Moje detstvo som prežila na dedine, ale medzi
panelákmi. Rómskych rodín tam bolo málinko a dali by sa spočítať na jednej ruke,
takže som na výber nemala aj z toho dôvodu, že v mojej vekovej
hranici ,veľa možností nebolo. Moja susedka a najlepšia kamarátka z detstva,
bola ešte tmavšia ako ja, ale nebola Rómka a dokonca aj vši som dostala od
nej....čo je úplne od veci, uznávam.
Naproti nám, bývala rómska rodina, mali veľmi
pekne zariadené, ich najstaršia dcéra vyštudovala Právnickú fakultu a žije
tzv. pansky s gadžom, pracuje
v sociálnej oblasti, ďalší syn
pokračoval v šľapajach staršej sestry. Ten najmladší syn ako mladík,
bíjaval na zábave so svojou bandou, mladých gadžov, nič férové, vybrali si
jedného a ho kopali hlava –nehlava, videla som to na vlastné oči, ale som
ho neprezradila. Potom som sa dozvedela, že si vzal gadži, ktorá pochádzala
z rodiny, ktorí cigáňov nemohli vystáť, aj ju vlastne odmietli
a nechcú ju viac poznať. Viem, že prešiel osudom zákernej choroby a chemoterapiou a kašlali na nejaké predsudky....
Prečo to spomínam? Asi preto, že by sme boli mnohí
upálení, len preto, že sme žili normálnym životom a podľa niektorých, čo
určujú normy, či vôbec sme hodní byť Rómami, nevieme totiž podaktorí z nás,
jazyk a chceme sa za každú cenu podobať gadžom, ktorý nás nikdy neprijmú.
Ale sa mýlia, prijali nás a dokonca, keď spomínajú slušných Rómov, myslia,
tým nás, nemôžu ani tušiť, že sme medzi svojimi neprijatí a kritizovaní.
Faktom je, že mnohé rodinné osudy a nie je ich málo, sú prekrížené
a sú schopné spolunažívať a vychovávať spoločne deti, napriek
viditeľnej etnickej rozdielnosti.
Ale ani to nie je pravý dôvod, dovoľujeme si
povedať svoje názory a údajne kydáme do vlastného hniezda. Pravda sa
počúva ťažko a ja som unavená, dávať si pozor, či som neprešvihla, ono
totiž neprešvihnúť....nie je problém, neexistujú pravidlá, kde – kto ťa preto
môže napadnúť a udať akýkoľvek nezmyselný dôvod prečo ťa nenávidieť a považovať
ťa za nepriateľa.
Povedala by som to príkladom. Bola som mladá a chodila som na mládežnícke,
katolícke stretnutia, prežívala som radosť, že som sa obrátila a spoznala
Boha, patrila som totiž predtým medzi horlivých ateistov. Zoznámila som sa
s mnohými mladými ľuďmi a dúfala som, že budem pomáhať, šíriť Božie
slovo. Bolo to však ťažké, dostávala som veľa nepríjemných otázok, podľa mňa, úplne absurdných. Ale chápala som ich, chceli vedieť, prečo sa
chovám tak, ako sa chovám, prečo nemajú takú istú skúsenosť, kde vlastne Boh
je, prečo sa neukáže, prečo je na svete toľko nešťastia a ďalšie a ďalšie
otázky na telo. Zrazu som necítila, tak pevne pôdu pod nohami a zvolila
som inú cestu, nikoho nepresviedčať nasilu a rešpektovať každého človeka.
Ako je to s Rómami? Podľa mňa sa
nekomunikuje dostatočne s majoritou.
Majorita chce svoje dodržiavanie pravidiel a nikdy od nich neupustí.
Rómovia si neuvedomujú, že vlastne kryjú nedostatky iných a vlastne sa
dostávame do situácie, keď len plačeme nad diskrimináciou, ale ako keby sa
bojíme povedať: Áno sú medzi nami rôzni, to uznávame, ale nechceme byť
zodpovední a trpieť kolektívnou vinou a sme na vašej strane, ak
niekto schybí, nech platí a čo je zlé,
nech je vytrhnuté, ako burina s koreňom na každej strane .
V praxi to tak, ale nefunguje.
Nie každý, kto kritizuje zo strany majority,
musí byť hneď rasista, len jednoducho nechápe prečo niektorí Rómovia žijú ako
žijú a správajú sa ako sa správajú. Možno, že potrebujú odpovede na svoje
otázky a keďže ani všetci Rómovia nie sú rovnakí ,takisto aj ich nemôžeme
hádzať rovnako do jedného vreca. Som za,
aby občania majority, bez výhovoriek dostali odpovede a riešenia na svoje
otázky. Sadnúť si za okrúhly stôl
a konečne odpovedať, lebo v podstate by nás tie odpovede nemuseli až tak bolieť, ale naopak, dostali by sme sa
do pozície, kedy budeme na rade my, budeme chcieť aj my odpovede, na naše
otázky.
A potom jednoducho môžeme povedať, áno , my
uznávame, ale uznajte aj vy, že sa nechováte vždy fér a už od malička
vštepujete vašim deťom, aby sa oddeľovali od našich detí a kto sa chce zamestnať
ho nezamestnáte, používate rôzne výhovorky a často sa nehanbíte povedať jasne, že
práca nie je aj pre nás, a smelo hovoríte,“ cigáňov neberieme“.
Môžeme od nich chcieť, aby sa vžili do kože mnohých poriadnych rodín, keď sú
bezradní a znechutení ísť ďalej, lebo sa strachujú o budúcnosť ich
rodín. Chcela by som odpoveď na to, prečo zveličujú voči nám a koľko krát doplácame
my, poriadni Rómovia na vaše slovné útoky, ktoré živíte od malička v sebe,
nehovoriac na premnožené útoky skínov
a extrémistov,.... je strašne veľa vecí načo by sme aj my, chceli odpoveď
a v konečnom dôsledku aj riešenia a nie náplasti.
Bez spoločného racionálneho dialógu sa však
nič nezmení, vo vzduchu totiž visia, tisíce konkrétnych mien a konkrétnych nezabudnuteľných životných osudov. Odsudzovať
a hľadať nesváry a v každom vidieť nepriateľa je detinské
a naivné. Rozum mi hovorí, že takto to ďalej už nejde. Môže niekto jednoducho chcieť aj komunikovať,
ale ak dostáva odpovede typu ste rasisti, kotlebovci, Rómovia, príživníci,
gadžovia...len sa navzájom znechucujeme. Jednoducho chceme len odpovede na
svoje otázky, ktoré sú na telo a tie som dostávala aj ja, keď som chcela,
aby mi uverili, že Boh nás nekonečne miluje. Výsledkom často bolo, že dialóg
bol zámerne vedený položením ďalších a ďalších otázok a v podstate
sme sa ani nepočúvali.
To, čo ma najviac zarmucuje, že množstvo ľudí z radov majority, volí cestu zloby
a nenávisti a posudzuje veci len z videnia, z počutia
a koniec koncov dovolávate sa toho najvyššieho trestu len na
základe neusporiadaných, zle žijúcich ľudí v osadách. Otriasa mnou,
že vôbec rovnako zmýšľajú aj mnohí kresťania a dokonca faktom je, že ani
ich osudy Rómov nezaujímajú.
Zastávam názor, že problémy nášho národa nemožno riešiť hromadne ale jednotlivo, treba
mať na pamäti, že za sociálnu a ekonomickú krízu nie sú zodpovední
Rómovia. Ak niekto sa sťažuje, že živí Rómov a prispieva na sociálne
a rodinné prídavky, musí si uvedomiť, že zákony sú platné pre každého, to
znamená, že buď ich štát nebude vyplácať nikomu alebo všetkým. Hlavný dôvod
rozhorčenia z radov majority je, že
im Rómovia, prerastajú cez hlavu a nekonečne
sa množia. V mnohých krajinách, narastá každoročne prísun cudzincov,
Rómov, Afričanov, Rusov, Albáncov atď. V tomto období, každý štát, zápasí
s problémami hospodárskej krízy a taktiež títo prisťahovalci nemajúc
prácu, žijú na okraji chudoby a nedostačujúcej hygieny, čomu nasvedčuje, že
narastá nenávisť voči nim všade. Problémy nemá len Slovensko a koniec
koncov mnohí Rómovia si ani neudali
rómsku príslušnosť a ich
počet je vyšší, ako sa uvádza. Je načase sa zmieriť s tým, že Rómovia
nezmiznú šibnutím zázračného prútika, len preto, že sa bude kričať “ preč
s nimi“.
Dosť bolo agresivity a zastrašovania, je načase zmeniť taktiku. Akceptujme
každý, každého a nesnažme sa len
kritizovať za každú cenu. Najlepšia cesta je úprimnosť, vzájomne sa
chápať, spoznávať sa, namiesto slepej nenávisti, nastoliť rozumný dialóg
s rozumnými riešeniami a kolektívnou snahou zlepšiť spolužitie
v našej, tak ťažko skúšanej krajine.
Príspevky
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme