Najnovšie články
latest

Život detí v rómskych osadách


          Každý deň sa zamýšľam nad osudom detí, ktoré sú odsúdené žiť a vyrastať v rómskych osadách, kde je extrémna chudoba, bieda a absolútna izolácia ich každodenným údelom.  V osadách, ktoré neponúkajú týmto deťom nič, okrem všetkých sociálno - patologických javov a rôznych životu nebezpečných nástrah. Zamýšľam sa nad tým preto, lebo nepatrím k tým ľuďom, ktorí rómske  osady videli len z okna „rýchlika“, či na obrázku, alebo vo filme. Patrím totižto k tým, ktorí denne majú tú „česť“ vidieť tieto deti, ako žijú v katastrofálnych podmienkach, bez základných životných potrieb, kde elektrina, voda či vlastná posteľ je luxusom o ktorom môžu akurát tak snívať. Osady či ghetá na okraji miest a obcí s neexistujúcou infraštruktúrou,  absolútnou nezamestnanosťou, kde všetci živoria v chudobe a beznádeji. 
Život týchto detí je veľmi ťažký. Môžete  tam vidieť rôzne chatrče a provizórne príbytky, ale žiadne detské ihrisko. Môžete  tam vidieť skládky odpadu, ale žiadny park, lavičku, či detské pieskovisko. Nájdete tu aj maloleté deti, v rôznej vekovej kategórii so sáčkom v ruke, ako vdychujú do seba toluén, ale žiadne dieťa s knihou v ruke, loptou, švihadlom či inou hračkou. Nájdete tu hroznú chudobu, ale žiadnu nádej na lepší život. Všade je blato, ľad, ľudia tu žijú bez vody, elektriny, neexistuje tu prístupová cesta, či chodník. Toto prostredie ma strašne deprimuje a doslova ubíja. Ale čo je najhoršie, toto sociálne prostredie tieto deti doslova zabíja!! 

O čom sníva dieťa, keď sa cíti osamelé.


Nikdy som nebola expertka na riešenie životných situácií, ktoré sa mi v priebehu môjho života vyskytli.  Mám však v zálohe svoju tajnú zbraň, dokážem pozorovať osoby, než by si to všimli a preniknúť do ich vnútra, je to skôr nevýhoda ako výhoda, potom čo vždy vidím, nie je mi do smiechu.

Uchádzala som sa o prácu v Detskom Domove v Bratislave.
Vyhrala som konkurz, vybrali si ma z mnohých uchádzačov, dôvod bol, že som mala skúsenosti s prácou s deťmi, pracovala som v misijnej spoločnosti. Tento Detský Domov bol novým projektom štátu, celý blok sa delil na štyri časti, podobné bytom. Každý byt, teda rodina, mala približne osem až desať detí, rôznej vekovej kategórie. Každá obytná časť mala spoločenskú miestnosť, kúpeľňu a izby pre deti. My tety a ujovia sme boli profesionálnymi rodičmi. Veľmi milý projekt, riaditeľka vďačne prijímala aj Rómov, nikto nerobil rozdiely, všetci sme boli na jednej lodi, dokonca aj pracovníčky v kanceláriách. Bol to tím, ktorý mal rád deti, či už pekné alebo škaredé a určite sa  nehľadelo na ich farbu pleti.

Vyjadrenie predsedu strany Rómskej únie k výrokom premiéra Fica.



Strana Rómskej únie na Slovensku odsudzuje výroky premiéra Róberta Fica o umiestňovaní  rómskych detí do internátnych škôl.  V  tomto znení a kontexte to považuje za čisto populistické kroky. Pán  premiér  zneužíva  protirómske nálady hlavne medzi  mládežou a svojimi výrokmi si chce rozšíriť svoju ubúdajúcu voličskú základňu.
Pán premiér chce situáciu riešiť systémom tvrdej disciplíny , extrémnych opatrení  a tvrdej segregácie, s čím samozrejme nemôžeme súhlasiť a nemôžeme pripustiť, aby systém internátnych škôl  staval do pozície ústavov na prevýchovu a vymývanie mozgov. Táto doba tu už raz bola, keď  sa jeden človek snažil premeniť Európu na obraz jednej rasy.
Pán premiér v tejto ťažkej dobe by mal vážiť slová a nepodnecovať nenávisť k nejakej skupine obyvateľov a svojimi neuváženými výrokmi hnať vodu na mlyn extrémistickým skupinám.
Rómsky problém by mal nechať riešiť ľuďom, ktorých na riešenie tohto problému zvolil a na skupinu odborníkov k tomu určeným.

František Tanko
Predseda Strany Rómskej únie na Slovensku.



Mama, chcem jesť!

Ráno deti pýtajú od mamy :"mama chcem jesť!" Ale tá matka nemá im čo vložiť do úst. Manžel nerobí už viac ako rok, a ona už viac ako dva roky. Tu predo mnou mi matka plače a ľutuje seba aj deti. Vôbec nenachádzam slová potechy a povzbudenia. Plačem spolu s ňou, viac jej nemám ako pomôcť.


Bezvýznamný príbeh o hrdosti, keď sa hanbíš, byť na ťarchu spoločnosti


Všetko šlo, ako po masle, mala som dohodnutý nástup do práce a v jedno  januárové ráno, ešte v skorých hodinách som vycestovala. Vlakom som dorazila do Prahy a ďalej prestúpila na smer Plzeň, tam som mala nastúpiť do zamestnania. Cesta bola strašne dlhá a vyzeralo to tak, že nijako neubúda, bola som strašne nervózna, už aj preto, že sa idem ešte len predstaviť. V rukách som neustále žmolila papierik s inštrukciami, ako sa dostanem na určené miesto.


 Konečne Plzeň, predierala som sa medzi ľuďmi  s cestovnou taškou na pleci z vlakovej stanice, veľmi som sa ponáhľala a ani si už nepamätám, ako som sa dostala pred budovu, ktorú som hľadala. Už vtedy mi to nesedelo, ale bola som vyčerpaná z cesty a tak som bola rada, že útrapa pre mňa končí.
A zrazu je počuť „ pani Blanko, my tady o vás nic nevíme, nečekali sme vás, co s váma“ ?  Zostala som, ako skamenená, ledva zo mňa vyšlo.  „ To nie je možné, zaplatila som aj agentúre 1300,- korún,  mám pracovnú  zmluvu, dali mi aj tento doklad, pre vás“.   „ Tak tá, vám je na nic, já vám udelám jinou, ale až po třech měsícich „  odznelo.  Nakoniec som pochopila, že ide len  o ďalšiu pracovnú agentúru a tá ktorej som zaplatila, že hľadajú ľudí, vôbec nič neurobila, len vzala peniaze.  A zrazu som bola svieža, ako rybka, pani z agentúry v Plzni sa  tvárila, že telefonuje  so slovenskou agentúrou a nakoniec mi povedala.  „ No jo, teďka, ale musíte cestovat ješte do Nýřan, tam vás bude na stanici čekat jedna Slovenka a doprovodí  vás, na ubytovnu“.

Nechcení


S cigáňmi na Mesiac a keď nie tam, tak aspoň do osád! Týmto sloganom by sa mohli prezentovať v budúcich voľbách viaceré slovenské mestá a obce, respektíve ich primátori a starostovia, aby získali čo najvyšší počet slovenských voličov. Bolo by to neetické a znejúce ako diskriminácia Rómov. Dokonca by to mohlo zaváňať rasizmom. To si predsa nemôžeme dovoliť! Musíme vymyslieť niečo originálnejšie, krajšie, aby to bolo po morálnej a právnej stránke úplne v poriadku a aby nás nikto nemohol obviniť z podporovania segregácie Rómov.
V Trebišove už prišli ako na to a zdá sa, že to vyriešili šalamúnskym spôsobom. Rómovia, ktorí bývajú v centre mesta Trebišov, sa budú musieť pravdepodobne presťahovať do rómskej osady na okraji mesta, pretože bytovka, v ktorej Rómovia žijú, má údajne narušenú statiku budovy. Mesto si predsa nemôže dovoliť ohrozovať bezpečnosť a zdravie obyvateľov bytovky. A tak z dobrej vôle pomôcť a zachrániť životy týchto obyvateľov, šup s nimi do osady. Neoficiálne informácie hovoria o tom, že na pozemku zbúranej budovy má vyrásť parkovisko. Čo tam potom, že nejakí Rómovia sa snažia žiť slušne a integrovane, že vrazili do rekonštrukcii bytu niekoľko tisíc euro, že títo Rómovia sú zamestnaní a že nie sú žiadni neplatiči. Podstatné je to, že nebudú v centre mesta ako doteraz, ale budú pomerne ďaleko, a teda zídu z očí majority. V osade žije okolo 4500 obyvateľov. Tvoria ju chatrče, bytovky, domy nižšieho štandardu a rodinné domy. Nachádza sa v nej aj vlastná základná škola, ktorú navštevujú iba deti z osady. Budú teda medzi vlastnými...tak čo by ešte chceli?

V čom vidím problém, čo nie je v poriadku? Nuž, vážení, podľa mňa nie je v poriadku to, že im nie je ponúknuté náhradné bývanie, ak naozaj ide o narušenú statiku budovy a je nevyhnutné týchto obyvateľov vysťahovať z poškodenej bytovky. Myslíte si, že takýto osud by zastihol aj nerómov? Naozaj jediným najvhodnejším a najlepším riešením je presťahovanie Rómov do osady, kde je priestor pre vznik nových problémov? „Rómska osada v Trebišove je nechválne známa ako miesto, kde prekvitá prostitúcia, fetovanie, či nelegálna úžera.“ – uvádza sa v článku, ktorý som nedávno čítala. To, čo sa deje v Trebišove nie je nič nové. Verte, že poznám dosť podobných prípadov. 



Chcem život bez etikety...




O Rómoch sa toho napísalo, prediskutovalo a okomentovalo, až habadej, podľa mňa, úplne zbytočne. Kde – kto, si dokonca myslí, že v tejto oblasti na to má a dotiahne to, až na (romológov). Podľa vzoru, (romológia pre samoukov), nie je problém, získať vzácne ocenenie, až diplom, dokonca v rýchlosti, na počkanie on -  line. Nestačím sa diviť, koľko ľudí, sa zaoberá touto problematikou a vskutku, aj ja som príslušníčkou tejto skupiny s ktorou údajne, sú problémy a nie som sama. Patrím totiž, k najväčšej, neobľúbenej, etnickej menšine, na Slovensku. 

Každé, božie ráno, sa otvorí obrovské vrece a som nútená, či chcem alebo nechcem vojsť, do tohto vreca, s ostatnými súkmeňovcami.  Pre prípad, že niekto, z tých, mojich, niečo zase prešvihne a ja spolu s ostatnými, som vždy pripravená, uznať si a odpykať, spoločnú vinu. Áno, presne tak, bežne to funguje, v predstavách ľudí, tých ľudí, čo sa príliš nenamáhajú premýšľať a s nadšením, pretože ma nepoznajú, šup, aj so mnou do vreca.

Prečo cigáni nechcú robiť. . .

V Česku si zvolili prezidenta, toho nášho chcú súdiť. V Sýrii naďalej pokračuje vraždenie a v Somálsku umrelo od hladu 29 tisíc detí, ďalších 300 tisíc tamojších detí zomrie v najbližšom čase. Svet sa krúti v šialenom tanci, ktorý stále diriguje hospodárska kríza. Slovensko si však žije svojimi vnútornými problémami, vojna v Sýrii či hladomor niekde v Afrike ich veľmi nezaujíma. O to viac ich zaujíma prečo sa im teda 23 rokov po nežnej revolúcii stále nežije tak, ako im to na námestiach sľubovali. Do peňaženky je stále hlbšie a mzdy ledva postačia na samotnú existenciu. Kto za to môže? Toto by možno mohlo zaujímať bežného pracujúceho občana. Zapne si TV a v kútiku duše dúfa, že mu z „čarovnej“ skrinky niekto konečne na túto otázku odpovie. Médiá nelenia a večer prinesú napríklad správu o tom, ako „cigáni“ zneužívajú náš úžasný sociálny systém.

Prečo je cigánsky problém nevyriešiteľný! ?

Po vyčíňaní sviatkov sa život dostal do normálu, opäť vyplávali na povrch problémy a kríza nám hlási nové škody. Strach z budúcnosti, depresie, zlosť a hľadanie vinníka tohto stavu. Takto možno charakterizovať našu súčasnosť. Nezamestnanosť v roku 2013 vraj opäť stúpne a koniec krízy sa stále viac vzďaľuje. Pre našu spoločnosť to znamená zhoršenie sociálnej situácie, čo logicky prinesie aj zvýšenie sociálneho napätia. Drvivá väčšina Slovákov si myslí, že keby nebolo Rómov mohli sa mať veľmi dobre a splnili by sa im „mečiarovské sľuby o podtatranskom Švajčiarsku.“ Naozaj sú za všetko sú vinní Rómovia? Sú vinní za nefungujúce zdravotníctvo, školstvo, za žobrácke dôchodky, ktoré z dôchodcov robia sociálne slabých? 

ACH, TEN FACEBOOK ALEBO DEMOKRACIA PO SLOVENSKY


Pamätáte si ešte, keď ste  prvý krát, prišli na Facebook? Ja si spomínam, zaregistrovala som sa, skôr na nátlak, mojich priateľov, totiž nič iné, nebolo počuť, si na Facebooku? Dáš mi priateľstvo? Po dlhšom váhaní som vstúpila, nerozhodne na scénu. Hneď po zaregistrovaní som si všimla, že moja známa má až 1000 priateľov, krútila som  len hlavou, každopádne som si rýchlo zvykla na pravidlá a v ničom som nezaostávala. Len nemám chuť, pridávať si priateľov, ktorých nepoznám, som  totiž nedôverčivá, aj keď novým priateľstvám sa nebránim. Vo väčšine mám priateľov z mesta, kde bývam  a osobne sa poznáme, ako aj z našej ulice, potom rodinu, spolužiačky, priateľstvá z mladosti a tiež som vďačná za nové skutočné priateľstvá a za vzájomné povzbudenie a súdržnosť.

Facebook rastie na popularite, sú aj takí, ktorí odmietajú tento Social network z rôznych dôvodov, ako napríklad strata času, boja sa o bezpečnosť vlastných údajov, čo nie je málo, viacerí sú absolútne nedôverčiví, voči tejto spoločnosti, mnohí odmietajú byť zaplnení správami, pozvánkami do rôznych aplikácií a rôznorodých stránok.

Už v polovičke septembra 2012 tento najpopulárnejší Social network dosiahol jednu miliardu aktívnych členov a naďalej rastie, teší sa zakladateľ Facebooku  Mark Zuckerberg. A vyzerá to tak, že  sa popularita a  nárast členov, tak ľahko  nezastaví. Na porovnanie Twitter má asi približne 555 miliónov zaregistrovaných členov a You Tube 490 miliónov.

Kapitalizmus, xenofóbia a rasizmus majú zelenú .

Keď sme všetci v roku 1989 štrngali kľúčmi na našich námestiach a chceli sme tak skoncovať so zlým socializmom, mali sme predstavy ako sa nám zmenia životy. Tie naše predstavy vychádzali z umelých predstáv bohatých ľudí na západe. 
Akí sme boli len sprostí, pri najmenšom sme si mysleli, že okamžite všetci budeme žiť ako v západnom Nemecku. Nejak sme všetci zabudli, že aj na západe viac ako 90 % ľudí žijú na úrovni ako sme žili aj my, dokonca ešte horšej... V tej dobe sme nepoznali nezamestnanosť, exekútorov, nemať na plyn, elektrinu, či na lieky alebo lekára. Na západe tieto veci boli každodennou realitou, no my sme boli zaslepení vidinou bohatého západu a keďže väčšina z nás v tej dobe na západe nebola, naše predstavy dobrého života  vychádzali z filmov a reklám ktoré sme videli na rakúskej televíznej stanici ORF , alebo filmov, ktoré sa k nám dostali.

Vypočítaví cigáni, alebo ako sa tvorí verejná mienka







Rómska problematika je veľmi vďačná téma, o ktorej sa dá diskutovať donekonečna. Na tému Rómovia sa už popísalo toľko, že až. No najviac sa vždy píše o tom, ako sú cigáni vypočítaví, ako zneužívajú sociálny systém, ako parazitujú na sociálnych dávkach a aké majú výhody, ktoré automaticky plynú z ich etnickej príslušnosti.

Veľkú mieru na šírení týchto lží a predsudkov majú médiá. Súkromné médiá v honbe za čo najvyššou sledovanosťou v ľuďoch vytvárajú dojem, že Rómovia zneužívajú všetko a všetkých. Nie je to nič nové pod slnkom, ja viem. Jedným z príkladov je zavádzajúca, dobre známa správa na stránkach FB, že Rómom sú preplatené všetky výdavky spojené s liekmi. Nedávno som dokonca zachytila správu, že rómske ženy zneužívajú lukratívny príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 678,49 €. Keď je už preukázateľné a dokázateľné, že Rómovia nie sú najväčšími poberateľmi sociálnych dávok, tak médiá sa zase snažia majorite podhodiť "argumenty" o zneužívaní rodičovského príspevku k príspevku pri narodení dieťaťa. Naozaj veríte tomu, že ženy z osád si dokážu naplánovať rodičovstvo? Žiadna rómska žena z osady to, žiaľ, nedokáže. Keby rómske ženy skutočne rodili iba z vypočítavosti, tak po treťom dieťati by rodiť prestali. Finančne by sa im to už neoplatilo. Zneužitie príplatku k príspevku, je tiež do neba volajúca hlúposť! Pretože tento príplatok k príspevku sa vypláca matkám, ktoré majú maximálne 3 deti! Ak má už štvrté a ďalšie, nedostane nič! Aj dávka v hmotnej núdzi je stanovená na rodinu so štyrmi deťmi a viac tak, že je jedno či majú 5, alebo 10 detí. Dostanú rovnakú výšku DvHN. Je to na plač a zároveň na smiech takéto do očí bijúce zavádzanie. Ja sa pýtam, dokedy sa ešte budú šíriť falošné a zavádzajúce informácie, ktoré majú nám Rómom škodiť? Prečo sa za podobné správy netrestajú média, ktoré týmto podnecujú majoritu k nenávisti voči Rómom? Dokedy takéto médiá bude štát podporovať?