Najnovšie články
latest

Na Slovensku je to tak...



Do povedomia ľudí sa dostal, keď v Košiciach inicioval  petíciu za odvolanie vtedajšieho ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. Ako asi jediný Róm odmietol dávky v Hmotnej núdzi, lebo bolo pod jeho úroveň žiť na úkor štátu. Nechcel byť nikomu na obtiaž, nechcel aby niekto na neho ukazoval prstom, žiadal iba to, na čo by mal mať právo každý občan tohto štátu – prácu a dôstojný život! Bojoval proti novele zákona o nemožnosti externe študovať a zároveň byť v evidencii uchádzačov o prácu. Práve pre túto novelu nemohol dokončiť štúdium, lebo by tým finančne ohrozil svoju rodinu.



Média, ako nástroj proticigánských nálad

Rómovia sa z médií a z dennej tlače môžu o sebe dozvedieť všeličo, len nie to, čo by radi videli uverejnené. Väčšinou nejde o pravdu, ale o vymývanie mozgov našich spoluobčanov, ktorí sa tomu vôbec nebránia a konečne zdieľajú spoločný bod záujmu. V tlači sa rozmazávajú rôzne negatívne správy zo života Rómov, potýčky z hromadných bitiek, krádeží a po novom sa píše nekonečné množstvo článkov na naše skupinové margo, kde sa poukazuje len na život chudobných a zaostalých rómskych osád. Zbytočne by ste v médiách čakali, že napíšu o vzorných, pracovitých Rómoch, že vám predstavia rómskych podnikateľov, novinárov, pedagógov, umelcov, jednoducho rómsku inteligenciu alebo usporiadané rodiny a vzorných študentov. Ktokoľvek uverejní článok v súvislosti s nami, musí si byť vedomý, že pod svojím príspevkom nájde extrémny záujem horlivých buditeľov Slovenska, nacionalistov, vyrývačov a prívržencov antisemitizmu, pripravených napľuť nám do tváre.

Rómovia sa prebúdzajú !



Priznám sa, že pred marcovými voľbami 2012, kedy som prvý krát zaregistrovala aktivity Strany rómskej únie som bola trochu skeptická. Myslela som si, že to bude tak ako doteraz s inými podobnými subjektami...prídu, namútia trochu vody pred voľbami, neuspejú a zľahne sa po nich zem na ďalšie štyri roky...Týmto sa musím ospravedlniť pánovi Tankovi, predsedovi Strany rómskej únie, lebo v poslednom čase vyvíja aktivity, ktoré prebúdzajú Rómov na celom Slovensku. Zlá situácia na Slovensku, kríza, stúpajúce vlny rasizmu a neschopnosť úradu splnomocnenca pre rómske komunity, ktorý sa vydal cestou malého dvora a veľkého biča na Rómov, burcuje celé Slovensko. Najskôr to bola petícia za lepší život, demonštrácia za prácu v Bratislave , ktorá bola jednou z prvých chystaných demonštrácií, po ďalších mestách, rôzne výzvy našim vládnym predstaviteľom na dialóg a je tu aj tento otvorený list, ktorý pán Tanko adresuje premiérovi Ficovi :


Som verejný nepriateľ! ! ! ? ? ?

Všetci už nedočkavo čakáme na koniec zimy a obávame sa hroziacich povodní. V pozadí ešte stále silno rezonuje správa o dobrovoľnom odchode pápeža a pomaly opäť registrujeme zaručené správy o konci sveta. Ja nemám strach z konca sveta, skôr sa bojím, že tento svet  a systém nikdy neskončí. Táto planéta je plná biedy, hladu, bolesti, vraždenia a utrpenia, ktoré nás vrhá do absolútnej beznádeje. No takzvaná západná civilizácia má neuveriteľnú vlastnosť prehliadať všetko zlo a to len preto, že nám je dobre, tak čo nás po ostatných. Slovensko je len malá bezvýznamná krajina v strede Európy, ktorú však západná Európa aj tak považuje za „divoký Východ“. Nezamestnanosť sa už stala niečím s čím treba počítať a uspokojiť sa, veď je kríza. Mladí absolventi stredných a vysokých škôl končia na úradoch práce či v lepšom prípade niekde v Anglicku „makajú“ v skladoch či pri „páse“. Čo robiť, ako sa z tohto marazmu dostať? Pýtajú sa obyčajní Slováci a hľadajú dôvod prečo sa im nežije tak, ako im to sľubovali. A tak môžu internetom kolovať zaručené správy o tom, ako „cigáni“ berú 1500€ „sociálky“, ako im zadarmo dávajú lieky a majú zadarmo byty v ktorých si užívajú skvelý život, ktorý financujú slušní, čiže „bieli“ Slováci.

Klamlivý lesk a hystéria nad nežiadúcou biedou


Žijem už zopár rokov v zahraničí a na Slovensko priznám sa, prídem zriedka. Ak sa mi to podarí, vždy rada navštívim Bratislavu, kde som žila takmer od mojej mladosti. Zostalo mi v pamäti veľa spomienok, či už dobrých alebo zlých, ale na tom vôbec nezáleží. Život je už taký. Pomaly to bude skoro desať rokov, čo som preč a tak som vždy nesmierne zvedavá na všetko, čo sa nové udeje v mojej rodnej kolíske. Od môjho domova ma delí približne 1000 km a čo je najdôležitejšie aj finančné náklady. V priebehu roka sa teším na to, ako prídem medzi svoju rodinu, priateľov, známych a konečne uvidím tie miesta, ktoré sa pre mňa stali priam exkluzívne. Jednoduchými slovami mi chýba všetko, čo pre mňa v minulosti niežeby nemalo hodnotu, ale s odstupom času z onej diaľky ti chýba úplne všetko a spomínaš na každú maličkosť. Plánujem si koho navštívim, kam všade pôjdem a čo je najdôležitejšie urobím si zásoby bylinkových čajov, detskej krupice, octanovej masti a modrej indulony, ktorej sa nevyrovná žiaden drahý, zahraničný, kozmetický prípravok. Proste mi chýbajú, možno pre vás, úplne banálne veci, ale je mi stále ťažké odlúčiť sa od mojich spomienok a návykov. Spomínam na výborné koláče od krstnej a úžasne vynikajúce vepřo, zelo, knedlo od mamy. Moja nová rodina sa nejde potrhať o takéto jedlá a kapustu síce poznajú, ale nie je po ich chuti. Občas si ju urobím, ale chýba mi atmosféra môjho domova, ako aj naše Vianoce. Môj manžel sa na mňa nevie vynadívať, ako mi náramne chutí jablková štrúdľa a je mi jasné, že nechápe. Občas potmehúdsky dodá “ len papkaj ňiňa ”, ale mňa nijak neodradí vychutnať si moje fantázie na ktoré sa teším, celý ten dlhý čas.

Demonštrácia Rómov trochu inak...



O tom, že sa konala v Bratislave demonštrácia Rómov za prácu a dôstojný život, sme sa mohli dočítať na každom spravodajskom portáli, videli sme šoty vo všetkých spravodajských programoch v TV a o význame tejto demonštrácie poriadanej Františkom Tankom a jeho Stranou rómskej únie pochybuje máloktorý Róm. Snáď iba pán splnomocnenec pre Rómske komunity nevidí jej význam a obviňuje pána Tanka zo snahy zviditeľniť sa. Nuž, ak táto demonštrácia pomohla aspoň v tom, že dala vedieť našej vláde a vrchnosti, že nie sme ovce, že nebudeme ticho, keď sa na Slovensku pácha krivda na ľuďoch, splnilo to očakávania.


Na slovíčko, pán Fico....



   

                             Vážený pán premiér!

Kedysi som podobný list písala Vašej predchodkyni, pani Radičovej, keď nás doháňala do zúfalstva katastrofálna situácia v našom zdravotníctve.
Ubehol nejaký čas, zvolili sme si Vás, lebo ste nám sľubovali istoty, v podobe pracovných príležitostí, sociálnych a ekonomických istôt a ...ostalo iba pri sľuboch. Nedávno sa v médiách objavilo jedno staršie video, v ktorom ste Vy, spolu s pani Beňovou – Flašíkovou ukázali zmysel pre humor. Pokúšali ste sa v ňom vyprať dve škvrny v podobe Mečiara a Dzurindu a ostali Vám žiarivo – biele tričká. A skutočne, tieto dve škvrny, ktoré Vám stáli v ceste, ste úspešne odstránili. Momentálne ste sa zamerali na inú škvrnu, ktorú chcete odstrániť – menšiny! Aby Vám ostalo žiarivo – biele Slovensko !  Veď predsa pre nás, menšiny ste nebudovali demokraciu. Vďaka nám – škvrne, klesá morálna hodnota slovenského národa, vyciciavame tento štát, čakáme s natrčenou rukou a prezentujeme svoju kultúru. Vďaka nám sa zabúda na žiarivo - bielu čistou tohto národa, zabúda sa na Maticu Slovenskú, ktorá tak dobre chráni národný poklad, na ktorý sme sa mimochodom, ako hrdí Slováci, aj keď inej národnosti, skladali aj my, že nikto nevie kde sa vlastne nachádza a či vôbec ešte existuje. Veď práve toto je to typicky Slovenské dedičstvo, čo nám zanechal Jánošík – zbojníctvo !