Väčšina Rómov je integrovaných do spoločnosti, prijali jej hodnoty a žijú ako väčšina ľudí... Nie preto, že si to majorita vyžaduje, ale preto lebo každý má svoj životný štýl. Deťom dávame vzdelanie a ideme príkladom. Tu v Maďarsku, ale myslím si aj na Slovensku a inde Rómovia, ktorí žijú, ako všetci ostatní ľudia, sa vôbec nepovažujú za Rómov, aj keď ich farba pleti a gestikulácia prezrádza. Nechcú uznať svoju identitu. "My sme Maďari!" tvrdia. A už vôbec nie maďarskí Rómovia!
Urobila som si preto krátku anketu na otázku, či sa Rómovia cítia byť Rómami, alebo Maďarmi?
Podľa odpovedí opýtaných som vyčítala, že veľa Rómov pri ščítaní obyvateľstva vôbec neuvádza rómsky pôvod.
Cítia sa byť Maďarmi a nie Rómami. "Žijem v Maďarsku, preto som Maďar!" tvrdil jeden. Iný: " Bojím sa priznať, že som Róm. Keby Hitler vstal zmŕtvych, tak mne je amen!" Táto osoba má obavy zo strašnej skutočnosti a histórie počas 2.svetovej vojny, kedy im vzali slobodu byť človekom.
No iní zasa tvrdia, že sa necítia byť Rómami, ani Maďarmi. Je človek s menom... "Mám svoju identitu ako Csonka András! Žijem v Maďarsku a mám maďarské občianstvo!" Tu mi začal vysvetľovať, že nechápe, prečo sa celý svet riadi podľa farby pleti a národnosti. Podľa jeho slov všetky národnostné, politické a susedské nezhody sú zapríčinené farbou pleti, národnosti a majetnosti. Tvrdil, a to sa mi veľmi páčilo, a súhlasila som s ním, že keby ľudia boli slepí a nevideli by čiernu a bielu farbu, tak by nebolo toľko nezhôd, vojen a nepokojov. Každý človek sa narodí rovnako, prúdi v ňom krv a má srdce. Kde je rozdiel? Vysvetľoval, že bod zlomu je v moci, nadvláde a peniazoch...

Ja nie som Róm, neviem rómsky, ani neviem spievať a tancovať!
Medzi nami Rómami sa žiaľ nájdu takí, ktorí sú iba namyslení a hrajú sa doslovne na gádžov.
Pri otázke, či vie rómsky rozprávať, odpovie nie. No, ak im niekto začne nadávať rómsky, "odpovedá" nadávkami po maďarsky. Čiže zapiera seba ako Róma, ale aj svoju kultúru a jazyk.
Ak vidí, že niekto je lepši ako on, tak sa mu snaží ublížiť tým, že ho ponižuje, alebo ide proti nemu. Raz mi moja babka rozprávala, že Rómovia vždy išli proti sebe. Vraj nikdy sa nevedeli spojiť, a ani sa nikdy nespoja. Tu ich ovláda žiarlivosť. Keď napríklad piati chcú vytvoriť rómsku organizáciu, tak ešte pred otvorením ju zatvoria, pretože všetci piati chcú byť "prezidentmi". Róm nikdy nepomôže Rómovi. Je na to veľa dôvodov... Napríklad, nesmie byť lepší ako ja, bohatší, obľúbenejší u gádžov... Ak sú rómski politici a môžu pomôcť Rómom, bojovoť s nerómskymi politikmi za lepši život Rómov, tak sa hrajú na veľkých pánov. S bojom ani nezačnú, len aby nestratili svoj post a miesto. Nevidia, že celý svet ide proti nám. Nikde nás nechcú, nepríjmu nás s otvorenou náručou, nedovolia riadiť a viesť... Nemáme svoje miesta, ani životné, ani pracovné...
Z vlastnej skúsenosti viem, že Róm vždy bude iba Róm. Aj keby bol klonom Alberta Einsteina, či by bol celý zo zlata a žil by v kaštieli, či kúpal by sa každý deň v mlieku... Aj tak pre nerómov bude iba Róm. Aj zo žiarlivosti, stereotypu, pohŕdavosti a povýšenosti.
Sú nerómovia, ktorí sú špinaví, alkoholici, kriminalisti a vrahovia, no v očiach majority sú oni aj tak lepší ako Róm plný zlata, či vzdelania, slušnosti a dôstojnosti.
Takmer 98 percent rómskych detí zažilo psychický "pád" z krutej skutočnosti z rozdielu národnosti. Aj moja dcéra so zelenomodrými očami, hnedými vlasmi a bielou pleťou sa ma minule pýtala, či sme my Rómovia. Ľutovala spolužiačku, ktorá ma čierne vlasy, tmavšiu pleť a nerómske spolužiačky, aj učiteľka ju nechcú držať za ruku, pretože je Rómka. Navrhla svojej spolužiačke, aby sa hrali iba oni spolu a nevšímali si nerómske deti vôbec.