Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Na slovíčko, pán Fico....



   

                             Vážený pán premiér!

Kedysi som podobný list písala Vašej predchodkyni, pani Radičovej, keď nás doháňala do zúfalstva katastrofálna situácia v našom zdravotníctve.
Ubehol nejaký čas, zvolili sme si Vás, lebo ste nám sľubovali istoty, v podobe pracovných príležitostí, sociálnych a ekonomických istôt a ...ostalo iba pri sľuboch. Nedávno sa v médiách objavilo jedno staršie video, v ktorom ste Vy, spolu s pani Beňovou – Flašíkovou ukázali zmysel pre humor. Pokúšali ste sa v ňom vyprať dve škvrny v podobe Mečiara a Dzurindu a ostali Vám žiarivo – biele tričká. A skutočne, tieto dve škvrny, ktoré Vám stáli v ceste, ste úspešne odstránili. Momentálne ste sa zamerali na inú škvrnu, ktorú chcete odstrániť – menšiny! Aby Vám ostalo žiarivo – biele Slovensko !  Veď predsa pre nás, menšiny ste nebudovali demokraciu. Vďaka nám – škvrne, klesá morálna hodnota slovenského národa, vyciciavame tento štát, čakáme s natrčenou rukou a prezentujeme svoju kultúru. Vďaka nám sa zabúda na žiarivo - bielu čistou tohto národa, zabúda sa na Maticu Slovenskú, ktorá tak dobre chráni národný poklad, na ktorý sme sa mimochodom, ako hrdí Slováci, aj keď inej národnosti, skladali aj my, že nikto nevie kde sa vlastne nachádza a či vôbec ešte existuje. Veď práve toto je to typicky Slovenské dedičstvo, čo nám zanechal Jánošík – zbojníctvo !
No napriek všetkému pán premiér, My, menšiny a aj rómska menšina, pokladáme Slovensko za svoju vlasť. Sme hrdí na krásu našej prírody, na kultúru, umelcov, športovcov. Máme sa odteraz vo vlastnej krajine cítiť ako neželaní cudzinci? Máme sa báť, že nás vyženiete z vlastnej krajiny a postavíte mimo zákon, lebo pre nás ste túto demokraciu nebudovali?
Mnoho Rómov, Maďarov, Rusínov, Poliakov, Čechov vás volilo, zverili sme osud nás všetkých do Vašich rúk, s dôverou sme Vám pri voľbách odovzdali svoj hlas. Máme to teraz ľutovať, lebo sme si zvolili svojho kata?
Sme si vedomí problémov, ktoré sú spojené s našou rómskou menšinou, nesieme si so sebou dedičstvo v podobe zlých rozhodnutí a neschopnosti riešiť našu situáciu z predchádzajúcich vlád a neschopnosti štátnych úradníkov dôsledne si plniť svoje povinnosti. Sme obeťami diskriminácie porevolučných rokov, keď vďaka privatizácii štátnych podnikov tisícky Rómov ako prví prišli o prácu a máme sami snahu riešiť túto zlú situáciu aj vnútri našej komunity prostredníctvom našich rómskych organizácií a splnomocnenca pre rómske komunity. No žiadame Vás, pán premiér, aby ste prestali zlú ekonomickú situáciu tejto krajiny zvaľovať na našu menšinu a neustále obracať zlosť tohto národa na nás. Svojimi zlými rozhodnutiami, neschopnosťou vládnych úradníkov, ministrov Vašich rezortov dostávate túto krajinu na kolená, ale za to, nemôžeme my a tak prosím, svojimi neuváženými výrokmi nevyzývajte mládež a nacionalistov na lynčovanie.
Na riešenie rómskeho problému ste určili rezort Ministerstva vnútra pána Kaliňáka, pod ktorý spadá aj úrad splnomocnenca pre rómske komunity pod vedením pána Polláka, ak ich pokladáte za neschopných, ak neveríte ich krokom, ktoré doteraz urobili, či sľubovali urobiť, tak hľadajte iných odborníkov, verte, že všetci, ktorí sa zaoberáme rómskym problémom máme snahu ho aj vyriešiť.
Nechceme byť neustále terčom, do ktorého sa všetci triafajú, nechceme, aby nás neustále vinili za všetko zlé, čo sa v tejto krajine udeje. Aj medzi roduvernými Slovákmi je veľa kriminálnikov, zlodejov, vrahov, ľudí, čo žijú na okraji spoločnosti, čo roky žijú zo sociálnych dávok, ľudí, ktorým morálka je na hony cudzia, no ale za toto predsa nemôžu menšiny. Toto je predsa vizitka štátnej moci, vlády krajiny, ako sa stará o svojich obyvateľov.
Vážený pán premiér, verím tomu, že pochopíte a zároveň s Vami pochopia aj iní politici, že neustálym odvádzaním pozornosti na našu menšinu nezakryjete skutočný stav tejto krajiny, že rast nezamestnanosti a neustále zdražovanie neadekvátne k príjmom obyvateľov dosiahnete možno iba to, že vyženiete ľudí do ulíc a po tom, ako si vybijú zlosť na nás, obrátia svoju pozornosť na vás a možno dopadnete tak, ako vláda v Bulharsku! 


Helena Kmeťová.
                        

Komentáre

  1. skvelé...dúfam, že tento otvorený list si prečíta veľa ľudí, ale hlavne, že sa dostane k p. Ficovi!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Suhlasim s tym co je tu napisane....a este k tomu bez gramatickych chyb....100 bodov.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mňa by zaujímala jedna vec, a síce, čo robia Rómovia v záujme toho, aby sa ich situácia zlepšila? To, v akej situácii ste, zapríčinili ste si sami, pretože sa nedokážete začleniť do spoločnosti, vlastne ani nechcete, neposielate svoje deti do školy, ktorá je zadarmo, vyrastajú z nich analfabeti, nevyučia sa žiadnemu remeslu, čudujete sa, že vás žiadny zamestnávateľ nechce ... kto by zamestnal niekoho bez pracovných návykov?

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…