Najnovšie články
latest

Populistické reformy pána Polláka v praxi nepoužiteľné...

(foto : HNonline )
Pán Peter Pollák, splnomocnenec pre Rómske komunity, je zdá sa odborník aj na špeciálne školstvo a detskú psychologickú diagnostiku.

Podľa neho deti s ľahkým mentálnym postihnutím sú zle zdiagnostikované a tým pádom aj nesprávne zaradené do Špeciálnych - Osobitných škôl. Síce nespochybňuje význam týchto škôl, ale tieto ľahko mentálne postihnuté deti, by mali byť integrované v normálnych základných školách, aby špeciálne školy neprodukovali budúcich profesionálnych poberateľov sociálnych dávok.
Argumentuje aj nemalými finančnými prostriedkami, ktoré štát vynakladá na deti v špeciálnych školách a koľko by štát ušetril...

Srdcu sú nám bližší černosi, ako Rómovia..?

Bol čas adventu, nejaký týždeň - dva do Vianoc a ja som sa náhodou dostala na Facebooku, na jednu stránku. Zaujalo ma to, veď akoby aj nie...fotky okatých hnedookých černošských detí a srdcervúce komentáre o osudoch detí v afrických štátoch...chudoba, hlad, ako sú deti nútené predčasne dospieť, lebo už od malička tvrdo pracujú na poli, pasú dobytok, alebo sa starajú o množstvo mladších súrodencov...cez túto stránku som sa dostala do ,,obchodu,, - webová stránka, kde môžete konkrétne pomôcť. Pevnými sumami tam bola ohodnotená zdravotná starostlivosť na jedno dieťa na mesiac, voda na mesiac, potraviny, školské potreby a možnosť adopcie na diaľku..ťažko som si povzdychla a ako som to čítala, tak som na FB napísala na ich nástenku tento status :

Robíte záslužnú vec, je krásne pomáhať...na vašej stránke som našla aj možnosť adopcie na diaľku...pekné by bolo, keby ste vašu oblasť pomoci a adopcií na diaľku rozšírili aj o najchudobnejšie rómske osady tu u nás na Slovensku, aj u nás rodia rómske deti už  15-16 ročné, v 30tke sú z nich často už staré mamy, deti chodia holé, bosé, nemôžu chodiť do školy, lebo nemajú oblečenie, sú hladné a nemajú pitnú vodu v osade a pijú z potokov, kde sa aj kúpu, perú a kde idú aj splašky z celej osady...zachraňujeme svet a pritom sme hanbou Európy, kvôli tomu, že sa nedokážeme postarať o svojich chudobných...
 
odpoveď: 

Ďakujeme za podporu. Momentálne sa snažíme pomáhať deťom v Afrike, ktoré by bez našej pomoci nemali šancu na vzdelanie, bezpečný domov a zdravotnú starostlivosť. Slovensko patrí medzi rozvinuté krajiny a EU aj napriek sociálnym problémom, ktoré sú hlboko zakorenené a bude trvať veľmi dlho, kým sa ich podarí odstrániť. Ak je vaše srdce nasmerované na pomoc rómskym deťom, veríme, že nájdete cestu ako im pomôcť. Na slovensku je mnoho organizácií, ktoré robia záslužnú prácu v pomoci rómskym komunitám. Napríklad organizácia Človek v ohrození a ďalšie. Veríme, že ak každý pomôže tam, kde mu je srdce najbližšie, bude svet a aj Slovensko lepším miestom.
 
Táto odpoveď, na prvý pohľad taká úplne normálna a rozumná mi trochu vyrazila dych a myslím, že každému, kto vie trochu čítať medzi riadkami...ani by ma neprekvapilo, keby tí istí ľudia, čo tak horlivo pomáhajú deťom v Afrike, rovnako horlivo nadávali na Rómov a tvrdili, že za všetko si môžu sami. ,, každý pomôže tam, kde je mu srdce najbližšie,,... táto veta sa mi odteraz asi vždy bude spájať s touto veľmi známou nadáciou, ktorá má v názve slovo, ktoré sa dá inými slovami vyjadriť ako začleňovanie, spolupatričnosť...Sú nám naozaj srdcu bližšie černošské deti v Afrike, ako rómske alebo aj biele deti trpiace hladom, žijúce v zlých hygienických podmienkach a deti, ktoré kvôli tomu, že nemajú oblečenie, nemajú na autobus, nemajú desiatu, školské pomôcky nemôžu chodiť do školy?
Kašlime teraz na ich rodičov...či už sú vinní za stav týchto detí, alebo nie..deti sú deti...či sú biele, čierne, či hnedé..nech sa nachádzajú v ktorejkoľvek krajine, na ktoromkoľvek kontinente, stále sú to deti..nevinné, rovnako bezmocné v tom, že nemohli si vybrať kde, komu a do akých podmienok sa narodia.

Spoločný dialóg ako pomôcka v rozdielnosti


                                            

Moje detstvo som prežila na dedine, ale medzi panelákmi. Rómskych rodín tam bolo málinko a dali by sa spočítať na jednej ruke, takže som na výber nemala aj z toho dôvodu, že v mojej vekovej hranici ,veľa možností nebolo. Moja susedka a najlepšia kamarátka z detstva, bola ešte tmavšia ako ja, ale nebola Rómka a dokonca aj vši som dostala od nej....čo je úplne od veci, uznávam.

Naproti nám, bývala rómska rodina, mali veľmi pekne zariadené, ich najstaršia dcéra vyštudovala Právnickú fakultu a žije tzv. pansky s gadžom,  pracuje v sociálnej oblasti, ďalší syn  pokračoval v šľapajach staršej sestry. Ten najmladší syn ako mladík, bíjaval na zábave so svojou bandou, mladých gadžov, nič férové, vybrali si jedného a ho kopali hlava –nehlava, videla som to na vlastné oči, ale som ho neprezradila. Potom som sa dozvedela, že si vzal gadži, ktorá pochádzala z rodiny, ktorí cigáňov nemohli vystáť, aj ju vlastne odmietli a nechcú ju viac poznať. Viem, že prešiel osudom zákernej choroby a  chemoterapiou a kašlali na  nejaké predsudky....

Prečo to spomínam? Asi preto, že by sme boli mnohí upálení, len preto, že sme žili normálnym životom a podľa niektorých, čo určujú normy, či vôbec  sme  hodní byť Rómami, nevieme totiž podaktorí z nás, jazyk a chceme sa za každú cenu podobať gadžom, ktorý nás nikdy neprijmú. Ale sa mýlia, prijali nás a dokonca, keď spomínajú slušných Rómov, myslia, tým nás, nemôžu ani tušiť, že sme medzi svojimi neprijatí a kritizovaní. Faktom je, že mnohé rodinné osudy a nie je ich málo, sú prekrížené a sú schopné spolunažívať a vychovávať spoločne deti, napriek viditeľnej etnickej rozdielnosti.

Ale ani to nie je pravý dôvod, dovoľujeme si povedať svoje názory a údajne kydáme do vlastného hniezda. Pravda sa počúva ťažko a ja som unavená, dávať si pozor, či som neprešvihla, ono totiž neprešvihnúť....nie je problém, neexistujú pravidlá, kde – kto ťa preto môže napadnúť a udať akýkoľvek nezmyselný dôvod prečo ťa nenávidieť a považovať ťa za nepriateľa.

Zavádzanie ľudí v profesionálnom spravodajstve? ...nič výnimočne...

,, Strašná krivda na Rómoch v oblasti dávok? ,, ...tak tento názov článku na spravodajskom portáli jednej z našich najsledovanejších súkromných TV mi poriadne zdvihol žlč.


Autor tohto článku sa snaží spochybniť výsledky analýzy etrend.sk, podľa ktorej vyplýva, že najväčšími poberateľmi dávok sú jednotlivci, to znamená nezamestnaní jedinci, ktorí sú osamelí, slobodní, rozvedení bezdetní a je ich až 62% z celkového počtu poberateľov dávok, a to znamená, že takíto sa prakticky v Rómskych osadách ani nenachádzajú, keďže všeobecne platí, že mladé páry už do 30tky majú niekoľko detí.



Cigáni sú zvieratá !!

Hitler zomrel a v dušiach Maďarských poslancov, premiérov, podnikateľov, novinárov opäť ožil! Cigáni sú zvieratá! ,,Značná časť Cigánov nie je vhodná na spolužitie. Nie je vhodná na to, aby žila medzi ľuďmi. Táto časť Cigánov sú zvieratá a ako zver sa správa" napísal na margo Silvestrovskej bitky rómskych výtržníkov s mladými boxermi, pri ktorej bol jeden športovec životu nebezpečne dobodaný. Za zvieratá označil polovicu všetkých Rómov, pričom článok uzavrel slovami, ktoré pripomínali navádzanie na nacistické konečné riešenie: ,,A zvieratá nech nie sú. Nijako. To treba vyriešiť – okamžite a akokoľvek." Takto označil značnú časť Rómov priateľ premiéra Viktora Orbána, krajne pravicový publicista Zsolti Bayer v denníku Magyar Hírlap.

Tu v Maďarsku žije viac ako jeden milión Rómov a s nimi aj ja s deťmi. V tomto regióne a meste kde bývam , žije viac ako tisíc Rómov. Je to mestečko, kde je latentný razismus a diskriminácia. Ja osobne som to ešte zatiaľ nepocítila, možno pre meno môjho manžela. Neviem. No poznám pár osôb, ktorí niekoľko prežitých "story" rasizmu vedia porozprávať.
Už dávno viem, že ľudské práva a slobody pre Rómov neexistujú. Žijeme bez nich už veľa rokov. Dodnes s toľkými zákonmi v Európe nikomu sa nepodarilo zastaviť, či totálne zničiť Hitlerove taktiky a nenávisť vočí Rómom a Židom. Trpeli sme počas 2.svetovej vojny a trpíme dodnes. Vtedy bez nárokov na zákony a dnes so zákonmi!
To, že média verejne podporujú rasizmus a diskrimináciu, nie je žiadna novota. Dokonca vieme z viacerých správ, že medzi podporovateľmi sú aj osoby z parlamentu a vlády. No ale samotný Maďarský premiér, ktorý doslova vedie celý tento štát a jeho občanov?

Slovo vyjdené zo srdca, pred bičom a slepou spravodlivosťou.


V mladosti som často, každý pondelok, cestovala vlakom na internát, najprv, keď som študovala a potom do zamestnania. Ráno som vstávala veľmi skoro, aby som už o šiestej ráno začínala v práci. Kto býva na Záhorí, pozná trasu Kúty – Bratislava. Ráno oči ešte zalepené, nikto ani nevnímal toho druhého, pristupovali, aj Rómovia z Plaveckého Štvrtku . Na Hlavnej stanici potom čakali aj s ostatnými na spoj na Trhovisko, chodili predávať, čo podľa obdobia nazbierali a čo mohli ponúknuť na predaj, ženy mali urobené veľké noše z plachiet a ja som vždy  dúfala, že nenastúpia do toho istého autobusu, ale vždy tomu bolo tak, lebo sme mali rovnakú trasu. Dôvod bol ten ,že autobus bol krátky a rómske ženy s nošami, vlastne ťa zablokovali, až sme sa vlastne šúchali medzi nošou a chrbtami a ťažko sa aj potom  vystupovalo. Nikto nešomral, hoci sme boli ako sardinky a mnohým sa nepodarilo už ani nastúpiť, jednoducho sme sa ponáhľali sa do práce.

Vracajúc sa z internátu, často som vo vlaku čítala, sedela som v kupé s ďalšou cestujúcou,  prisadli si k nám deti z Plaveckého Štvrtku. Boli vo veku jedenásť a trinásť rokov, zrazu som začula „ jak sa gáži bojí“ , hľadím na dievča a dívam sa na ďalšiu spolucestujúcu, lebo gáži bola jedine ona. Dievča však neprestalo a opakovalo to isté hľadiac stále na mňa.. Náramne sa zabávali boli traja, dve dievčatá a chlapec. Keďže som vnímala predtým knihu, nič som  nechápala. Ďalšia spolucestujúca sa tvárila ako kameň a nereagovala vôbec, nič sa v nej nepohlo. Potom, keď dievča pridalo na agresivite voči mne, vybuchlo zo mňa, ako od pani učiteľky „chovajte sa slušne“ . Potom sa to stalo. Všetci zostali ticho a nikto sa nepohol, môj pohľad sa stretol s chlapcovým, nemala som dôvod k hnevu a jednoducho sme sa  pustili do debaty akoby sa nič nestalo. Bavili sme sa  všeličom a nielen, zistila som, že  bol múdry a citlivý. Potom sa zrazu obrátil k tej dievčine čo  na začiatku sa  netaktne zabávala a jej hovorí „ a ty už prestaň“ . Dievčina sa tvárila urazene ale bola pokojná, napokon  ma pozdravili a vystúpili.

Svet okolo mňa

Predovšetkým chcem pozdraviť všetkých čitateľov. Ako vnímať svet okolo seba, je to otázka ktorú by každý Róm opísal negatívne. Ale začnem odznova, keď som mal 19 rokov opustil som  Slovensko a vydal sa do sveta skúsiť šťastie lebo negatívne zážitky zo Slovenska boli natoľko tvrdé aby som už ako mladý chlapec pochopil, že doma pre Rómov budúcnosť neexistuje. Bolo to ťažké v cudzej krajine pre neskúseného mladého chlapca ktorý nevedel reč. Ale dokázal som to sám, mám byt, prácu, dve krásne detičky s mojou krásnou manželkou. A žijeme v UK už 10 rokov. A prečo to všetko píšem? Rómovia nedovoľte nikomu aby vás ponižovali. Keď budeme držať spolu a budeme bojovať za svoje práva dokážeme všetko. Boli už ľudia ktorí to dokázali. Veľa som sa naučil v zahraničí preto viem ze tieto nacistické, áno nacistické štáty ako je Slovensko nemá pravdu v ničom. Klamú Rómov čistia im mozgy že všetkému sú si sami na vine. Spôsob života ktorý vedie spoločnosť je protirómska. Preto bratia Rómovia nedajte sa, bojujme za svoje práva, lebo keď sa sami nerozhodneme  postaviť voči tyranii Slovákov, nikto sa za nás nepostaví. Nechcem podporovať násilie, nie je to o násilí! Bojujme rozumom a vzdelaním našich detí a seba.
Zažili sme posledné roky toho dosť, ale teraz sa to vymyká kontrole ako búranie obydlia Rómov, Kotlebovci, vraždy a útoky na nás. Preto treba konať teraz kým nie je neskoro. Bráňme sa zákonmi nie násilím.

Vyriešte cigánsky problém! !!

Pozerám okolo seba a vidím, že svet sa zmieta v agónii. Zapnem TV a vidím vraždenie v Sýrii, USA rinčí svojimi zbraňami a hrozí vojna v Iráne. Ďalšia správa a mám pred očami ničivé zemetrasenie v Taliansku a počúvam, ako svet so zatajeným dychom čaká, ako dopadne Grécko resp. EU a naše euro. Napriek tomu v slovenskej spoločnosti viac, ako čokoľvek iné rezonuje všade a vždy takzvaný cigánsky problém. Otvorte akýkoľvek článok či diskusiu, ktorá sa venuje takzvanej rómskej otázke a vyvalí sa na vás vlna absolútnej nenávisti voči Rómom. Poviete si zase vyčíňajú neonacisti, bohužiaľ mýlite sa takéto názory má drvivá väčšina majority. Dnes je rozdiel medzi názormi neonacistu a priemerného Slováka na Rómov, tenší než ľudský vlas.

Som Kokoska....

Vždy som vedela, kto som...som Cigánka. Som tmavá, mám hnedé oči, pôvodne tmavé vlasy, ktoré si síce už roky farbím na tmavočerveno, no aj tak sa nesnažím byť niekym iným. Som kokoska, či už s malým k, alebo veľkým...som ako čokoládová tyčinka, zvonku hnedá a zvnútra...vraj biela, no radšej by som použila výraz ,,sladká,,...lebo nikdy som biela byť nechcela. No niekto si myslí, že áno...tým, že som sa plne prispôsobila životu majoritnej spoločnosti, snažím sa vraj byť biela a najradšej by som si vybielila kožu, som vraj horšia ako ten najhorší hejslovák....


Týraným ženám: Láska, ktorá bolí





Bije ju, týra ju, podvádza ju a stále ho miluje! Nechápem ju...To boli slová, ktoré som nedávno čítala. Asi veľmi veľa ľudí nechápe práve takéto ženy, prečo ostávajú s partnerom naďalej vo vzťahu, ak „láska“, ktorú dostávajú skôr bolí, než príjemne hreje pri srdci. Prečo je to tak? Prečo hlavne v rómskych rodinách je násilie na ženách tak tolerované a doslova vnímané ako niečo normálne? Prečo mnohé ženy trpia, keď nemusia?
Skúsme sa na to pozrieť najskôr z historického hľadiska.  Aké mala žena postavenie v spoločnosti? Až do 19. storočia bola žena vnímaná ako nesvojprávna a nesamostatná osoba. Prináležalo jej nerovnocenné postavenie po boku muža a bola vnímaná za menej dôležitú bytosť. Nemohla aktívne zasahovať do spoločenského a politického života. Upieralo sa jej právo na vyššie vzdelanie a vykonávanie mnohých profesií. No neskôr vzniklo ženské hnutie a začala emancipácia žien. Tá sa u nás chápala v úzkom význame prístupu žien k vzdelaniu, ale aj takéto snahy narážali na nesúhlas mnohých mužov.  Až prvá svetová vojna zmietla predsudky proti práci žien. Nedostatok pracovných síl prinútil zaradiť do výrobného procesu aj ženy. Tu preukázali, že sú schopné fyzickej práce rovnako ako muži. Musím však uviesť, že iné postavenie v spoločnosti mali rómske ženy oproti nerómskym ženám a trvá to dodnes. 

Ježiša by opäť ukrižovali.

Začína večer trojkráľový a ja si sadám za svoj comp, aby som sa s mojimi čitateľmi podelil o svoje pocity a názory na tento svet. Skončili Vianoce a mne hlavou stále vŕta myšlienka, prečo ľudia slávia Vianoce? Vraj oslavujú narodenie Ježiša Krista, asi každý kto pozná aspoň trochu históriu vie, že Ježiš sa nenarodil 24.12., ale katolícka cirkev tento dátum určila preto, aby spojila pohanské slávenie zimného slnovratu, kedy Rimania v tento dátum slávili moc slnka Sol invictus, nepremožiteľné slnko. Dni sa predlžujú a ľudia sa tešia, že opäť príde jar. Toľko malý exkurz do histórie. No, nechcem riešiť Vianoce, ak ľudia chcú sláviť narodenie Krista v tento deň nech sa páči. Kresťania slávia príchod toho čo kázal, lásku, dobro, altruizmus. Nenávisť chcel Ježiš pretaviť na lásku, dobrom chcel poraziť zlo. Miliarda kresťanov na tejto planéte sa k nemu dennodenne modlí, jedia jeho telo a pijú jeho krv, veria, že ich viera v Ježiša spasí a získajú za ňu večnú blaženosť v božom kráľovstve. Lenže naozaj kresťania vyznávajú hodnoty, ktoré hlásal Ježiš? Pozrime sa na našu spoločnosť.

Kokosky na bielo...

Nedávno som si prečítal zaujímavý komentár k jednému článku...  "Túto kategóriu rómov (zámerne dávam malé začiatočné písmeno) sme vždy označovali, ako "kokosky" zvrchu sú tmavé, ale vo vnútri tak biele, ako samotný najväčší HEJSLOVÁK vodca Kotleba"  

Autor tohto komentára mi doslova hovoril z duše, lebo takýto druh rómov poznám aj ja a ide ma doslova vyzliecť z kože, keď čítam ich články, komentáre na sociálnych sieťach, alebo ich vyjadrenia, ktoré doslova útočia na samotnú podstatu rómstva a pritom si ani neuvedomujú, že v podstate stratili svoju vlastnú identitu....   

Tvrdý život s láskou, ale aj bez nej

Bije ju, týra ju, podvádza ju a stále ho miluje! Nechápem ju... Hovorím si, že sa nemá ani trošku rada. Mnohí jej radia opustiť ho a začať nový život, ale ona sa stále vracia späť k nemu. Prečo trpieť, keď môže byť voľná a šťastná bez neho??!  Dlhá téma na uvažovanie... Ak sa pýtate, prečo som začala písať o osobe, ktorá trpí pre lásku, tak iba preto, že aj keď je to každodenná téma, či problém, aj tak to stále bolí. Dnes som si prezerala facebook a našla som jeden smutný a veľmi zaujímavý príbeh, nad ktorým som sa zamyslela so slzami v očiach. Moje myšlienky nemali konca a tak mi prišla na um táto žena, o ktorej som Vám musela napísať. Túži po láske a dostáva tvrdé päste do tváre... Prečítajte si to prosím, a ak máte čas a chuť, tak na to napíšte svoj názor, pretože som zvedavá, ako ste vy začali rozmýšľať, čo ste cítili pri čítaní tohto príbehu. Bola by som veľmi rada, keby sa tento príbeh "dostal" aj k tyranovi tejto ženy...