Pamätáte si ešte, na tie časy?
Bola som vtedy osemnásťročná baba a v skutku som nechápala, čo
sa deje a prečo. Pravdupovediac som sa zviezla s ostatnými a šla
som štrngať kľúčmi, aj keď mne sa žiadna krivda nestala. Chápala
som, čo sa deje, až keď som videla dokument v televízií, o tom, že
boli ľudia, čo trpeli vo väzení, pretože mali iný názor, že kresťania boli prenasledovaní
a tak krôčik po krôčiku som zanevrela na spoločnosť, ktorá dovtedy
pre mňa nebola nepriateľom.
amätáte si, ako sme si spoločne
vydýchli, že sme premohli komunistickú obludu, v telke sa
objavili programy, ktoré nás informovali o pravde, ktorá nám bola
všetkým zámerne prekrútená. Dozvedeli sme sa fakty, ktoré nám
vyrážali dych, vraj Americká armáda oslobodila Plzeň, čo nám bolo zámerne
zamlčané. Boli nám zamlčané aj mnohé iné fakty a udalosti, takže sme sa
nestačili diviť, s kým sme to mali dočinenia. Volali sme,
nikdy viac, chceme demokraciu, slobodu slova, voľne ísť za hranice
nášho Slovenska....
A tak sa všetko zmenilo, zbúral
sa Berlinský múr, vystúpili sme z RVHP, z Varšavskej zmluvy
a vstúpili sme do lepšej demokratickejšej, tak túžobne očakávanej
NATO a do skvelej Európy. Nič iné, pre nás nemalo
zmysel, vedeli sme všetci, že sa blíži vytúžená, a skvelá
budúcnosť. Len hlupák by povedal nie, Európskej únií. A prečo aj,
konečne sme sa dočkali....to bolo ono!
A tak sme demokraticky hlasovali,
za lepšiu budúcnosť našich detí, bez toho, že by sme si
kládli akékoľvek otázky, dokonca aj tie úplne bežné, detské otázočky. A to len
tak sa Európa teší na nás? Čo z toho budeme mať, aké poplatky
budeme platiť? Čo budeme musieť vrátiť, čo nám bude darované? Aké
obete budeme musieť priniesť, nakoľko Európa zoskupuje niekoľko
štátov, aká je politika EU? Boli sme si vedomí, že Európa nielen
dáva, ale aj berie? Koho chceme obviňovať z horkého sklamania? A
prečo chceme niekoho obviniť, keď sme boli pritom všetci? Do
našej krajiny sa prihrnulo niekoľko záchrancov, našej zruinovanej
ekonómie a vytvorili nové pracovné
príležitosti. Niekde tých pracovných príležitosti je viac, niekde
skoro nič, ale taká je realita. Prečo si aj sťažovať, keď
perspektíva žiť, ako tam vonku za hranicami, nás hnala ďalej a
nezamýšľali sme sa nad dôsledkami našej voľby.
Kto je bez viny, nech hodí
kameňom. Je mi jasné a chápem, že po niekom by sa zišlo
hodiť kameňom, možno máte na mysli klamárov, ktorí už dávno vedeli
pravdu, ale ju skrývali, pretože mali veľký zisk z toho, že nás
budú držať v nevedomosti. Len málo z nás zbohatlo a ten ostatný
zvyšok si utrel mastné ústa. Dočkali sme sa toho o čom sa nám
nesnívalo a berieme to, ako veľký krok dopredu. Ja som mala tú
česť okoštovať príchuť dvanásť hodinových smien, najprv denná,
potom nočná, potom voľno, občas niekto vypadol pre chorobu a tak z
dvoch dní na odpočinok bol jeden. Pondelok, či nedeľa, pracuje sa
a to s chuťou, rodina a naše deti sa musia uskromniť, blaho rodiny
je predsa prednejšie. A predsa sme šťastný aj za to, veď inde
podniky sa sťahujú do krajín, kde môžu zamestnancom vyplatiť
najnižšiu mzdu. Krajina, kde sa uráčia prísť im dá daňové
prázdniny....a je k neuvereniu, ako rýchlo vedia postaviť výrobné
haly a s rovnakou rýchlosťou ich aj opustiť.
Aktuálna téma dnešných dní,
Rómsky problém..... Ostáva faktom, že som spomenula iba zopár
faktorov, čo priniesla nová doba, je toho neúrekom a bolo
by to na dlhé písanie......Veď to viete aj vy sami, čo všetko sa
zmenilo a čo všetko priniesla dobré a zlé. Nikde v Európe to nie je
ružové a nikdy to nebolo, len my sme boli príliš dlho oslepený
ružovými vidinami, asi príčina bola, že komunizmus nás dlho držal
v nevedomosti a je zrejmé, že naše poznanie, ako sa žije inde bolo
hlavne videním tých pekných vecí vo výkladoch, v honosných vysokých
budov, áut, nádherných veľkých mestách. Na to všetko sa nám
zbiehali sliny a hlavne mladým ľuďom, vidina rýchleho zbohatnutia
ich úplne opantala, za nejaký malý plat sa nikomu robiť nechcelo,
študovať, isť do zahraničia, to boli prvé reakcie našej mládeže.
Viete, aj v zahraničí sa k majetku dospelo prácou dvoch až troch
generácií a nepoznanie tejto skutočnosti bolo evidentné. Nastalo
rýchle vytriezvenie, zostala len horkosť sklamania a strach o
budúcnosť nielen našej krajiny, ale aj jednotlivcov. Tak sa Vás
všetkých dnes pýtam, ak dovolíte, prečo hlavný bod a jediný bod,
ktorý sa rieši v tejto krajine je údajný, Rómsky problém?

Čo sa v dennej tlači nedočítate....
Žiadny denník nám neponúka iný obraz, nedočítame sa o
Rómoch, ktorí svojim vzdelaním a príkladným životom sa nemajú začo
hanbiť. Nedočítame sa nikdy o rodinách, ktoré už dávno nežijú v
osadách a ich životná úroveň je veľmi dobrá, bývajú v pekných
domoch a na ich deti je radosť pozerať sa. Chodia pekne oblečené,
sú slušne vychované a rodičia sa snažia aby im nič nechýbalo.
Takíto Rómovia sú skoro neviditeľní, sú ignorovaní a údajne je ich
tak veľmi málo, že nestoja za reč. V dennej tlači sa nikdy
nedočítate, že majú problém nájsť si
prácu, nedočítate sa , že telefonicky práca pre nich je, ale keď
prídu na pohovor, už miesto je obsadené. Nedočítate sa , že aj ich
deti musia znášať od malička pohŕdanie, lebo nepatria k nositeľom
bielej pleti. Vieme veľmi dobre, že už malé deti sú vedené k tomu,
aby svoje postoje vyjadrovali nahlas a nie vždy milým spôsobom.
Nikde sa nedočítate, lebo to nestojí za to, ako sa cítia Rómovia v
tejto spoločnosti, akýkoľvek náznak, na ich obranu skončí hrubým
napadnutím toho, kto sa o to opovážil.
Chcete vedieť ako cíti Róm, v týchto dňoch.... nuž nič závideniahodné, byť
rómskym rodičom v dnešnej dobe nie jednoduché. Ako majú vysvetliť
svojim deťom, že to všetko, čo sa deje v mestách, to všetko, čo sa
píše, je namierené aj proti nim. Že tých málo, čo sú na strane
Rómov, sú urážaní a hanobení a sú nazývaní antislovákmi. Ako majú
svojim deťom vysvetliť, že ich obavy a slzy nikoho nedojmú a
akýkoľvek náznak obrany skončí fiaskom. Ako majú vysvetliť svojim
ratolestiam, ktoré milujú nadovšetko, že sú nežiadúci v tejto
krajine a že napriek tomu, že nepoznajú
všetkých Rómov v tejto krajine, sú prinútení byť spoluvinníci, aj
keď nikdy nič neurobili a že pre
farbu pleti, musia toto všetko znášať a ich rodičia sú tak bezmocní.
Sú tak bezmocní, že je to až k plaču, nedokázať ochrániť vlastné
deti. Ako to všetko vnímajú.....
Škoda, že sa nikde o tom nedočítame, čo asi z týchto detí
vyrastie? No, čo asi môže vyrásť z detí, ktoré dennodenne počúvajú
v televízií, v tlači a všade okolo nich, že sú nežiadúci, aj keď
nič neurobili. Táto hystéria narastá, ako narastá diera v
peňaženke Slovákov, čo na tom, že takú istú dieru pociťujú, aj Rómovia. Čo na tom, že chodia takisto do práce
a nemajú žiadne výhody, ako ich nemajú ani ich deti, čo na tom, že
to všetko nemá logiku a nikdy nebude mať.
Kto je vinníkom stavu, v
ktorom sa nachádza naša krajina.... my všetci, dajme
si konečne dolu ružové okuliare a priznajme si na každej strane
omyly, ekonomické, politické a hlavne tie najdôležitejšie,
ľudské. Uznajme si, že každý jeden sme zodpovedný za to, čo sa
stalo dobré a zlé v tejto krajine. Uznajme si konečne, že každý jeden
musíme prispieť poctivou prácou, uznajme si, že
sme chceli rýchlo zbohatnúť a teraz, keď melieme z posledných síl,
kopeme od hnevu kade - tade. Uznajme, že nielen Rómovia, ale kde - kto zaťažuje
sociálny systém štátu, ako aj študenti, ktorí doštudujú, sociálne
slabšie rodiny, dôchodcovia a nezamestnaní, ktorí už
dávno nie sú príťažliví, pre pracovný trh, pretože prekročili istú
vekovú hranicu. Priznajme si, že na významných miestách sedíme my
a žiadny Róm nás neovplyvňuje v rozhodovaní a že, keď niekto chodí
do práce bez toho, že nevidno výsledky, potom sa , ale nečudujme, ani tým tam hore, že kašlú na nás a
smejú sa nám, ako sa medzi sebou žerieme a oni si naďalej poberajú
v pohode, svoje výnosné platy.

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme