Slovo vyjdené zo srdca, pred bičom a slepou spravodlivosťou.

V mladosti som často, každý pondelok, cestovala vlakom na internát, najprv, keď som študovala a potom do zamestnania. Ráno som vstávala veľmi skoro, aby som už o šiestej ráno začínala v práci. Kto býva na Záhorí, pozná trasu Kúty – Bratislava. Ráno oči ešte zalepené, nikto ani nevnímal toho druhého, pristupovali, aj Rómovia z Plaveckého Štvrtku . Na Hlavnej stanici potom čakali aj s ostatnými na spoj na Trhovisko, chodili predávať, čo podľa obdobia nazbierali a čo mohli ponúknuť na predaj, ženy mali urobené veľké noše z plachiet a ja som vždy  dúfala, že nenastúpia do toho istého autobusu, ale vždy tomu bolo tak, lebo sme mali rovnakú trasu. Dôvod bol ten ,že autobus bol krátky a rómske ženy s nošami, vlastne ťa zablokovali, až sme sa vlastne šúchali medzi nošou a chrbtami a ťažko sa aj potom  vystupovalo. Nikto nešomral, hoci sme boli ako sardinky a mnohým sa nepodarilo už ani nastúpiť, jednoducho sme sa ponáhľali sa do práce.

Vracajúc sa z internátu, často som vo vlaku čítala, sedela som v kupé s ďalšou cestujúcou,  prisadli si k nám deti z Plaveckého Štvrtku. Boli vo veku jedenásť a trinásť rokov, zrazu som začula „ jak sa gáži bojí“ , hľadím na dievča a dívam sa na ďalšiu spolucestujúcu, lebo gáži bola jedine ona. Dievča však neprestalo a opakovalo to isté hľadiac stále na mňa.. Náramne sa zabávali boli traja, dve dievčatá a chlapec. Keďže som vnímala predtým knihu, nič som  nechápala. Ďalšia spolucestujúca sa tvárila ako kameň a nereagovala vôbec, nič sa v nej nepohlo. Potom, keď dievča pridalo na agresivite voči mne, vybuchlo zo mňa, ako od pani učiteľky „chovajte sa slušne“ . Potom sa to stalo. Všetci zostali ticho a nikto sa nepohol, môj pohľad sa stretol s chlapcovým, nemala som dôvod k hnevu a jednoducho sme sa  pustili do debaty akoby sa nič nestalo. Bavili sme sa  všeličom a nielen, zistila som, že  bol múdry a citlivý. Potom sa zrazu obrátil k tej dievčine čo  na začiatku sa  netaktne zabávala a jej hovorí „ a ty už prestaň“ . Dievčina sa tvárila urazene ale bola pokojná, napokon  ma pozdravili a vystúpili.

Často ľudia z vlaku pozorovali ako vystupujú z vlaku Rómovia  z osady, ktorú spomínam, mnohí sa sťažovali na ich správanie, v minulosti im boli dané byty v Malackách, ktoré úplne znehodnotili , ale to nie je dôvod, prečo píšem o nich.

Dodnes mi zostal v pamäti, chlapec, ktorého som mala možnosť spoznať, neviem, či pochádzal z osady, alebo býval v dedine, bol to milý chlapec a podľa mňa veľmi výnimočný. Myslím na neho často, či mal možnosť niečo vo svojom živote zmeniť. Ale si poviete, že je to banálne, aj moja celá úvaha, poviete si  príbeh o ničom.

Pred koncom minulého roka som na stránke Dobrovodského na facebooku, objavila video, ktoré už nenájdete. Nakrútila ho istá súkromná Televízia, často si na jeho stránku zájdem pre čerstvé informácie, mnohé veci  sa dozviete aj v predstihu. Video bolo nakrútené na území Základnej školy v Plaveckom Štvrtku, začínalo sa výpoveďou riaditeľky školy, ako tunajšie rómske deti porušujú pravidlá, ničia majetok a neustále vyrušujú....Údajne rozkopali dvere a nie jedny.

A v tom vidím ako redaktorka naháňa po chodbe troch rómskych žiakov, vyzerala ako besná, ukryli sa pred ňou a pred  kamerou na záchode, šla za nimi aj tam, márne si zakrývali tváre, nakoniec jej ušli a redaktorka beží za nimi znovu po chodbe a reve „je to pravda“?   Tieto deti, potom  vbehli do triedy, sadli si do lavíc a skrývali si tvár  a ona ich zavaľovala otázkami. Dokedy útočila na tieto deti neviem, to vedia len oni. 

Tak, zostala som v nemom úžase, aj tí najväčší zločinci, majú práva lenže toto boli deti. Pýtam sa, kto dovolil pani redaktorke natáčať , ak jej to dovolila škola, pýtala si dovolenie od ich rodičov?  Nechápem, keď deti jej jasne  dávali najavo, že sa nechcú nechať filmovať, prečo v tom drzo a arogantne pokračovala. Ak rómske deti predtým porušovali pravidlá školy, tak podľa mňa , ho porušila aj riaditeľka školy a nebudem komentovať pani redaktorku.

Neberiem pani riaditeľke jej problémy ani ich nevyvraciam, chápem všetko, len mám pocit, že tieto deti nepovažuje za deti, porovnala by som to, ako u mňa na dvore. Máme dvanásť mačiek a neustále sa mi mocú pod nohy a ja vezmem metlu a oni sa vyplašia a utečú.

Nepáči sa mi ako sa zachovala pani riaditeľka ZŠ v Plaveckom Štvrtku, neverím, že pozvaním súkromnej Televízie vyriešila svoje problémy na škole a môže teraz v kľude spať.  Treba brať na zreteľ pri voľbe učiteľského povolania, že  na Slovensku, na  školách sú rómske deti a budú. A podľa toho by si toto povolanie mali voliť ľudia, ktorí majú lásku k deťom a dajú im ju pocítiť, ako k vlastným bez rozdielu pleti a sociálnej rovni. Správne slovo vyjdené zo srdca, pred bičom a slepou spravodlivosťou.

Ak podľa vás, tieto deti sú neslušné a nevychované, skúste to iným spôsobom, zamestnajte aj rómskych učiteľov.  A mne v tom kupé vo vlaku neublížili a mali rovnaký vek ako tie, čo ste nechali honiť, ako zver na love.

                                    A zatiaľ, zase ďalší bod na strane našej známej Televízie 

Blanka di Carbini 

• Facebook
• Tweeter
• Google+
• Pinterest

You Might Also Like

Na vlastné oči

« PREV

NEXT »