Na Slovensku je to tak...

Do povedomia ľudí sa dostal, keď v Košiciach inicioval  petíciu za odvolanie vtedajšieho ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. Ako asi jediný Róm odmietol dávky v Hmotnej núdzi, lebo bolo pod jeho úroveň žiť na úkor štátu. Nechcel byť nikomu na obtiaž, nechcel aby niekto na neho ukazoval prstom, žiadal iba to, na čo by mal mať právo každý občan tohto štátu – prácu a dôstojný život! Bojoval proti novele zákona o nemožnosti externe študovať a zároveň byť v evidencii uchádzačov o prácu. Práve pre túto novelu nemohol dokončiť štúdium, lebo by tým finančne ohrozil svoju rodinu.

Pán Jozef Varga sa zamestnal v roku 2006 vo firme Kosit a.s. Košice ako závozník pri zbere komunálneho a toxického odpadu. Prešiel lekárskou prehliadkou ako úplne zdravý, schopný vykonávať prácu.

Po dvoch rokoch v práci, pri preventívnej prehliadke mu zistili obojstrannú percepčnú poruchu sluchu, spôsobenú vplyvom nadmerného hluku. Pán Jozef stratil sluch na niečo viac ako 13 percent. Lekári odporúčali zmeniť pracovné zaradenie a nepracovať v hlučnom prostredí. Zamestnávateľ ho však nepreradil na inú prácu a po ďalších dvoch rokoch, pri preventívnej prehliadke mu už bola zistená 35 percentná strata sluchu a lekárka ho uznala za neschopného vykonávať ďalej prácu závozníka a odporučila preradenie na iné pracovné miesto. Zároveň sa pán Varga musel podrobiť dlhodobej liečbe a bol rok na Pnke.

Keďže zamestnávateľ nebol ochotný pána Vargu preradiť na inú prácu, podal pán Varga podnet na Inšpektorát práce. Po ich prešetrení uznali pravdu na strane pána Vargu, ktorého už po prvých zdravotných problémoch mali preradiť na iné pracovné miesto a tak zamestnávateľ ponúkol pánovi Vargovi miesto zametača, no ten bol v tom čase ešte na PNke.

Po skončení PN ale už miesto zametača bolo obsadené a tak pánovi Vargovi dali výpoveď dohodou zo strany zamestnávateľa spolu s odstupným s tým, že vhodné miesto vzhľadom na jeho zdravotný stav už nemajú. Pán Varga si výpoveď neprevzal, chcel prácu, ale aj keď si ju neprevzal, výpoveď bola platná. Je to skutočne irónia, keď v práci, v ktorej si zničíte zdravie, pre hlúposť a neschopnosť niekoho, o vás už nemajú záujem a vy sa ocitnete na dlažbe, s obmedzenými možnosťami. Pán Varga je momentálne na 45 percentnom invalidnom dôchodku, vďaka jeho poruche sluchu, je veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa niekde zamestnal. Aj keď preukázateľne stratil sluch vykonávaním práce závozníka, pri nárazovom hluku, manipuláciou pri zbere odpadu, zamestnávateľ odmieta uznať pánu Vargovi odškodné za trvalú ujmu na zdraví. Momentálne sa pán Varga súdi s firmou Kosit, po prieťahoch na okresnom súde, kde mu nechceli uznať žalobu, krajský súd rozhodol v jeho prospech s tým, že vznikli všetky právne dôvody na začatie súdneho konania a tak do konca tohto roku by sa pán Varga mal dozvedieť, či uspel.

Viem, že zdravie a sluch mu to už nevráti, no veríme, že vyhrá spravodlivosť a odškodné za doživotnú ujmu na zdraví dostane. 

Premýšľam nad našimi zákonmi, nad neschopnosťou štátnej moci, ktorá napomáha veľkým firmám ako je firma Kosit, aby nedodržiavaním bezpečnostných predpisov a ochrany zdravia pri práci, robili zo zdravých ľudí invalidov a bohužiaľ, často aj z detí siroty.  Urady pre ochranu zdravia pri práci by mali pravidelne vykonávať kontroly na pracoviskách, robiť merania hluku, toxicity a bezpečnosti pracoviska, no iba mali...ale nerobia. Kto pracuje vo veľkých firmách vie, ako sa končia takéto kontroly, buď dôjde kontrola iba po kancelárie, alebo ak aj robia nejaké merania na pracovisku, tak výsledky meraní bývajú upravené tak, aby všetko vyhovelo normám.

 

Aká veľká by to bola investícia pre firmu Kosit zabezpečiť pre ich pracovníkov na smetiarskych autách pomôcky na ochranu sluchu? Lakomosť sa nevypláca a ja dúfam, že toto si zástupcovia firmy uvedomia, keď sa pánovi Vargovi podarí vyhrať súdny spor a vysúdi si poriadne odškodné. Držme mu všetci palce.

Helena Kmeťová.