V mladosti
som často, každý pondelok, cestovala vlakom na internát, najprv, keď som
študovala a potom do zamestnania. Ráno som vstávala veľmi skoro, aby som už o šiestej ráno
začínala v práci. Kto býva na Záhorí, pozná trasu Kúty – Bratislava. Ráno
oči ešte zalepené, nikto ani nevnímal toho druhého, pristupovali, aj Rómovia
z Plaveckého Štvrtku . Na Hlavnej stanici potom čakali aj s ostatnými
na spoj na Trhovisko, chodili predávať, čo podľa obdobia nazbierali a čo
mohli ponúknuť na predaj, ženy mali urobené veľké noše z plachiet
a ja som vždy dúfala, že nenastúpia
do toho istého autobusu, ale vždy tomu bolo tak, lebo sme mali rovnakú trasu. Dôvod
bol ten ,že autobus bol krátky a rómske ženy s nošami, vlastne ťa
zablokovali, až sme sa vlastne šúchali medzi nošou a chrbtami a ťažko sa
aj potom vystupovalo. Nikto nešomral,
hoci sme boli ako sardinky a mnohým sa nepodarilo už ani nastúpiť,
jednoducho sme sa ponáhľali sa do práce.
Vracajúc sa
z internátu, často som vo vlaku čítala, sedela som v kupé
s ďalšou cestujúcou, prisadli si k
nám deti
z Plaveckého Štvrtku. Boli vo veku jedenásť a trinásť rokov, zrazu
som začula „ jak sa gáži bojí“ , hľadím na dievča a dívam sa na ďalšiu
spolucestujúcu, lebo gáži bola jedine ona. Dievča však neprestalo
a opakovalo to isté hľadiac stále na mňa.. Náramne sa zabávali boli traja,
dve dievčatá a chlapec. Keďže som vnímala predtým knihu, nič som nechápala. Ďalšia spolucestujúca sa tvárila
ako kameň a nereagovala vôbec, nič sa v nej nepohlo. Potom, keď
dievča pridalo na agresivite voči mne, vybuchlo zo mňa, ako od pani učiteľky
„chovajte sa slušne“ . Potom sa to stalo. Všetci zostali ticho a nikto sa
nepohol, môj pohľad sa stretol s chlapcovým, nemala som dôvod k hnevu
a jednoducho sme sa pustili do
debaty akoby sa nič nestalo. Bavili sme sa všeličom a nielen,
zistila som, že bol múdry a citlivý.
Potom sa zrazu obrátil k tej dievčine čo
na začiatku sa netaktne zabávala
a jej hovorí „ a ty už prestaň“ . Dievčina sa tvárila urazene ale
bola pokojná, napokon ma pozdravili
a vystúpili.
Často ľudia
z vlaku pozorovali ako vystupujú z vlaku Rómovia z osady, ktorú spomínam, mnohí sa
sťažovali na ich
správanie, v minulosti im boli dané byty v Malackách, ktoré úplne
znehodnotili , ale to nie je dôvod, prečo píšem o nich.
Dodnes mi
zostal v pamäti, chlapec, ktorého som mala možnosť spoznať, neviem, či
pochádzal z osady,
alebo býval v dedine, bol to milý chlapec a podľa mňa veľmi
výnimočný. Myslím na neho často, či mal možnosť niečo vo svojom živote zmeniť.
Ale si poviete, že je to banálne, aj moja celá úvaha, poviete si príbeh o ničom.
Pred koncom
minulého roka som na stránke Dobrovodského na facebooku, objavila video, ktoré už nenájdete. Nakrútila
ho istá súkromná Televízia,
často si na jeho stránku zájdem pre čerstvé informácie, mnohé veci sa dozviete aj v predstihu. Video bolo
nakrútené na území Základnej školy v Plaveckom Štvrtku, začínalo sa
výpoveďou riaditeľky školy, ako tunajšie rómske deti porušujú pravidlá, ničia
majetok a neustále vyrušujú....Údajne rozkopali dvere a nie jedny.
A v tom vidím ako redaktorka naháňa po chodbe
troch rómskych žiakov, vyzerala ako besná, ukryli sa pred ňou a pred kamerou na
záchode, šla za nimi aj tam, márne si zakrývali tváre, nakoniec jej ušli
a redaktorka beží za nimi znovu po chodbe a reve „je to pravda“? Tieto deti, potom vbehli do triedy,
sadli si do lavíc a skrývali si tvár a ona ich zavaľovala otázkami. Dokedy
útočila na tieto deti neviem, to vedia len oni.
Tak, zostala
som v nemom úžase, aj tí najväčší zločinci, majú práva lenže toto boli
deti. Pýtam sa, kto dovolil pani redaktorke natáčať , ak jej to dovolila škola, pýtala si dovolenie od
ich rodičov? Nechápem, keď deti jej
jasne dávali najavo, že sa nechcú nechať
filmovať, prečo v tom drzo a arogantne pokračovala. Ak rómske deti predtým
porušovali pravidlá školy, tak podľa mňa , ho porušila aj riaditeľka školy
a nebudem komentovať pani redaktorku.
Neberiem pani
riaditeľke jej problémy ani ich nevyvraciam, chápem všetko, len mám pocit, že
tieto deti nepovažuje za
deti, porovnala by som to, ako u mňa na dvore. Máme dvanásť mačiek
a neustále sa mi mocú pod nohy a ja vezmem metlu a oni sa
vyplašia a utečú.
Nepáči sa mi
ako sa zachovala pani riaditeľka ZŠ v Plaveckom Štvrtku, neverím, že
pozvaním súkromnej Televízie
vyriešila svoje problémy na škole a môže teraz v kľude spať. Treba brať na zreteľ pri voľbe učiteľského
povolania, že na Slovensku, na školách sú rómske deti a budú.
A podľa toho by si toto povolanie mali voliť ľudia, ktorí majú lásku
k deťom a dajú im ju pocítiť, ako k vlastným bez rozdielu pleti
a sociálnej rovni. Správne slovo vyjdené zo srdca, pred bičom
a slepou spravodlivosťou.
Ak podľa vás, tieto deti sú neslušné
a nevychované, skúste to iným spôsobom, zamestnajte aj rómskych učiteľov. A mne v tom kupé vo
vlaku neublížili a mali rovnaký vek ako tie, čo ste nechali honiť, ako
zver na love.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme