Ageizmus na trhu práce.

        Zákaz diskriminácie patrí k základným princípom fungovania Európskej únie. Európska komisia zaviedla celý rad opatrení na boj proti diskriminácii, a to od prijatia antidiskriminačnej legislatívy, dotovania projektov až po uskutočňovanie výskumu na podporu zvýšenia povedomia a informačných kampaní. Aj napriek zákonom a zákazom, vek na trhu práce je hlavným indikátorom. Zákonom je dané, od akého veku je možné uzatvárať pracovnoprávne vzťahy a taktiež zákonom je dané, kedy je čas opustiť trh práce. 

V prípade, že ste sa stali obeťou diskriminácie na základe veku pri umiestnení na trhu práce a chcete sa domáhať svojich práv, máte možnosť obrátiť sa na úrady práce, prípadne na súd. Čo však v prípade, ak práve na úrade práce zistíte, že zákaz diskriminácie na Slovensku neplatí a práve naopak zistíte, že štát diskrimináciu na základe veku  nielenže toleruje, ale doslova podporuje?! Čo to tu spomínam? Iba osobnú skúsenosť vážení...                            

Nedávno som prezerala voľné ponuky prác na webovom portály Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Potešila som sa, že som našla zaujímavú ponuku práce.  Ale keď som si pozrela bližšie informácie k tejto ponuke, môj entuziazmus  a nadšenie zhaslo veľmi rýchlo. Pri voľnom pracovnom mieste stála požiadavka zamestnávateľa, že ponuka práce je vhodná len pre klientov spĺňajúcich podmienky projektu č. XXI - t.j. uchádzač o zamestnanie do 29 rokov! Dozvedela som sa, že ide o usmernenie, či pokyn z úradu práce, kvôli štátnym dotáciám. Samozrejme, že úrad práce zas plní pokyny Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak ste sa s tým ešte nestretli, pripravte sa na to, že ak máte viac ako 29 rokov, o zamestnanie sa nemôžete uchádzať, a to aj napriek tomu, že máte všetky predpoklady na kvalitný a odborný výkon práce, o ktorú máte záujem. Áno, máme antidiskriminačný zákon, ktorý hovorí o dodržiavaní zásad rovnakého zaobchádzania, ktorý spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Ale tiež existuje prípustné rozdielne zaobchádzanie v oblasti zamestnania, ktoré umožňuje upravená legislatíva a rôzne dodatky a sú odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, prípadne ak je požiadavka primeraná, ustanovená v osobitých podmienkach vekovej hranici pre vstup do zamestnania. Chápem podmienky minimálnej vekovej hranice, odbornej praxe či odpracovaných rokov. Ale nechápem, ako je možné legislatívne si upraviť vekovú hranicu na prijatie do zamestnania podmienenú vekom do 29 rokov! 

Aká osobitá okolnosť, či iné špecifikum bráni vykonávať odborne a kvalitne prácu uchádzačom o zamestnanie nad 29 rokov? Nech sa zamýšľam akokoľvek a hľadám logickú odpoveď, na moju otázku  nedokážem si odpovedať. Mladí ľudia sú diskriminovaní na trhu práce, pretože sa od nich vyžaduje prax v odbore. Kde a kedy majú tú prax získať, ak zamestnávatelia ich odmietajú zamestnať? Starší ľudia sú diskriminovaní, pretože výskumy ukazujú, že ich schopnosti učiť sa novým technológiám v porovnaní s tými mladšími, sú obmedzenejšie. V minulosti starších zamestnancov prepúšťali ako prvých zo zamestnania. Pritom títo zamestnanci často krát mali lepšiu pracovnú morálku - menej alebo žiadne absencie, dlhoročne pôsobili na pracovisku, boli zodpovední a spoľahliví, mali prax v danom odbore, kvalifikáciu, lepšie si plnili pracovné úlohy, ako tí mladší zamestnanci. S prejavmi ageizmu ste sa mohli stretnúť hlavne, ak ste mali už okolo 45. roku života, a to v oboch prípadoch pohlaví. 

Už dlhodobo mám dojem, akoby sme žili v Kocúrkove. Všetko si upravíme a zlegalizujeme tak, ako to vyhovuje našim zákonodarcom. Nie tak, ako si to vyžaduje situácia, aby občanom tohto štátu sa v tejto krajine dobre žilo, aby životná úroveň stúpala  a celá spoločnosť mohla napredovať.  Zamýšľam sa nad tým, čo má ľudí motivovať k tomu, aby sa snažili zamestnať sa, aby sa snažili udržať si zamestnanie, aby si ľudia prácu vážili?! Mladých ľudí chceme naučiť pracovným návykom, ktorí sú zväčša dlhodobo nezamestnaní. Tí mladí ľudia, ktorí sa chcú uplatniť na trhu práce, zväčša odchádzajú do zahraničia za lepšie platenou prácou. Toto má byť dôvod na rozdielne zaobchádzanie? Ak áno, a teda chceme dosiahnuť, aby mladí ľudia nám neodchádzali za prácou do zahraničia a aby sme si ich udržali na našom pracovnom trhu, tak v prvom rade treba zvýšiť mzdy!! Neverím, že si ich tu udržíme minimálnymi mzdami, alebo nízkymi platmi. Nehovoriac o tom, že už vôbec  nepomôže udržať mladých ľudí na trhu práce akýsi projekt  č. XXI, ktorý mimochodom podporuje ageizmus a nad ktorým zas len mávneme rukou, sklopíme zrak a niektorí z nás si v tichosti pošomrú!!

                               

                         Adrica