Zákaz diskriminácie patrí k
základným princípom fungovania Európskej únie. Európska komisia zaviedla celý
rad opatrení na boj proti diskriminácii, a to od prijatia antidiskriminačnej
legislatívy, dotovania projektov až po uskutočňovanie výskumu na podporu
zvýšenia povedomia a informačných kampaní. Aj napriek zákonom a zákazom,
vek na trhu práce je hlavným indikátorom. Zákonom je dané, od akého veku je
možné uzatvárať pracovnoprávne vzťahy a taktiež zákonom je dané, kedy je čas
opustiť trh práce.
V prípade, že ste sa stali obeťou diskriminácie na
základe veku pri umiestnení na trhu práce a chcete sa domáhať svojich práv,
máte možnosť obrátiť sa na úrady práce, prípadne na súd. Čo však
v prípade, ak práve na úrade práce zistíte, že zákaz diskriminácie na
Slovensku neplatí a práve naopak zistíte, že štát diskrimináciu na základe
veku nielenže toleruje, ale doslova
podporuje?! Čo to tu spomínam? Iba osobnú skúsenosť vážení...
Nedávno som prezerala voľné
ponuky prác na webovom portály Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Potešila
som sa, že som našla zaujímavú ponuku práce.
Ale keď som si pozrela bližšie informácie k tejto ponuke, môj
entuziazmus a nadšenie zhaslo veľmi
rýchlo. Pri voľnom pracovnom mieste stála požiadavka zamestnávateľa, že ponuka
práce je vhodná len pre klientov spĺňajúcich podmienky projektu č. XXI - t.j.
uchádzač o zamestnanie do 29 rokov! Dozvedela som sa, že ide o usmernenie,
či pokyn z úradu práce, kvôli štátnym dotáciám. Samozrejme, že úrad práce zas plní pokyny
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak ste sa s tým ešte
nestretli, pripravte sa na to, že ak máte viac ako 29 rokov, o zamestnanie sa
nemôžete uchádzať, a to aj napriek tomu, že máte všetky predpoklady na
kvalitný a odborný výkon práce, o ktorú máte záujem. Áno, máme
antidiskriminačný zákon, ktorý hovorí o dodržiavaní zásad rovnakého
zaobchádzania, ktorý spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo
etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie,
manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo
iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného
postavenia. Ale tiež existuje prípustné rozdielne zaobchádzanie v oblasti zamestnania,
ktoré umožňuje upravená legislatíva a rôzne dodatky a sú odôvodnené povahou
činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto
činnosti vykonávajú, prípadne ak je požiadavka primeraná, ustanovená v
osobitých podmienkach vekovej hranici pre vstup do zamestnania. Chápem
podmienky minimálnej vekovej hranice, odbornej praxe či odpracovaných rokov.
Ale nechápem, ako je možné legislatívne si upraviť vekovú hranicu na prijatie
do zamestnania podmienenú vekom do 29 rokov!
Aká osobitá okolnosť, či iné
špecifikum bráni vykonávať odborne a kvalitne prácu uchádzačom o zamestnanie
nad 29 rokov? Nech sa zamýšľam akokoľvek a hľadám logickú odpoveď, na moju
otázku nedokážem si odpovedať. Mladí
ľudia sú diskriminovaní na trhu práce, pretože sa od nich vyžaduje prax v
odbore. Kde a kedy majú tú prax získať, ak zamestnávatelia ich odmietajú
zamestnať? Starší ľudia sú diskriminovaní, pretože výskumy ukazujú, že ich
schopnosti učiť sa novým technológiám v porovnaní s tými mladšími, sú
obmedzenejšie. V minulosti starších zamestnancov prepúšťali ako prvých zo zamestnania. Pritom títo
zamestnanci často krát mali lepšiu pracovnú morálku - menej alebo žiadne
absencie, dlhoročne pôsobili na pracovisku, boli zodpovední a spoľahliví,
mali prax v danom odbore, kvalifikáciu, lepšie si plnili pracovné úlohy, ako tí
mladší zamestnanci. S prejavmi ageizmu ste sa mohli stretnúť
hlavne, ak ste mali už okolo 45. roku života, a to v oboch prípadoch
pohlaví.
Už dlhodobo mám dojem, akoby sme žili v Kocúrkove. Všetko si
upravíme a zlegalizujeme tak, ako to vyhovuje našim zákonodarcom. Nie tak, ako
si to vyžaduje situácia, aby občanom tohto štátu sa v tejto krajine dobre žilo, aby životná úroveň
stúpala a celá spoločnosť mohla napredovať. Zamýšľam sa nad tým, čo má ľudí motivovať k tomu, aby sa snažili
zamestnať sa, aby sa snažili udržať si zamestnanie, aby si ľudia prácu vážili?!
Mladých ľudí chceme naučiť pracovným návykom, ktorí sú zväčša dlhodobo
nezamestnaní. Tí mladí ľudia, ktorí sa chcú uplatniť na trhu práce, zväčša
odchádzajú do zahraničia za lepšie platenou prácou. Toto má byť dôvod na
rozdielne zaobchádzanie? Ak áno, a teda chceme dosiahnuť, aby mladí ľudia nám
neodchádzali za prácou do zahraničia a aby sme si ich udržali na našom
pracovnom trhu, tak v prvom rade treba zvýšiť mzdy!! Neverím, že si ich tu
udržíme minimálnymi mzdami, alebo nízkymi platmi. Nehovoriac o tom, že
už vôbec nepomôže udržať mladých ľudí na
trhu práce akýsi projekt č. XXI, ktorý
mimochodom podporuje ageizmus a nad ktorým zas len mávneme rukou, sklopíme zrak a niektorí z nás si v tichosti pošomrú!!
Adrica 
Príspevky
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme