Do povedomia ľudí sa dostal, keď v Košiciach
inicioval petíciu za odvolanie
vtedajšieho ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. Ako asi
jediný Róm odmietol dávky v Hmotnej núdzi, lebo bolo pod jeho úroveň žiť
na úkor štátu. Nechcel byť nikomu na obtiaž, nechcel aby niekto na neho
ukazoval prstom, žiadal iba to, na čo by mal mať právo každý občan tohto štátu
– prácu a dôstojný život! Bojoval proti novele zákona o nemožnosti
externe študovať a zároveň byť v evidencii uchádzačov o prácu.
Práve pre túto novelu nemohol dokončiť štúdium, lebo by tým finančne ohrozil
svoju rodinu.
Pán Jozef Varga sa zamestnal v roku 2006 vo firme Kosit
a.s. Košice ako závozník pri zbere komunálneho a toxického odpadu. Prešiel
lekárskou prehliadkou ako úplne zdravý, schopný vykonávať prácu.
Po dvoch rokoch v práci, pri preventívnej prehliadke mu
zistili obojstrannú percepčnú poruchu sluchu, spôsobenú vplyvom nadmerného
hluku. Pán Jozef stratil sluch na niečo viac ako 13 percent. Lekári odporúčali
zmeniť pracovné zaradenie a nepracovať v hlučnom prostredí.
Zamestnávateľ ho však nepreradil na inú prácu a po ďalších dvoch rokoch,
pri preventívnej prehliadke mu už bola zistená 35 percentná strata sluchu
a lekárka ho uznala za neschopného vykonávať ďalej prácu závozníka
a odporučila preradenie na iné pracovné miesto. Zároveň sa pán Varga musel
podrobiť dlhodobej liečbe a bol rok na Pnke.
Keďže zamestnávateľ nebol ochotný pána Vargu preradiť na inú
prácu, podal pán Varga podnet na Inšpektorát práce. Po ich prešetrení uznali
pravdu na strane pána Vargu, ktorého už po prvých zdravotných problémoch mali
preradiť na iné pracovné miesto a tak zamestnávateľ ponúkol pánovi Vargovi
miesto zametača, no ten bol v tom čase ešte na PNke.
Po skončení PN ale už miesto zametača bolo obsadené
a tak pánovi Vargovi dali výpoveď dohodou zo strany zamestnávateľa spolu
s odstupným s tým, že vhodné miesto vzhľadom na jeho zdravotný stav
už nemajú. Pán Varga si výpoveď neprevzal, chcel prácu, ale aj keď si ju
neprevzal, výpoveď bola platná. Je to skutočne irónia, keď v práci,
v ktorej si zničíte zdravie, pre hlúposť a neschopnosť niekoho,
o vás už nemajú záujem a vy sa ocitnete na dlažbe, s obmedzenými
možnosťami. Pán Varga je momentálne na 45 percentnom invalidnom dôchodku, vďaka
jeho poruche sluchu, je veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa niekde zamestnal.
Aj keď preukázateľne stratil sluch vykonávaním práce závozníka, pri nárazovom hluku, manipuláciou pri zbere odpadu, zamestnávateľ odmieta uznať pánu Vargovi
odškodné za trvalú ujmu na zdraví. Momentálne sa pán Varga súdi s firmou
Kosit, po prieťahoch na okresnom súde, kde mu nechceli uznať žalobu, krajský
súd rozhodol v jeho prospech s tým, že vznikli všetky právne dôvody
na začatie súdneho konania a tak do konca tohto roku by sa pán Varga mal
dozvedieť, či uspel.
Viem, že zdravie a sluch mu to už nevráti, no veríme,
že vyhrá spravodlivosť a odškodné za doživotnú ujmu na zdraví dostane.
Premýšľam nad našimi zákonmi, nad neschopnosťou štátnej
moci, ktorá napomáha veľkým firmám ako je firma Kosit, aby nedodržiavaním
bezpečnostných predpisov a ochrany zdravia pri práci, robili zo zdravých
ľudí invalidov a bohužiaľ, často aj z detí siroty. Urady pre ochranu zdravia pri práci by mali
pravidelne vykonávať kontroly na pracoviskách, robiť merania hluku, toxicity
a bezpečnosti pracoviska, no iba mali...ale nerobia. Kto pracuje vo
veľkých firmách vie, ako sa končia takéto kontroly, buď dôjde kontrola iba po
kancelárie, alebo ak aj robia nejaké merania na pracovisku, tak výsledky meraní
bývajú upravené tak, aby všetko vyhovelo normám.
Aká veľká by to bola investícia pre firmu Kosit zabezpečiť
pre ich pracovníkov na smetiarskych autách pomôcky na ochranu sluchu? Lakomosť
sa nevypláca a ja dúfam, že toto si zástupcovia firmy uvedomia, keď sa
pánovi Vargovi podarí vyhrať súdny spor a vysúdi si poriadne odškodné.
Držme mu všetci palce.
Helena Kmeťová.
Držíme palce pán Varga, dotiahnite to do dobrého konca.
OdpovedaťOdstrániť