Uznajme si, že každý jeden sme zodpovedný za to, čo sa stalo dobré a zlé v tejto krajine. Uznajme si konečne, že každý jeden musíme prispieť poctivou prácou, uznajme si, že sme chceli rýchlo zbohatnúť a teraz, keď melieme z posledných síl, kopeme od hnevu kade - tade. Uznajme, že nielen Rómovia, ale kde - kto zaťažuje sociálny systém štátu, ako aj študenti, ktorí doštudujú, sociálne slabšie rodiny, dôchodcovia a nezamestnaní, ktorí už dávno nie sú príťažliví, pre pracovný trh, pretože prekročili istú vekovú hranicu. Priznajme si, že na významných miestách sedíme my a žiadny Róm nás neovplyvňuje v rozhodovaní a že, keď niekto chodí do práce bez toho, že nevidno výsledky, potom sa , ale  nečudujme, ani tým tam hore, že kašlú na nás a smejú sa nám, ako sa medzi sebou žerieme a oni si naďalej poberajú v pohode, svoje výnosné  platy.

Som za, aby sa riešili problémy s  čiernymi stavbami, viem, ako ľudia sú nahnevaní na Rómov, chcela by som len podotknúť jednu maličkosť, prečo sa začína práve od nich a to s takým veľkým ohlasom obyvateľstva. Keď tak nad tým uvažujem, veď okrádanie Slovenska sa deje pred našimi očami a to vo veľkom..... Prečo chceme začať búraním čiernych stavieb Rómov, ktorí si v podstate postavili obydlia pre ich život? Čo si o nás môžu myslieť, keď nechávame bez povšimnutia, veľké miliónové stavby a chceme zbúrať ich obydlia? Ukážme, ako vieme byť spravodliví a začnime búrať tieto honosné, čierne stavby. Žiadajme odškodnenie za ukradnuté milióny a potom môžme chcieť aj spravodlivosť pre Rómov. A tak nás potom nebudú z ničoho podozrievať, keď nabudúce budeme ukazovať na nich prstom, veď prečo by aj  mali, žijú predsa v právnom štáte, kde je radosť žiť a pracovať. Kto by si dovolil namietať.

Blanka di Carbini