Najnovšie články
latest

Kto použil "cigánské" karty?!

Keď sa pozerám do zrkadla, vidím tvár ženy v stredných rokov, s hnedou pleťou a typickými etnickými a rodinnými črtami, na ktoré som hrdá. Tak nejako by som opísala, vzťah k tomu, kto som. Áno, som Rómka, páči sa mi byť Rómkou, nikdy som netúžila po tom, aby si to nikto nevšimol a každopádne sa za to nehanbím.

A akoby som mohla, v zrkadle každý deň vidím, ako sa ponášam na mamu, na babku... Aj, keď som od nich ďaleko, často myslím, ako sa im darí. Mala som a mám veľa priateľov nerómov, ale nikdy sa nebudem poklonkovať a žobráčiť o priateľstvo! Mám veľa dobrých priateľov, ktorých si vážim, dokonca od školských liet a skvelého manžela neróma.


Veľa sa toho na Slovensku zmenilo, samotní Slováci sa zmenili na nepoznanie. Pamätám si, ako k nám chodili priatelia mojich rodičov bez rozdielu pleti, hostilo sa kávou, jedlom a pitím. Vtedy, ale bol iný systém, vraj to bol zlý, nevyhovujúci socializmus.

Mohla by som viniť štát a jeho politiku do nekonečna. Ale štát netvoria len politici a zlé alebo dobré zákony. Zrkadlom každej krajiny sú jeho obyvatelia, títo obyvatelia sú rôznorodí a mnohých národností. Už nejakú dobu som, ako Rómka vystavená na pranier, bez toho, že by som k tomu dala komukoľvek súhlas. Slovenský občan je na seba veľmi citlivý, ak sa jeho svojprávnosti a hrdosti ktokoľvek dotkne. Mojej hrdosti a identity sa viac krát dotkol aj Premiér Róbert Fico, vysmial sa mne a podobným, ako sa len vysmiať dá. To sa dá veľmi ťažko prehryznúť a zabudnúť. Vsadil na veľmi populárnu a vždy fungujúcu kartu, na kartu rómsku.

"Všetko najlepšie Rómovia"... extrémista Kotleba vyhral... !!!

Áno, môžeme si pogratulovať milí Rómovia, prišiel deň, na ktorý som už dávno predtým upozorňoval, len vtedy mi moji oponenti písali, že robím hanbu nám Rómom a rozdúchavam vášne... Keď som pred rokmi písal, že raz môže prísť deň, kedy extrémisti, ktorí majú blízko k fašistickej ideológii sa môžu dostať k moci, bol som na výsmech... A dnes je to realitou!!!  Marián Kotleba predseda strany Slovenskej pospolitosti, ktorý sa nebráni obrovskej nevraživosti voči nám Rómom, vyhral v druhom kole krajských volieb do VÚC v Banskej Bystrici s 55,53% víťazstvom pred ostatnými kandidátmi. Slovensko je šokované, nik to nečakal, nik nečakal, že extrémista, ktorému odkaz Hitlera nie je cudzí, vyhrá v krajských voľbách. Každý z politikov si dáva otázku ako sa to mohlo stať...??! 


Obchod so životom

Mnohí pri pojme obchodovanie s ľuďmi si predstavia doslova obchod s ľuďmi, ich predaj na nútenú prostitúciu a niektorí si predstavia predaj ľudských orgánov. 
Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný fenomén, s ktorým bojuje celý svet. Nie je to novodobý vynález, skôr naopak. Otroctvo a zdegradovanie ľudskej bytosti na tovar bolo súčasťou ľudskej histórie, za ktorú by sa ľudia mali viac ako len hanbiť. Príliš veľa peňazí sa točí v tomto biznise s „ľudským mäsom“. No ako všetci vieme, tam kde sú peniaze, sa dá všetko kúpiť či predať. Naša krajina nie je výnimkou, a teda aj Slovensko zaznamenalo množstvo prípadov obchodovania s ľuďmi.  Asi medzi najčastejšie takéto prípady u nás na Slovensku patrí nútená prostitúcia a nútená práca. V dnešnej dobe plnej nezamestnanosti a chudoby sa môže stať obeťou nútenej práce každý z nás. Zareagujete na ponuku práce, ktorú ponúka neznáma  pofidérna spoločnosť  v presvedčení, že konečne získate dobre platené zamestnanie a ani sa nenazdáte ako rýchlo vpadnete do osídiel podvodu, zlého zaobchádzania a otroctva. Čím je obeť chudobnejšia, tým ľahšie ju možno zneužiť. Práve preto sú Rómovia veľmi vyhľadávaným artiklom na trhu obchodu s ľuďmi. Rómovia sú zvlášť ľahko „dostupní“ pre tieto praktiky, pretože na Slovensku sa nedokážu zamestnať, mnohí nemajú vzdelanie, žijú v sociálnej izolácii, čiže im chýba dostatočná informovanosť a právne povedomie. Aj ja som sa už stretla s obeťami obchodovania s ľuďmi. V jednom prípade sa jednalo o vykonávanie nútenej prostitúcie a v druhom prípade sa jednalo o nútené žobranie u bezdomovca. Mňa sa osobne veľmi dotkol životný príbeh tohto bezdomovca. Bezdomovec je veľmi  ľahká korisť. Nevyžaduje takmer žiadnu námahu na prehováranie, oklamanie, nespôsobuje žiadne ťažkosti a v prvom rade nikomu nechýba, ak zmizne z miesta svojho trvalého, či obvyklého pobytu. V tomto príbehu 43 ročný bezdomovec, nazvime ho Igor,  sa stal obeťou klamstiev svojho „kamaráta“, ktorý mu nahovoril,  že v susednej Českej republike sa majú bezdomovci oveľa lepšie ako na Slovensku. Je o nich vcelku dobre postarané, pretože je tam lepší sociálny systém. No a ak má záujem  s radosťou mu pomôže sa tam dostať. Igor bol relatívne zdravý, osamotený muž. Mal sa liečiť na vysoký tlak, ale nepoberal ani len dávku v hmotnej núdzi a tak nemal peniaze na lieky. Rodina o neho nemala záujem, v minulosti jej ublížil. Rozišiel sa s dlhoročnou priateľkou, s ktorou nemal deti. A ako to v takýchto prípadoch býva, zo dňa na deň sa z neho stal bezdomovec. Keďže nevedel riešiť svoje problémy,  utápal ich v alkohole. Žil zo dňa na deň horšie. V tejto situácii sa mu zdalo, že nemá čo stratiť a tak ponuku okamžite prijal. Po príchode na neznáme miesto, bol nútený pod hrozbou fyzických trestov k žobraniu na ulici. To, čo sa mu podarilo počas dňa vyžobrať, musel každý večer odovzdať. Nedostalo sa mu zo žobrania nič, ani len jedlo. Keď nejedol už 8 dní, začal hľadať  a vyberať z odpadkových košov potravu. 

Róm od Róma nemôže čakať nič dobrého...

Raz som už písala jeden článok o tom, že najväčším nepriateľom Róma je samotný Róm. Ten ťa predá, vymení za koňa, alebo podláme ti nohy pre vlastnú chamtivosť. Ak sa čudujete, prečo píšem takéto škaredosti na verejnosti a ohováram samotných Rómov, tak verte mi, že nie s radosťou. Žiaľ, je to pravda... Musíme byť objektívni a pozrieť sa pravde do očí!
Róm nasľubuje, ale nepomôže! Pred dvoma týždňami som sa stretla s priateľom, ktorého som nevidela asi rok. Začali sme sa pri káve rozprávať. Pýtala som sa ho, či pracuje. Odpovedal áno. Začal mi rozprávať, že keď pracoval v jednej rómskej organizácii, tak musel odtiaľ újsť, pretože nevydržal to rafinované tempo. Videl, ako sa tam nečestne dejú veci, ako nepripustia vedľa seba rozumnejšieho, ako sú oni, ako v skutočnosti pomáhajú iba sebe a nie iným... Povedal mi toho tak veľa, že mi vlasy "stáli"...

Snažíme sa

Snažíme sa žiť ako ľudia
Som z toho nervózny, keď čítam v médiách, ako ponižujú Rómov, ako mediálne tlačia ľuďom do hláv stereotyp, že Rómovia sú leniví, kradnú a nezabudnime na slávny výrok "Rómovia majú veľa detí, aby brali čo najviac sociálnej dávky"... A samozrejme, že tá sociálna dávka musí byť aspoň 1000 eur, niekedy sa aj zasmejem, ako tomu môže niekto veriť...
Ale predsa nemôžme presvedčiť národ, ktorý pomáhal Hitlerovi zbierať Rómov ako "smetie"...
Ako spomínal môj dedo, Slováci stáli a pozerali ako berú Rómov, vtedy ešte Cigánov a hádzali kameňmi, kričali "berte ich Cigánov"...

Adoptujte si rómske dieťa

Mnohí komentátori mojich článkov, my vyčítajú, prečo nepíšem o deckých domovoch, plných rómskych detí... Ja sa samozrejme tejto témy nebojím, nakoniec i ja som z detského domova....

Áno, aj ja som z detského domova, a preto sa tejto témy, ako by si niektorí mysleli, nebojím...  Ako 3 ročný chlapec som bol adoptovaný z detského domova Krásna Hôrka v Bratislave.  Po mojom narodení, ma hneď moja biologická mama dala do detského domova, mala vtedy 16 rokov a podľa jej slov, to vtedy inak riešiť nevedela...  Ja si však myslím, keby bola zodpovedná, tak dalšie deti, ktoré mala, boli ešte ďalšie štyri, by neskončili v deckom domove.   
O tejto skutočnosti, že som adoptovaný, že nemám krv mojich adoptívnych rodičov, som dlho, až do mojich 33 rokov vôbec nevedel. Nepamätal som si. že i ja do svojich troch rokov, som vyrastal v detskom domove.  
Keď som sa dozvedel, že som z detského domova, a že som bol adoptovaný, začal som po svojej biologickej rodine pátrať. Vypátral som svoju bilologickú matku a jednu svoju sestru, po smrti mojej adoptívnej mamy, som prostredníctvon Slovenskej Televízie a relácie Pošta pre Teba  vyhľadal ešte jednu moju sestru, ktorá v súčastnosti žije v Rakúsku.    

Hladáš rómsku hudbu, tak jedine www.kolotoc.sk

Pod slovom kolotoč si hneď všetci môžme predstaviť reťazový kolotoč s hojdačkami, alebo malý kolotoč pre malé deti. No určite veľa rómskych kapiel, aj milovníci rómskej hudby si hneď predstavia rómske piesne, tanec, rómske kapely, miesto pre prezentáciu vlastnej hudby, reklamu, fanúšikov, komentáre pod videom, či piesňou, zárobok, čestné umelecké miesto, prestíž... Najmä tí, ktorí poznajú webovú stránku www.kolotoc.sk...
Webová stránka www.koloc.sk je archív rómskej hudby na internete. Momentálne obsahuje viac ako 124296, viac ako 110 umelcov a 52676 užívateľov. Denne sa pridávajú vlastné, alebo oľlúbené piesne a videá z youtube.com. Stránka dáva možnosť nielen profesionálnym skupinám, ale aj začiatočníkom. Tu si každý nájde miesto pre ukážky vlastnej tvorby, štýlu hudby, vlastnej schopnosti a talentu. Keď poviem, že Rómovia držia spolu, tak táto stránka dáva aj túto príležitosť na zachovávanie rómskej hudby, tanca a jazyka. Keď som sa stretla prvý krát s kolotočom, bola som veľmi rada, že môžem počúvať piesne nové aj staršie. Napríklad mne osobne pomáha pri upratovaní. Hneď som si vytvorila vlastný playlist, kde som si dala dohromady obľúbené piesne, ktoré zapínam na plný hlas, aby mi išla práca ľahšie, "od ruky"... Verte mi, že mne to pomáha. Neskôr sa mi podarilo zoznámiť aj so zakladateľom stránky. Nápad webovej stránky prišiel od Michala Krupice, ktorý po škole s informatikou nevedel nájsť uplatnenie. Rozmýšľal nad vlastným projektom na internete. Aj Michal ma rád hudbu a tiež hrával na gitare. Vyrastal v komunite s väčšou populáciou Rómov, presnejšie v Gánovciach blízko pri Poprade. Medzi priateľmi ma aj Rómov, ktorí hrajú a majú kapely.

Aký to má zmysel?


Nemôžem za minulosť, s ktorou som sa narodil, som však zodpovedný za minulosť mojich detí!
Slovenské dieťa, najkrajší moment v živote človeka, to dieťa, ktoré potrebuje len lásku 
a materinské mlieko. A čo to rómske dieťa? To dieťa, ktoré nič nežiadalo, no aj tak bude nosiť ten svoj kríž na pleciach. Ten štítok, ja som Cigán!
Tí silní si vyberú cestu, ktorá im vezme ich rómsku kultúru a tým slabším rómska kultúra zaručí lásku rodiny, ale neistú budúcnosť v spoločnosti. Cesta života, tak ťažko si vybrať. Pravda je, že si nemôžeme vybrať, sme viacmenej prinútený tak konať.

Zdroj : http://www.123rf.com/photo_14030938_world-of-children.html

Byť zbabelec pre spoločnosť, ale mať lásku a jednoduchosť v srdci, alebo byť rómsky hrdina pre spoločnosť, ale nepochopený rómskou komunitou? Politici, policajti, lekári, advokáti, umelci, športovci. Hrdina, to slovo, ktoré nemá nič výnimočné pre samotného Róma, pretože sa len snažil žiť ako bežný občan tohto štátu.
Dnes sú Rómovia ostro sledovaní ako nikdy predtým. V Maďarsku, v Česku a tiež na Slovensku neonacisti používajú Rómov ako dôvod na revolúciu, tú revolúciu, ktorá má za účelom vybojovať čistý štát,  kde všetci budú pracovať, budú sociálne zabezpečení, zákony budú bez chyby. Pravda je, že takéto niečo nikdy nebude možné. Dokonalosť neexistuje! Vo Francúzsku a Taliansku rómsky prisťahovalci žijú v rozbitých karavanoch, kde sú po niekoľkých mesiacoch vysťahovaní. A to Anglicko, kde rómske ženy sú nútené k prostitúcii a rómske dieťa je odobraté sociálnymi úradmi.
Naša "milovaná" Európa, ktorá chce obhajovať ľudské práva. Tá, ktorá tak kričí do sveta diskriminácia a rasizmus, už toho máme dosť! V skutočnosti sú zákony nerešpektované a programy, ktoré umožňujú uspieť Rómom vyvolávajú nepokoje v Európe, pretože tí ktorí nepatria k Rómom, nemajú žiadnu pomoc a pritom ich život je tiež extrémne ťažký.

Koniec cigánskym výhodám. . .

Obama chystá vojnu proti Sýrii a médiá sa predháňajú v prinášaní správ o pokračujúcej kríze. Občan sa deň čo deň presviedča o tom, že dobre už vraj bolo a na lepšie zajtrajšky môžeme zabudnúť. V tejto atmosfére zanikla správa o príprave zákona o hmotnej núdzi.  Splnomocnenec  pre rómske komunity Peter Pollák sa teší, že konečne mu prejde zákon, ktorý naštartuje rómsku reformu.  Čarovné slovíčka „rómska reforma“  počúvame sprava, zľava v hojnej miere. No čo vlastne tá „rómska reforma“ je? Ako je možné, že o nejakom zákone sa diskutuje ako o opatrení pre Rómov? To už zákony budú platiť na etnickom princípe? Ja som si myslel, že zákon o hmotnej núdzi sa bude týkať všetkých ľudí v hmotnej núdzi. No asi som naivný, pretože od samotného premiéra až po posledného štamgasta štvrtej cenovej kategórie si všetci myslia, že pripravovaný zákon a jeho opatrenia sa budú týkať len „cigáňov“. Nespokojná majorita kričí treba robiť poriadok s „cigáňmi“. Mocipáni v strachu, aby frustrovaný a rozhnevaný dav nezačal premýšľať o skutočných vinníkoch, ktorí sú zodpovední za tento marazmus v ktorom žijeme sa poponáhľali predhodiť mu obetného baránka. Rýchlo sa pripraví rómska reforma, lebo za nezamestnanosť, hladové mzdy, korupciu, klientelizmus, nefungujúce zdravotníctvo, školstvo, za dôchodcov, ktorí sa stali žobrákmi môžu len a len a opäť „cigáni“. Splnomocnenec pripraví zákon o hmotnej núdzi tak, aby majorita mala pocit, že konečne sa ide robiť s cigáňmi poriadok. Zrušia sa aktivačné práce, ktoré sú mnohokrát pre tisíce rodín tým povestným rozdielom medzi každodenným hladovaním a prežitím. 

Chceme čo najviac regionálnych poslancov !



Volebná kampaň do regionálnych volieb VUC sa ešte nezačala, ale jednotlivé majoritné strany už predstavujú svojich kandidátov. Teší nás, že do volieb sa chystajú aj rómske politické strany a pán František Tanko, predseda Strany Rómskej únie na Slovensku poskytol  našej Redakcii1 ako prvým rozhovor na túto tému .

 
Je strana Rómskej únie pripravená ísť do volieb?

Strana sa chystá do volieb VUC, v rámci prešovského a košického kraja už máme pripravených niekoľko kandidátov, máme dokonca kandidáta v Dolnom Kubíne, intenzívne vyberáme kandidátov v Poprade a už sa nám ozývajú aj kandidáti z okresu Dunajská streda.
Každému kandidátovi na poslanca pomôžeme vypracovať volebný program, ktorý bude pokrývať presne problémy jeho regiónu. Máme v strane tím odborníkov z rôznych oblastí, preto garantujeme kvalitu volebných programov.

V rámci Východoslovenského kraja som navštívil asi osem osád v okrese Michalovce, v košickom kraji a prešovskom kraji. Rozprával som sa s mnohými Rómami  a viem že je veľa rómskych aktivistov, s ktorými sa dá spolupracovať na vysokej úrovni, pochopili myšlienky a snahu o napredovanie Strany Rómskej únie.
Strana Rómskej únie chystá kampaň v kultúrnych domoch, ale aj priamo v osadách, úzko chceme spolupracovať aj s ľuďmi, ktorí začínajú napredovať v riešení rómskej problematiky.
Pridávajú sa k nám vzdelaní ľudia – Rómovia s vysokoškolským vzdelaním, ktorí už myslia úplne iným systémom ako títo starší naši rómski spoluobčania. Dúfame, že sa ľudia poučili z posledných parlamentných volieb, kde ich Smer oklamal, nasľuboval im sociálne istoty. Obávam sa toho, že začiatkom budúceho roka prídu tie tzv. ,, zlé opatrenia ,, voči Rómom a preto treba začať vyjednávať s vládou. Chystáme ďalšie protestné akcie v rámci Slovenskej republiky.  

Pravda pravdúca

             Asi každý človek sa počas svojho života zamýšľal nad tým, čo je pravda, čomu má veriť a hlavne komu.  Ja osobne pravdu vnímam ako fakt, skutočnosť a istotu. Je pre mňa veľmi vzácna a dôležitá. No v dnešnej dobe, plnej klamstva, podvodu a ilúzií, ktoré sa ľuďom ponúkajú, je pravda pre niektorých len relatívny pojem, ktorý sa dá upraviť podľa toho, ako to konkrétna situácia vyžaduje.  Nie vážení, nič nepreháňam, ani si  nevymýšľam, je to pravda pravdúca!
Denne sme zaplavení  veľkým množstvom „pravdivých“ informácií, ktoré vychádzajú z úst pánov politikov, o ktorých sa len málokto odváži pochybovať. Veď odzneli z úst veľaváženej elity národa, od ktorej sa očakáva, že nebude verejnosť zavádzať a naopak, bude ju vždy pravdivo informovať. Majú predsa v rukách politickú moc, a teda aj zodpovedajúcu dôveru nás voličov. Do týchto rúk občania vložili všetky svoje nádeje, veď ako inak v demokracii zmeníme svoje životy, ak nie cez svojich volených zástupcov? Problém je, že pravda je relatívny pojem. Čo hovorí o pravde encyklopédia? Pravda je zhoda medzi obsahom nejakého tvrdenia a skutočnosťou. Akou „pravdou“ nás kŕmia naši mocipáni? Tvrdenie ministra vnútra Róberta Kaliňáka – „V Moldave nad Bodvou policajná akcia prebehla štandardne v súlade so zákonom a zásah bol adekvátny,  polícia nijak nepochybila.

Policajný zásah bol pátracou akciou, ktorá bola údajne naplánovaná. Toto konštatovanie  je skôr výsmechom pravdy než jej prezentáciou. Ako je teda možné, že polícia neurobila žiadny videozáznam, ktorý by vyvrátil akékoľvek špekulácie o zásahu kukláčov ako to bežne robí pri raziách oveľa menšieho rozsahu? Myslím si, že tu nedošlo k zlyhaniu ľudského faktora, ale o jasný zámer – kým niet priameho dôkazu, ide len tvrdenie hodnovernej polície proti obyčajným cigáňom z osady.  Ministerská kontrola tvrdí, že nikto po zásahu polície nepotreboval lekárske ošetrenie a donucovacie prostriedky boli vykonané len na mužoch.  Modré “klobásky“  a rôzne zranenia na telách dobitých detí a dospelých Rómov  (ako aj ich výpovede) však svedčia o niečom inom.  A toto je skutočnosť: 

A ide sa do školy...

Tak a máme tu prvého septembra... Ani sme sa nenazdali a leto sa pomaly skončilo a nastal čas ísť do školy. Pamätám si, keď som po prvý krát išiel do školy ja, na ten deň asi nikdy nezabudnem. Písal sa rok 1980 a ja som kráčal do školy, otec ma držal za ruku, pršalo a zo mňa by ste hlások nedostali... Keď som prišiel do triedy spustil som taký plač ako nikdy... Učiteľka, keď nás vítala, ja som stále za lavicou plakal a pozerala sa na otca, ktorý vzadu v triede s ostatnými rodičmi stáli a vyprevádzali nás do školy... 

Roky ubehli a tak som sa rozhodol pozrieť, ako to dnes vyzerá, keď deti idú do školy, keď idú do školy tie naše rómske deti. Ako tak pozerám a čítam rôzne správy, tak tie naše rómske deti to vôbec dnes nemajú ľahké... Najprv sa musia vyrovnať zo samým prostredím školy, no a potom sa musia postaviť voči predsudkom, s ktorými sa určite dnes v škole stretávajú... 

Na východe Slovenska otvárajú  kontajnerové školy  

V Chminianských Jakubovanoch v tomto školskom roku otvorili prvú kontajnerovú školu, rómske deti sa tam budú učiť v dvojsmennej prevádzke, čo určite pre deti nie je dobré, aj keď niektoré si to určite budú pochvaľovať, že nemusia ráno vstávať... :))) 

Z iného pohľadu



zdroj internet
Keď som nedávno surfoval na Internete s cieľom dozvedieť sa čo je nové vo svete, ako vždy narazil som na rôzne videá a články 
s Rómskou tematikou. Nič šokujúce. Keď som však začal čítať komentáre, tak som pocítil hnev a ľútosť. Totižto väčšina ľudí ,ktorí komentovali, by chceli, aby Cigáni boli vyhubení čim skôr, aby Cigáni existovali len v historických knihách, kde by sa spomínalo na Cigánov ako na nezaradenú vrstvu živočíchov,kde ani vedci nevedeli či to boli opice, ktoré boli v štádiu evolúcie, alebo zvieratá s nevyvinutým mozgom. Komentáre zhrňujú ako vždy pracovitosť, prispôsobivosť, kriminalitu a morálku Cigánov.

Nové byty pre Rómov v Topoľčanoch.



Na Palande v Topoľčanoch panuje čulý stavebný ruch, mesto tam stavia 36 nájomných sociálnych bytov nižšieho štandardu. Stavba sa realizuje prostredníctvom úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácie z Ministerstva regionálneho rozvoja bývania. Mesto sa podieľa na výstavbe financovaním inžinierskych sietí v sume asi 151 tisíc eur a celková cena výstavby by mala byť 707 tisíc eur. 


Stavba je realizovaná na bývalom zhorenisku. Minulý rok v máji tu prišlo zhruba 8 rómskych rodín o bývanie pri požiari, ktorý si z veľkej časti obyvatelia Palandy zavinili sami hromadením odpadu priamo pred svojimi bytmi. Oficiálne prišlo o bývanie 38 ľudí, no neoficiálne asi 80.

Právo na život nenarodených...


Častokrát som počul zástancov potratu, že plod nie je ešte človek, nie je to život a necíti... Ja neviem, ja keď sa pozerám na autentické obrázky prevedených potratov a plodov nemám pocit, že by sa nejednalo o človeka, alebo že by plod necítil to čo sa s ním deje, alebo žeby sa nejednalo o život...  Už v 7 týždni tehotenstva matky je počuť na prístrojoch tlkot malého srdiečka, ktoré bije o život, a nechce prehrať tento boj... 

Veľa krát som počul, že rozhodnúť, či dieťa vynosí alebo nie, je právom ženy... Pýtam sa, kto je dal právo rozhodnúť ukončiť život nenarodeného dieťaťa??! Právo vynosiť dieťa dal žene Boh, urobil z nej ženu, aby dokázala priviesť na svet život, ale nedal jej právo zabiť!!!  Dobre, som ochotný prijať aj názor zástancov, ktorí v Boha neveria, veria, že život je na tejto zemi náhoda a prirodzený výber života. Tak, keď sa pozrieme s tohto hľadiska na život, ani tam sa potrat sa neujal... Zviera, tvor v stave očakávania potomka, si chráni svoje prostredie a prostredie, do ktorého privedie život svojho druhu. Mám si myslieť, že my ľudia sme potom horší, keď dovolíme, aby bolo zobraté právo na život nenarodenému??!  

Vymiera cigánsky talent...

Dnes vám napíšem o tom, ako sme my cigáni v celku nadaní národ. Od nepamäti vie každý z nás od malička spievať, tancovať, podaktorí aj hrať na hudobnom nástroji. Naši pradedkovia boli kováči, košikári, drotári... Tieto remeslá živili celú rodinu. Gádže mali kone, ciganský kováči mali prácu... Od skorého rána bolo počuť tĺkot kladiva vo vyhni, ako opracovával žeravé železo na výrobu podkov, či pántov na dvere, kutáčov,škrabákov. Týmto cigánom čo pracovali sa žilo dobre. Vždy mali peniaze. Iní zase boli muzikanti, čo sa stali nimi z pokolenia na pokolenie. Naučili sa nejaké akordy jeden od druhého, kto to poriadne nevedel, tak odspieval. Tvorili cigánske "bandy", schádzali sa čáve z okolitých dedín dokopy. Volali ich na svadby, zábavy, pohreby, dokonca žiadne sviatky sa neudiali bez cigánskej hudby. Vyhrávali na všetky hody v susedných dedinách, kde ich uctili peniazmi, koláčmi aj naliateho alkoholu. Gádže boli milí, veselší, zaspievali, zatancovali si s nimi a hlavne mali cigánov radi. Pred nikým nezatvárali dvere, lebo cigán bol súčasťou ich života. Vianoce boli najkrajšou udalosťou v roku, vtedy sa chodilo spievať pod oknami sedliakov, kde každý cigáň dostal "ježiška".

Cigán skap!

Lucia Curejova foto album
...no ľudia, v noci som bola s malou na pohotovosti, mala vysoké teploty a celá sa triasla. Dostala som strach, že môže dostať afibrílne kŕče. Ihneď som jej dala štvrťku diazepanu a snažila som sa do nej dostať Nurofen sirup. Zaťala zuby a jednoducho som to do nej nedostala. Čípky paralenu som jej nedala, nebola som si istá, či sú v poriadku pri tých horúčavach a nemala som ich v chladničke. Tak som ju niekoľkokrát opláchla vlažnou vodou a rýchlo na pohotovosť. No a tam sa ukázalo, ako predsudky voči Rómom škodia a sú hrozné. Ospalé sestry a doktorka boli podráždené, že vyrušujem, a začali trápne otázky, akože či viem, že existujú čípky paralen a nurofen, keď nechcela sirup, či viem, že ak idú zúbky, tak sú teploty, či viem ako často treba podávať sirup a čípky, či viem, že sa dávajú zábaly. Že som sa jej najprv doma mala snažiť zraziť teplotu... A keďže mi išlo o bezpečnosť malej tak som sa nechcela "hádať" o tom ako ma vnímajú len preto, že som Rómka. 

Tak som povedala, že viem ako sa podávajú lieky a skladala som teda maturitu s materstva, pretože som jej všetko ako na skúške zodpovedala a podotkla som, že keďže mám dieťa, snažím sa byť informovaná a viem aj to, že jej hrozili afibrialné kŕče, a preto som prišla. Malá má plynatosť, tak sa pýtala čo jedla. Povedala som, že sme boli aj v "mekáči", ale malá zjedla iba pár hranoliek, ale vypila viac nezriedeného džúsu . Boli sme tam len kvôli hračke z happy meals, takže viac som pojedla ja. A viete čo napísala do správy? Že v noci som jej podala väčšie množstvo nezriedeného džúsu!!? 

Žijeme s vami

Claudia Greta.
Počas svetového dňa Rómov Amnesty International požiadalo o dodržiavanie ľudských práv  pre Rómov v Európe. Vyzýva Európsku Úniu aby sa viacej angažovala  v boji proti diskriminácii Rómov a sankcionovala štáty a členov Európskej Únie, ktoré budú ignorovať boj proti diskriminácii.
  
„Bohužiaľ situácia Rómov je stále rovnaká, ba dokonca sa v mnohých krajinách Európy zhoršuje. Veľa úsilia bolo venovaného v Európe aby členské štáty únie sa snažili zmeniť situáciu vo svojich krajinách tvrdí člen Amnesty International pán Nicolas Beger. 
 „Rómovia sú diskriminovaný všade, v autobuse, na ulici, nevedia si nájsť zamestnanie len preto, lebo sú Rómovia a diskriminácia je aj v školách“ upozorňuje Rómska aktivistka pani Claudia Greta.

„Tu a teraz ľudské pravá pre Rómov“ tak takýto slogan použilo Amnesty International počas svojej kampane. Vyše 6 miliónov Rómov žije v Európskej Únii až 80 % žije v chudobe a  v otrasných podmienkach ktoré sú vystrihnuté ako z minulého storočia...  Násilné vysťahovania Rómov z krajín ako je Francúzsko, Taliansko či Veľká Británia  sú ešte stále bežným procesom...  Násilné vysťahovania sú ale aj v krajinách kde Rómovia žijú, sú prinútený si svoje obydlia stavať za hranicami obcí a miest, takýmto spôsobom vznikajú chudobné geta, osady plné stratených ľudských osudov. 

Generálka na holokaust. . .

Dnes je pre mňa veľmi zvláštny deň. Druhý august,  tento dátum sa pre mňa stal dňom, ktorý  bude pre mňa dôležitý až do konca môjho života. V tento deň si svet pripomína medzinárodný pamätný deň holokaustu Rómov. 2.8.1944 bol v noci zlikvidovaný takzvaný cigánsky tábor v Osvienčime, Brzezinka. 2874 Rómov bolo v túto noc zavraždených v plynových komorách. Aj keď  je tento počet len malým zlomkom rómskych obetí nacistického besnenia, tento deň sa stal symbolom utrpenia Rómov počas druhej svetovej vojny. Dnes, tak ako každý rok  som sa zúčastnil pietneho zhromaždenia v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Spolu s ostatnými som si uctil pamiatku obetí a opäť som si v posvätnej úcte zašepkal Ma bister / Nezabudni. 

Vlastný proti vlastným, to je také rómske....

predseda strany RIS -V. Kapel - foto internet
Vyhlásenie Rómskej iniciatívy Slovenska (RIS) k záverom inšpekcie MV SR o zásahu v Moldave nad Bodvou tlačová správa | 31. 7. 2013
Bratislava 30. júla (RIS – Tlačová správa) - Rómska iniciatíva Slovenska – RIS po rôznych medializovaných poloprávd rómskej osade Moldave nad Bodvou zaujíma stanovisko, ktoré odsúhlasilo predsedníctvo RIS. RIS má informácie o celom incidente, a nie je pravdou, čo tvrdia niektoré mimovládne organizácie, že polícia zasahovala neprimerane. Pravdou je, že niektorí Rómovia zneužili situáciu po príchode polície a vyvolali rozruch v osade a samotní osadníci začali napádať políciu slovne ale aj fyzicky.

RIS verí, že sa nerobia žiadne privilégia pri zásahu polície, je tu zákon, ktorý musíme rešpektovať bez rozdielu farby pleti alebo náboženského vyznania. Zákon je jednofarebný pre každého občana SR. RIS je presvedčená, že polícia zasahovala v Moldave nad Bodvou rovnako ako aj v Šarišských Michaľanoch bez porušenia zákona.

Ste bez práce? Viem ako na to....



Ste bez práce? 
Alebo rozmýšľate ako zarobiť a vôbec sa nenarobiť? 
Či máte problémy s pevným pracovným časom? 

Založte si občianske združenie, vypracujte si vierohodný plánik ako pomôcť nejakej sociálne znevýhodnenej skupine obyvateľstva a potom len zažiadajte o nejaké tie milióniky zo štátnej kasy na vašu činnosť. Peniaze použite na čo chcete, niečo si odložte na dobrého právnika , čo vás potom vyseká z toho, keď vás obvinia zo sprenevery a jedeme dááál ...


L.B. so svojim obhajcom - foto zdroj internet

 Toto ma napadlo, keď som si všimla jeden článok zo spravodajského portálu u našich Českých bratov. Známemu rómskemu lídrovi L. B. z Karlových Varov obvinenému zo sprenevery 10 miliónov českých korún súd vymeral najskôr 6 rokov nepodmienečne, no po odvolaní ho síce  uznali vinným, ale trest mu zmiernili na 3 roky podmienečne a dokonca nemusí ani spreneverené peniaze vrátiť...výsmech spravodlivosti na český spôsob...čítala som reakcie na tento trest a samozrejme, dostali sme to aj za tohto človeka, čo si pomýlil činnosť občianskeho združenia so zárobkovou činnosťou. Dozvedela som sa, že všetci cigáni sme zlodeji a nič iné sa od nás ani čakať nedá...ja viem, že podobných podnikavcov je veľa, aj medzi bielymi, aj medzi Rómami, no nejako nedokážem stráviť to, že Róm zarába na chudobe iných Rómov. Asi som naivná, ale pripadá mi to trochu hyenistické, zarábať na chudobe vlastných a tváriť sa ako veľký vodca nášho ťažko skúšaného národa.

Savo Drom

Zamysleli ste sa niekedy čo prebieha v hlave "gadža", keď vidí Rómov? Osobne si myslím, že prvé čo ho napadne "daj si pozor, aby ťa neokradol". A čo prebieha v hlave Róma keď vidí "gadža", myslím si, že je viacej odpovedí, ale prvou bude asi "dikh dilino gadžo", čo v preklade znamená "pozri blbý beloch", a druhou odpoveďou je, že "dajme si pozor, to sú skinheadi"...
Nemyslím si, že ten "gadžo" je rasista len preto, že ma obavy o svoju peňaženku, on sa totiž narodil v spoločnosti, ktorá mu stále vtĺkala do hlavy príbehy o tom, ako róm zmlátil, alebo okradol niekoho koho pozná. Nemyslím si však ani, že róm nenávidí "gadža", on totiž tiež vyrastal v spoločnosti, ktorá mu rozprávala o miliónoch ľudí, ktorí nenávidia Rómov, a ktorí chcú len ich vyhynutie.
Táto nedôvera, neistota, nenávisť je každodennou realitou na Slovensku.
Nehľadám zodpovedných, kto bol prvý ktorý začal túto vojnu, lebo keďže som róm, ja sám by som povedal, že vinní sú Slováci, ale verím, že môj dobrý kamarát, ktorý je neróm by sa zasmial a povedal by, no nie som si taký istý...

Zamyslenie sa...

Bývam v malom mestečku. Nikdy u nás nebola vytvorená cigánska kolónia. Bývalo tu málo rodín, ktoré vymreli, ich potomkovia si vzali za manželov gádžov, majú zmiešané deti. Na nich nie je poznať, že sú cigáni. Tí majú to na svete ľahšie, prebíjať sa životom, pri hľadaní si práce, začlenili sa bez problémov do rytmu každodenného života. Mi ostatní, čo sme tmavej pleti, od malička trpíme... V škole som sedávala v lavici, keď nejaký gadžovský chlapec vyrušoval, tak ho posadili vedľa mňa za trest. Mala som kamarátky, čo im z nosa tiekol sopeľ, páchli ako zdochlina, a hlavne nikto sa s nimi nechcel kamarátiť. Vtedy som si urobila v tej detskej hlávke nejaký svoj úsudok, že keď vyrastiem budem chcieť len cigáňa. Tak som našla cigáňa, pracovitého nealkoholika... Keď rušili podniky, prvý bol z práce vyhodený, lebo cigánov prepúšťali ako prvých. 

Bývame v činžiaku, platiť sa musí, jesť tak isto. Hľadal si robotu, po telefóne mu odpovedali na inzerát, potrebujeme, keď ho zbadali, tak miesto nemali. Tak sme sa predierali nejakú dobu, najprv z úspor, ale doma nesedel... Na každý svetelný stĺp si vylepil inzerát "vypomôžem v záhrade a okolo domu"... Tak nejaká gádži, čo nemala obrobenú pôdu celé roky, zarastenú úhorom, mu dala prácu porýľovať záhradu. Robil vtedy ešte za peniaze, sto korún celý deň lopoty. Spomínam si,že jedna gádži mu dala omaľovat celý veľký poschodový dom. Robil to tri dni, koľko dostal? Nejakých 1000 korún.... 

Zaujímavá spravodlivosť

V roku 2009 sa odohral prípad, ku ktorému sa teraz v mojom článku vrátim. Skôr než sa tak stane, dovoľte také malé zamyslenie... Aké sú váhy spravodlivosti z pohľadu nás rómov? Spravodlivosť z rómskeho pohľadu  niekoľkokrát  zlyhala! Bohyňa Justícia z latinského slova Jus  (spravodlivosť) má symbol súdnictva, má zviazané oči, čím symbolizujte, že je nestranná. V jednej ruke drží váhy a zvažuje vinu a nevinu, je to symbol, ktorý na celom svete symbolizuje spravodlivosť. Súdy, právnici, či advokátske kancelárie  na celom svete si tento symbol nechávajú zobrazovať vo svojich logách, erboch, či doskách na stenách do vstupu najvyššieho súdu... Áno, starorímska bohyňa Justícia symbolizuje spravodlivosť a nám, alebo skôr tím, ktorí spravodlivosť zastupujú by mal pohľad na ňu pripomenúť nestrannosť, nezaujatosť, múdrosť a spravodlivý súd viny, či neviny nad človekom. No vo veci, kedy róm stál pred súdom si myslím, že váhy bohyne Justície boli pokazené, alebo cez jej zviazané oči videla, a tak sa stal jej súd nestranný...  Pripomeniem  vám to na jednom prípade, ktorý sa stal v roku 2009, samozrejme v tých prípadoch, kedy bohyňa Justícia mala "pokazenú váhu", je viac...   

Za plotom, či múrom... v krajine Cigánovo

     
O tom, že v našej krajine (a nie len v našej) sa čoraz častejšie prejavujú známky rasizmu a diskriminácie voči rómskemu etniku nemožno popierať, ani utajovať. Protirómska nálada takpovediac graduje. Sled udalostí, ktoré sa za poslednú dobu udiali, ma nenechávajú chladnou a iba ma utvrdzujú v tom, čo už dávno viem. Musím podotknúť, že v žiadnom prípade prejavy rasizmu a diskriminácie naschvál nevyhľadávam a nie som typ človeka, ktorý ho vidí všade okolo seba. No ani si neidealizujem Rómov, nechcem a nebudem človekom. ktorý si neuvedomuje a nevidí chyby na strane Rómov. 
Verte mi, že aj mňa samú hnevá nezáujem, ľahostajnosť, nezodpovednosť a asociálne správanie niektorých ľudí. Ale na rozdiel od rasisticky zmýšľajúcich ľudí, nespájam to s etnicitou a uvedomujem si, že je to len dôsledok sociálneho vylúčenia! Akékoľvek iné hľadanie príčin takzvaného „rómskeho problému“ nie je nič iné, ako rasizmus. Trestné činy jednotlivcov, nemožno spájať s celým etnikom, lebo je to potom zločin, ktorý sa nazýva kolektívna vina!
V susedných Čechách stále počuť o protirómskych protestoch radikálnych extrémistov, ktoré sprevádzajú násilnosti a fašistické heslá. Na Slovensku ešte stále rezonuje téma policajnej akcie v Moldave nad Bodvou, ktorú si mimochodom prezident policajného zboru p. Tibor Gašpar veľmi pochvaľoval, nakoľko v rómskej osade sa údajne znížila kriminalita a vyjadril sa, že v budúcnosti plánujú niečo podobné zorganizovať aj v iných osadách. Takýmto spôsobom si chce polícia vybudovať rešpekt!? To, že pritom porušuje všetky platné zákony, že za to SR zožala kritiku od Európskej Únie a Európskej komisie, asi našim mocipánom nevadí. 
Rómovia sú  problém, ktorý sa majorita snaží riešiť tak, že by sa ich najradšej nejako zbavila. Keďže spoločnosť nedokáže prelomiť bludný kruh extrémnej chudoby, sociálnej izolácie, ktorá logicky vedie k sociálnej zaostalosti. Snaží sa problémy s „cigánmi“ riešiť radikálne. 

Pútnici životom...

Voľakedy boli na seba ľudia lepší... To čo vám chcem napísať, viem len z rozprávania mojich rodičov. Moji rodičia pochádzali z Pajštúna, kde bola vytvorená cigánska kolónia. Každá rodina bola mnohopočetná, ktorá sa tlačila v malej izbičke, kde spávali tie najmenšie deti spolu s rodičmi konča ich nôh, tie ostatné spávali po zemi. Rodina viac držala po kope, mali úctu k staršiemu, tak si doopatrovali v tejto maličkej izbietke aj starých rodičov. Keď sa naši rozhodli zostať spolu, tak sa tiež nejakú dobu tlačili v tejto miestnosti. Keď raz tento starý otec dodýchal, tak ledva mladí čakali na jeho posteľ, aby nemuseli naďalej spávať na zemi. Chlapi nechodili do roboty, ženy chodili žobrať, niektorí chodili do lesa. 

Les bol vtedy ich poživeň. Brezové prúty nosili domov na chrbtoch, doma z nich naviazali metly.Keď mali naviazané, chodili ženy pešo po horách zavčasu rána, ešte za tmy do Račištorfa. Tam bol podnik cvernovka, kde od nich tie metly odkupovali. Utŕžili si nejaké grajciarea potom si nakúpili na bitúnku gója. Ženy si ich dali na chrbát a išli spokojné domov. Prišli domov, doma čakali hladné deti. Črevá umyli, naplnili múkou, krupicou, alebo uvarili gójový guláš. No na všelijaké spôsoby varili a jedli gója. Viac , ale boli hladní, ako sýti... Ale museli sa zaobstarať, lebo hlad ich prinútil. Vtedy sa však nepriek tomu nekradlo. Nikto nechodil gádžom do záhrady, alebo nechodili kradnúť hydinu. Gádže im dávali skapacinu, a napr. zemiaky im dávali pri vypomáhaní na poli sedliakovi. Voľakedy sa chodilo viac žobrať a vtedy boli ľudia viac ohľaduplní jeden k druhému. Voľakedy sedliak, ten mal maštaľ a žobráka tam nechával prespať. Keď si cigánka išla pýtať poživeň, tak jej dali chlieb pre deti,fazuľu, zemiaky... Tí zdatnejší nechodili žobrať na "holú ruku", nosili hríby, hlinku, vápno. Chlapi pomáhali na stavbe, či v lete na poli, kde gazda dal úrodu cigánovi na celú zimu. Tak sa pomaly naučili cigáni pracovať, naučili sa ženy k čistote a poriadku, keď chodili právať a žehliť sedliakom. Takto ukázala gádži mojej mame ako sa to robí a naučila sa udržovať poriadok, aj svoju domácnosť mať v čistote, bez vší a bĺch. 

Rasizmus naopak..



Nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe...toto je moje krédo, ktorého sa snažím držať a myslím, že sa mi to aj celkom darí.
A toto krédo mi prišlo na rozum, keď som nedávno na Facebooku narazila ne jednu skupinu. Rómsku skupinu. Jej názov je ... nie, nepoviem ho, lebo nechcem týmto ľuďom, čo toto vytvorili, robiť reklamu a rozhodla som sa, že túto skupinu nahlásim za rasizmus tak, ako to robím pri podobných skupinách, ak patria našim bielym spoluobyvateľom. 



Čo ma na tejto skupine tak naštvalo? Najskôr jej názov, lebo už ten názov zaváňa rasizmom a potom som sa dostala k obsahu, lebo je to otvorená skupina. Mám medzi priateľmi veľa Rómov na Facebooku a čo ma v prvom rade potešilo, že žiadny z nich nie je členom, aj keď skupina existuje už nejakých 10 mesiacov, možno aj dlhšie. No napriek tomu, že moji priatelia nie sú členmi, skupina má aj tak skoro 600 ľudí. 


Andre tire kale bala

Určite všetci poznáme piesne Andre tire kále bala, O poštáris avel, Af čumide man a ďalšie staršie piesne, ktoré boli hitmi v 70-tich rokoch. Ale určite nie všetci vieme, kto je ich autorom. Ani ja som to nevedela... Vlastne mňa to ani nezaujímalo. Pre mňa bolo hlavné, že počujem peknú pieseň a zabávam sa. Dokonca som sa vôbec nezaberala tým, kto hrá moju obľúbenú pieseň. Čiže, iba pieseň je pre mňa vždy dôležitá a nie autor, či skupina. Viac ako pred pol rokom som začala pomáhať adminovi Michalovi Krupicovi s webovou stránkou www.kolotoc.sk. Tu mám za úlohu kontaktovať rómske kapely a hudobníkov. So skupinou Sidorban (Ján Turták junior) som sa skamarátila a zistila som, že má neoceniteľného otca Jána Turtáka. Ján Turták junior mi začal hrdo rozprávať o otcovi a podľa jeho slov sa jeho otec Ján Turták narodil 23.04.1951 v Sokoľanoch okres Košice. Ako 16 ročný si založil kapelu The Roma. Členovia skupiny boli známi skladatelia, ako Ján Slepčík, ktorý hral na gitaru a Dezider Duna na basgitaru. Bicie hral Josef Balog. To bola jeho prvá skupina.

Neprofesionálni blogeri


Niekoľkokrát som mal možnosť prečítať si od "profesionálnych" rómskych žurnalistov, že naši blogeri Redakcie 1 sa hrajú na profesionálov... Iný komentár zase hovoril, že sme neprofesionálni, a preto by sme sa nemali vyjadrovať na témy, ktoré sú výlučne len "právom" pre "profesionálov", témy, ktorým aj tak nerozumieme... Pred nedávnom ste zase mali možnosť čítať na facebooku ostrú výmenu názorov s "profesionálom" na tému profesionálnych novinárov, kde sa spomínaný "profesionál" vyjadril na našu adresu, že sa bude baviť len s profesionálnymi novinármi, a na moju adresu sa vyjadril, že som aktívny blbec... Zároveň zdôraznil, že nikdy nepodporí naše úsilie, ale všetko pekne po poriadku...  Najprv by sme si mali vlastne povedať, čo je blog, čo blog symbolizuje a čo je bloger...

Cigáni, Fico a Moldava. ..

Tak a máme tu leto, po záplavách, ktoré priniesli obrovské materiálne škody vo veľkej časti Európy, tu máme konečne to vytúžené pravé leto. No a leto nám odštartovalo pekne zostra. Policajná akcia v Moldave nad Bodvou nenechala nikoho na pochybách, že vláda chce dodržať svoje predvolebné sľuby a ide sa robiť poriadok s neprispôsobivými cigáňmi. Tentoraz dostali konečne poriadnu priúčku „drzí“ cigáni z Moldavy nad Bodvou.

Milý čitateľ asi už poznáš podrobnosti, ale len pre rekapituláciu. Z piatka na sobotu 16.06.2013 sa v rámci ukončenie dlhodobého projektu ETP Slovensko uskutočnila v rómskej osade Budulovská ulica tanečná zábava. Na miesto dorazila policajná hliadka, ktorá miestnych upozornila na to, že sú príliš hluční a počuť ich do 3km vzdialeného mesta. Hlasitosť hudby sa upravila no o 1.00h v noci kedy sa už zábava končila prišla opäť hliadka, ktorá bola očividne konaním Rómov podráždená a tak si na ruky policajti dali čierne rukavice a chceli to Rómom vysvetliť starým dobrým spôsobom. Odpoveď na seba nedala dlho čakať a na policajné auto sa zniesla spŕška kamenia. Zadržaní sa bránili pred policajným „zaobchádzaním v rukavičkách“… V ten deň ani na druhý deň ba ani v pondelok, ani v utorok sa však tam polícia nevrátila a nezaistila narušiteľov poriadku.

Dokumentárny film Českej televízie Rómsky kráľ

Dokument zachytáva život rómov  v osade v obci Žehra na Slovenku. Bol natočený v rozmedzí rokoch 1991- 2008  Zachytáva život rómov v osade, ako aj život osadníka Gejzu Horvátha. Tento unikátny dokument vám milí čitatelia doporučujeme si pozrieť a názor si urobiť samy, Redakcia 1




------------------------------------------------------------------------------------------------------------



Staň sa naším fanúšikom na facebooku : https://www.facebook.com/redakcia1 

Rómovia a homosexualita

   
 Homosexualita v ľudskej spoločnosti bola chápaná ako duševná porucha, či medicínska diagnóza. Podľa dostupných informácií, máme možnosť sa dozvedieť, že v roku 1993 homosexualita ako medicínska diagnóza bola vylúčená z desiatej edície Medzinárodnej klasifikácie chorôb. K vylúčeniu došlo pod vplyvom Americkej psychiatrickej asociácie (APA), ktorá v roku 1973 odstránila diagnózu homosexuality z manuálu chorôb. Všeobecne sa názory odborníkov na homosexualitu líšia. Istý vedecký výskum tímu odborníkov z Kanady informoval, že mužská homosexualita sa čiastočne dedí z generácie na generáciu. Ako je to v prípade, ak v rodine nebol ani jeden homosexuálne orientovaný jedinec a teda nie je žiadny predpoklad dedičnosti? Pohlavná orientácia sa začína už v maternici. Dôvodom môže byť mechanizmus, ktorý mal pôvodne chrániť plod pred hormónmi. Je teda homosexualita vrodená? Vedci však dodnes žiadny jednoznačný „homosexuálny gén“ neobjavili.
Priznám sa, že i vo mne sa z času na čas odohráva vnútorný konflikt, pretože nedokážem a neviem si racionálne vysvetliť, či je homosexualita podmienená biologickými faktormi, a teda je vrodená, alebo je podmienená psychologickými faktormi. Nie je mojim cieľom rozoberať vznik, či príčiny homosexuality. Ja nie som odborníčka na túto tému. Bolo by to len prezentovanie môjho subjektívneho, možno nesprávneho, názoru. Pre mňa ľudský organizmus a jeho duša ostáva jedna veľká neznáma a neuveriteľná záhada, ktorú si asi väčšina z nás nevie vysvetliť.

V našej spoločnosti má homosexualita ešte stále negatívny ohlas. Asi väčšina ľudí má v sebe hlboko zakorenené predsudky a prejavujú homofóbne postoje. Mnohí disponujú mylnými a často so skreslenými informáciami o homosexualite. Ak by som to mala prirovnať je to podobne ako u majority, ktorá má rovnaké predsudky voči nám Rómom. Aj medzi Rómami sú homosexuálne orientovaní ľudia a ja  sa zamýšľam práve nad tým, s akými problémami a nepochopením sa musia denne stretávať nielen v spoločnosti ako takej, ale aj v rodinnom prostredí. Myslím si že ešte viac, ako homosexuáli z radu majority. Pretože musia čeliť dvojitej diskriminácii, ako Rómovia a aj ako homosexuáli. V rómskej rodine je zväčša homosexualita považovaná za najväčšiu hanbu a potupu celej rodiny. Pritom negatívne vnímanie homosexuality často pramení zo situácie, že Rómovia sa snažia zachovať si svoje hodnoty, ktoré vytvára práve rómska rodina. Rómovia sú v tejto oblasti príliš citliví a homosexualitu niektorí vnímajú ako niečo pohoršujúce. Sú rodiny, ktoré majú s homosexualitou zásadné problémy a majú voči nej výhrady. Ale sú aj také rodiny, ktoré časom homosexualitu akceptujú. Negatívne postoje k homosexualite spôsobujú, že homosexuálne orientovaní ľudia svoju orientáciu často skrývajú. Pretože v prípade jej zverejnenia by ich okolie mohlo odsúdiť a osočovať. Určite takýto ľudia neskutočne psychicky trpia. Prvé štádiá vytvárania homosexuálnej identity často sprevádzajú pocity zmätenia, odcudzenia, depresie a traumy. Až neskôr prichádza k akceptácii a hrdosti na svoju identitu. Ale nie je vždy tomu tak. Mnohí svoju sexuálnu orientáciu pred okolím dlhodobo zatajujú. Boja sa výsmechu, nepochopenia zo strany najbližších, opovrhnutia a úplnej izolácii od rodiny. Potláčajú v sebe svoju sexualitu. Alebo sa rozhodnú odísť ďaleko od rodiny niekam, kde ich nikto nepozná a neodsudzuje, prípadne kde je homosexualita v spoločnosti plne akceptovaná.

Keiko žije ďalej....

Rozhodol som sa napísať o veľkom priateľstve chlapca a kosatky, my rómovia nežijeme na izolovanom ostrove, okolo nás sa dejú a odohrávajú príbehy ktoré si zaslúžia aj našu pozornosť....  
Celý svet dodnes dojíma príbeh o priateľstve chlapca a dravé kosatky. Snáď každému sa tají dych, keď sa Willy odvážnym skokom vrhne cez skalný útes do voľného mora na slobodu...

Vďaka filmu sa ľudia začali zaujímať o osud všetkých kosatiek držaných v zajatí. Ale skutočný príbeh "Willyho" je možno ešte dojemnější. Je to príbeh kosatky, ktorá nakoniec život na slobode odmietla a dala prednosť spoločenstvu ľudí.
Nevie sa presný dátum narodenia kosatky Keiko. Odhaduje sa že sa Keiko narodil v roku 1976/77 v blízkosti Islandu.
V roku 1979 ho ako dvojročnej veľrybie batoľa chytili rybári a odvtedy žil medzi ľuďmi. ..."Detstvo" strávil v morskom akváriu na Islande, o tri roky neskôr bol predaný do Ontária. V tunajšom oceanáriu ho ľudia vycvičili a začali predvádzať návštevníkom. Ale ani tu Nezostal dlho - po ďalších troch rokoch bol v roku 1985 predaný do zábavného parku Reino Aventura v Mexico City. 

Reakcia na komentáre obyvateľov obce Unín.

Bývať v obci Unín je pre mňa a moju rodinu ako za trest. Ako som spomenul v minulom článku, v roku 2005 som sa presťahoval spolu s rodičmi z mesta Holíč do obce Unín, kde sme si kúpili rodinný dom. Asi po troch dňoch som sa na dvore rozplakal, pretože som nevidiaci a nemohol som sa nikde orientovať. No vďaka pánu Bohu ktorý mi dal do vienka dobrú pamäť a zmysel pre orientáciu, som sa dosť rýchlo zorientoval.
S pomocou mojich príbuzných, ktorí ma vodili po dedine som si veľmi rýchlo zvykol. Ale i tak to nebolo ono. Vzhľadom k tomu, že som bol zvyknutý medzi ľuďmi, tak to tu v obci nebolo nič pre mňa. Nemal som žiadnych kamarátov.
Asi po mesiaci mi zavolala kamoška z Košíc a poslala ma v dedine za bývalou spolužiačkou. Tak som sa tam jedného dňa vybral. A začal  som sa s ňou stretávať viac a viac. Až nakoniec sme sa dali do kopy. Samozrejme, jej rodičia nič netušili.

Ešte predtým než som sa presťahoval do Unína, bol som v rehabilitačnom stredisku pre zrakovo postihnutých v Levoči kde som si robil rekvalifikačný kurz. Tam ma raz navštívil režisér Juraj Lehotský, a spýtal sa ma, či by som si nechcel zahrať vo filme. Samozrejme som mu povedal že áno. A tak som začal točiť s bývalou priateľkou. No cez prázdniny sa situácia zmenila v náš neprospech, preto že matka priateľky si neželala aby jej dcéra chodila s cigánom a vôbec aby točila nejaký film. Tak som mu navrhol, že skúsim prehovoriť moju terajšiu manželku. A vyšlo to. No pri natáčaní sme sa v Uníne stretli prvý krát s prejavom rasizmu. Keď sme točili vonku pred rodičovským domom jednu scénu, prišiel jeden pán, ktorý začal nadávať do hnusných odporných cigánov, že nikto sa nemieni pozerať na čierne tlamy v telke. Nemal som chuť v tom pokračovať no Juraj ma prehovoril , že vraj to sú hlupáci, že to nemám počúvať. A tak sme pokračovali na filme ďalej samozrejme aj s mojou ženou. Raz sme spolu točili za Lakšárskou Novou Vsou, kde sme spali pod stanom, a tam sme sa ešte viac zblížili.

Jedného dňa sa jej mama dozvedela že sme spolu, a tak svoju dcéru zbila. Ja som nechcel žiť a preto som zvolil sebevraždu, otravu liekmi. Prečo? Pretože som bol sklamaný. Sám sebe som nadával že prečo ja nemám právo keď som Róm ľúbiť biele dievča a pojedol som lieky. Našťastie ma zachránili na internom oddelení v Skalici. Zrejme tým sa náš vzťah utvrdil. Manželka mi na druhý deň zavolala a povedala, že odchádza z domu so mnou, ale nevedela kam. Tak som jej povedal že ju vezmem k nám a  sme bývali u našich. Potom sa nám narodil syn. V roku 2009 sme sa spolu s manželkou presťahovali do bytovky tu v Uníne.

Kam sa strácajú rómske talenty...


Nedávno skončila spevácka súťaž talentov Superstar nová éra 2013. Celé  Česko a Slovensko sledovalo spevácke výkony mladých ľudí, a tak ma napadlo ako vlastne dopadli a kam sa stratili naše talenty, ktoré sa objavili aj na našich obrazovkách.




Gyöngy Bódišova : Toto  rómske 15. ročné dievča z detského domova Žitavce sa objavila v talentovej súťaži Slovensko má talent 2008. Celé Slovensko bolo jej talentom ohromené, video na Youtube videlo viac ako 400 tisíc ľudí. Prebojovala sa až do hlavnej sútaže. Niekoľko večerov sme mali možnosť vidieť talent tohto dievčaťa a napriek tomu dnes nie je po nej ani chýru...  Príbeh rómskeho dievčaťa z detského domova splnil svoj účel, všetci sme boli dojatí a určite sme jej priali do života len to najlepšie. Ono takéto príbehy sa veľmi dobre predávajú, veď čo človek neurobí preto, aby trošku v srdci nezaplakal, a neukázal tak svoje city aj iným a zrejme to bol prípad aj Gyöngy. Súťaž skončila a s ňou aj príbeh Gyöngy... Tento talent sa stratil pod nánosom mediálneho "bahna", no najviac mi je ľúto, že sa nenašiel nikto kto by z Gyöngy pracoval, rozvíjal jej talent. Ani z radov rómskych úspešných hudobníkov sa dodnes nikto nenašiel a tak z Gyöngy ostalo len video na Youtube.   




František Tanko – jediná cesta ako bojovať proti chudobe, je spojiť sa.



Stretli sme sa v nedeľu, ochotne prišiel za mnou z Bratislavy. Chvíľu mi trvalo, kým som ho zlomila na tento rozhovor, pretože nerád rozpráva o sebe. Nie je to človek, ktorý sa chce za každú cenu zviditeľniť napriek tomu, čo o ňom politici z iných rómskych, ale aj nerómskych strán rozprávajú. Po mnohých problémoch, v malom meste totiž v nedeľu len s ťažkosťami nájdete otvorenú reštauráciu, či kaviareň, sme sedeli za stolom a pili obľúbene presso s mliekom. Gentlemansky mi ponúkol svoju čokoládku, čo sme dostali ku káve a rozhovor sa mohol začať. Keďže ako som spomínala, o sebe toho veľa rozprávať nechcel, tak iba v skratke , aby sme ho predstavili : 



František Tanko má 42 rokov, pochádza z ôsmych detí, žije v Bratislave, má  Stredné odborné vzdelanie, je otcom 2 detí, jeho hlavnou záľubou je hudba, tej sa momentálne venuje profesionálne ako DJ na diskotékach a v kluboch. Dlhé roky pracoval ako vodič sanitky v zdravotníctve. Neskôr založil s.r.o a stal sa majiteľom Dopravnej a záchrannej služby. Túto činnosť vykonával donedávna, kým mu ako jedinému dopravcovi Všeobecná zdravotná poisťovňa odmietla predĺžiť zmluvu. Keďže na jeho spoločnosť neboli žiadne sťažnosti, ani nemal žiadne problémy, môžeme to brať ako politický krok na odstránenie nepohodlného človeka....

Príbeh z autobusovej zastávky.



Obyčajný deň, zamračený, trochu upršaný a predsa niečím výnimočný, ak sa samozrejme viete tešiť aj z maličkostí, ktoré vám život ponúkne. A práve preto mi tento deň utkvel v pamäti. Mala som vybavovačky na opačnom konci mesta a tak som sa vybrala na autobusovú zastávku MHD. Z tejto zastávky nechodievam často, no väčšinu ľudí poznám aj tak z videnia, alebo oni mňa, žijem v malom meste a v časti mesta, ktoré pripomína pokojnú dedinku. Na zastávke stála staršia pani, pozdravila som ju a viac si ju nevšímala, no ona mala náladu sa rozprávať, tak sa mi neustále prihovárala, najskôr o počasí, o tom, kedy má presne odchod autobus...odpovedala som ochotne, ale nezaujato, nechcelo sa mi debatovať, no pani ma nenápadne vtiahla do rozhovoru a ani som sa nenazdala, odpovedala som jej na osobné otázky typu, kde bývam, s kým bývam, čo robím, pani poznala niektorých mojich susedov a tak sme si obe zaspomínali na nebohú susedku, veľmi milú a príjemnú pani, ktorej manžel , ujo Krumpár, ani netuší, že bol pre mňa veľkým, žurnalistickým vzorom, dlhé roky bol totiž šéfredaktorom miestnych novín ,, Dnešok,,. 


Okrem iného sa ma pani na zastávke spýtala, či nepoznám jedného Róma – meno známe, ale nepoznala som ho. Nevedela si ho vynachváliť. Býva síce v miestnom rómskom gete, ale pracuje a po práci si ešte chodí privyrábať tým, že pomáha ľuďom v záhradkách v blízkej vilovej štvrti, práve neďaleko miesta, kde sme stáli na zastávke. Rozprávala o ňom, aký je svedomitý, čestný, pracovitý a priznám sa, že mi to bolo celkom jedno, ale bolo príjemné, že obyvatelia nášho mesta nezmýšľajú o ľuďoch z miestneho geta všetci rovnako, lebo doteraz som počúvala na nich stále iba samé nadávky, samé sťažnosti ( bohužiaľ, často oprávnené ).



Konečne prišiel autobus a odviezla som sa tam, kam som mala namierené. Rekordne rýchlo som všetko vybavila a zasa som sa vybrala na zastávku autobusu. Jeden autobus mi ušiel rovno pred nosom a do ďalšieho času ..no veľa. Sadla som si na lavičku vybrala mobil a krátila som si čas surfovaním po nete. V tom sa na zastávku vrútili dvaja malí rómski školáci, udýchaný z behu od neďalekej školy, ale slušne pozdravili a sadli si vedľa mňa. Chvíľku na mňa zvedavo pozerali, lebo videli že som Rómka, ale niečo im nesedelo, nepoznali ma. Usmiala som sa na nich a to stačilo, zavalili ma toľkými otázkami, že som sa musela smiať. ,, teta kam idete? A kde ste boli? Teta ako sa voláte? Teta a nepoznáte nás? Nepoznáte nášho ocina? ,, A keď spomenuli meno ich ocina, spozornela som, bolo to to iste meno, ktoré mi spomenula aj pani na zastávke predtým a tak vyplynulo, že ide o toho istého. To ma už zaujalo a tak som sa chlapcov začala vypytovať ja.  
 Dozvedela som sa, že sú bratia, jeden chodí do druhej triedy, druhý je pred školák. Starší chlapec sa veľmi dobre učí, do školy chodí veľmi rád, obaja chlapci sú vášniví futbalisti a starší sa teší, že budúci rok bude môcť vo futbale už reprezentovať školu. Škola, do ktorej chlapci chodia, je od ich bydliska vzdialená asi 5 km, každý deň dochádzajú tak ďaleko, lebo školu blízko ich bydliska v rámci úsporných opatrení zrušili a ja som si uvedomila, že ich rodičia si zaslúžia pochvalu, keď  chlapcom zakúpili čipové karty a preto môžu každý deň riadne chodiť do školy. Chvalabohu ich rodičia neurobili to, čo väčšina Rómov z tohto geta. Deti nechali preradiť do osobitnej školy, ktorá je hneď vedľa ich bydliska. Spomenula som si aj na tie výhovorky osadníkov, ktorí sa vyhovárajú, že nemôžu deti posielať do škôl, lebo musia pravidelne dochádzať autobusom, že nemajú na cestu. No na alkohol a cigaretky sa asi nájde vždy.
 Chlapci boli veľmi slušní, pekne sa vyjadrovali, bolo vidieť, že rodičia sa im venujú a tak som s nimi strávila skutočne príjemnú pol hodinku a dobre naladená som nastúpila do autobusu. Usmievala som sa a v duchu som už písala tento článok. 

Rozmýšľala som, čo ním vlastne chcem povedať, či treba niečo ním aj povedať, alebo sa mi iba žiada podeliť sa s vami o príjemný zážitok...no keď prišiel čas, že chlapci mali vystúpiť, už som vedela, čo som týmto článkom chcela povedať...pozrela som sa na pravú stranu cesty, kde sa nachádza Rómske geto, ktoré miestni poznajú pod názvom Cukrovar, lebo to bolo bývalé ubytovne cukrovarských robotníkov a ktoré teraz pripomína jedno veľké smetisko.

miesto, kde chlapci vyrastajú

Letanovce, osada


Tak premýšľam, pri pozeraní tohto videa, že nič nie je ešte stratené... Títo ľudia potrebujú šancu na život a táto spoločnosť im túto šancu upiera... My  Rómovia, ktorí žijeme ako každý iný človek, chodíme do práce, platíme toľko nám na oči vyhadzované dane, naše deti chodia riadne do školy, na krúžky a predsa sa každý deň stretávame s predsudkami, opovrhovaním a prenášaním kolektívnej viny na naše plecia. Čo potom Rómovia žijúci v týchto osadách, keď my Rómovia začlenení do tejto spoločnosti máme takéto problémy...??! Viem si živo predstaviť, ako sa Róm z Letanovskej osady alebo inej osady  ide pýtať o prácu, už vidím tie pohľady, to pohŕdanie, až nakoniec povedané nemáme už miesto... Považujem sa za civilizovaného človeka, som Róm, žijem v Bratislave, pracujem, bývam ako každý iný človek a predsa som na svojej vlastnej  koži zažil  opovrhovanie, predsudky, nepodanie ruky, keď som sa šiel spýtať o prácu, alebo práca už bola obsadená, keď som prišiel na vopred dohodnutý pracovný pohovor. Skúsme sa preto vžiť do človeka žijúceho v osade...

Duchcovský masaker. . .

Po dlhej odmlke, zapríčinenej stratou najbližšej osoby v mojom živote, si opäť sadám za svoj comp a prihováram sa ti milí čitateľ. Viem, že mnohí z vás už pri prečítaní môjho mena si o mne urobia svoj názor, ktorý asi nezmením, no nemôžem mlčať.
Tento týždeň sa susednou ČR prevalila známa vlna anticigánskej nenávisti. Toto nenávistné cunami malo tentoraz centrum v mestečku Duchcov, kde istý čas na miestnom zámku žil aj najznámejší milovník a dobrodruh G. Casanova. Minulú sobotu sa tam odohral kriminálny čin, kedy partia opitých Rómov napadla manželský pár. 
Žena skončila s ľahšími zraneniami a šokom v nemocnici. Páchatelia boli zadržaní políciou a vzatý do väzby. Samozrejme odsúdeniahodný čin za ktorý si páchatelia zaslúžia trest. Takýchto a podobných prípadov sa však udeje desiatky no ani jeden z nich nevyvolá vlnu nenávisti demonštráciu niekoľko stoviek rozhnevaných ľudí a zmobilizovanie policajných ťažkoodencov. Pýtam sa prečo? Prečo aj iné kriminálne trestné činy nevyvolajú podobnú občiansku nespokojnosť? Prečo nebola demonštrácia v Jihlave, kde traja mladí páchatelia brutálne zavraždili 15 ročnú Petru Vondrákovú? 

Dobrý cigán, mŕtvy cigán?



Vážení  rómski bratia a sestry, veľmi ma trápi že sa nedokážeme zjednotiť, skrátka ťahať za jeden koniec. Viem, že sa všetci osobne nepoznáme, no všetci sme na tom rovnako, bez rozdielu, bohatí, či chudobní. Skrátka, všetci Rómovia na celom svete sú odsudzovaný, upierajú sa nám práva na normálny život, sme rasisticky ponižovaní zo strany majoritnej spoločnosti. 



Rasistické útoky zo strany bielych sú takmer na dennom poriadku. Iste si všetci dobre pamätáte ako v 90tych rokoch minulého storočia bieli  v mestách, obciach celého Slovenska a v Čechách maľovali šibenice na budovy, chodníky, verejné osvetlenia. Písali sa heslá na adresu nás Rómov, ako napr. ,,Smrť farebným,,..,, Čierni do plynu,,.. ,,Dobrý cigán mŕtvy cigán,,.. a podobne narážky.




.
 Podaktorí mi vyčítajú, že útočím na osobu splnomocnenca vlády pre Rómske komunity pána Polláka a pýtajú sa ma, čo spravili jeho predchodcovia. Moja odpoveď je taká, že ešte ani jeden z predchodcov pána Polláka nebol k Rómom taký ľahostajný ako pán  Pollák. Za pána Vincenta Danihela, a pani Kláry Orgovánovej sa museli aspoň z časti odstrániť v mestách z budov rasistické heslá.