Najnovšie články
latest

Duchcovský masaker. . .

Po dlhej odmlke, zapríčinenej stratou najbližšej osoby v mojom živote, si opäť sadám za svoj comp a prihováram sa ti milí čitateľ. Viem, že mnohí z vás už pri prečítaní môjho mena si o mne urobia svoj názor, ktorý asi nezmením, no nemôžem mlčať.
Tento týždeň sa susednou ČR prevalila známa vlna anticigánskej nenávisti. Toto nenávistné cunami malo tentoraz centrum v mestečku Duchcov, kde istý čas na miestnom zámku žil aj najznámejší milovník a dobrodruh G. Casanova. Minulú sobotu sa tam odohral kriminálny čin, kedy partia opitých Rómov napadla manželský pár. 
Žena skončila s ľahšími zraneniami a šokom v nemocnici. Páchatelia boli zadržaní políciou a vzatý do väzby. Samozrejme odsúdeniahodný čin za ktorý si páchatelia zaslúžia trest. Takýchto a podobných prípadov sa však udeje desiatky no ani jeden z nich nevyvolá vlnu nenávisti demonštráciu niekoľko stoviek rozhnevaných ľudí a zmobilizovanie policajných ťažkoodencov. Pýtam sa prečo? Prečo aj iné kriminálne trestné činy nevyvolajú podobnú občiansku nespokojnosť? Prečo nebola demonštrácia v Jihlave, kde traja mladí páchatelia brutálne zavraždili 15 ročnú Petru Vondrákovú? 

Dobrý cigán, mŕtvy cigán?



Vážení  rómski bratia a sestry, veľmi ma trápi že sa nedokážeme zjednotiť, skrátka ťahať za jeden koniec. Viem, že sa všetci osobne nepoznáme, no všetci sme na tom rovnako, bez rozdielu, bohatí, či chudobní. Skrátka, všetci Rómovia na celom svete sú odsudzovaný, upierajú sa nám práva na normálny život, sme rasisticky ponižovaní zo strany majoritnej spoločnosti. 



Rasistické útoky zo strany bielych sú takmer na dennom poriadku. Iste si všetci dobre pamätáte ako v 90tych rokoch minulého storočia bieli  v mestách, obciach celého Slovenska a v Čechách maľovali šibenice na budovy, chodníky, verejné osvetlenia. Písali sa heslá na adresu nás Rómov, ako napr. ,,Smrť farebným,,..,, Čierni do plynu,,.. ,,Dobrý cigán mŕtvy cigán,,.. a podobne narážky.




.
 Podaktorí mi vyčítajú, že útočím na osobu splnomocnenca vlády pre Rómske komunity pána Polláka a pýtajú sa ma, čo spravili jeho predchodcovia. Moja odpoveď je taká, že ešte ani jeden z predchodcov pána Polláka nebol k Rómom taký ľahostajný ako pán  Pollák. Za pána Vincenta Danihela, a pani Kláry Orgovánovej sa museli aspoň z časti odstrániť v mestách z budov rasistické heslá.

Rómska literatúra a rómske médiá na Slovensku

V posledných dňoch je počasie veľmi neprajné a skúpe na slnečné lúče, ktoré by isto viacerých z nás náramne potešili, ak by sme si ich mohli užiť. Namiesto teplých dní, nám počasie ponúka zamračené, niekedy daždivé dni so silným vetrom. Silný, až chladivý vietor pred pár dňami dovial do mesta v ktorom bývam, pre mňa neznámeho rómskeho 65 ročného spisovateľa, Jána Šandora. Prišiel z iného okresného mesta ponúkať svoje knihy. Pán Šandor je samouk, ktorý začal písať básne už v detstve. Dnes, hoci nemá vzdelanie, právom sa teší zo svojich úspechov v literárnej tvorbe. Nedávno mu totiž vyšla v poradí už ôsma kniha s názvom: „Dúha rómskych príbehov“ a je autorom viacerých dvojjazyčných poviedok, rozprávok a básní. Pri našom stretnutí otvoril sa mi ako kniha a začal mi rozprávať o svojom živote, ako sa dostal k písaniu, kto ho podporuje a kto s ním spolupracuje. Rozprával mi o tom, ako chodí prednášať deťom na základné školy. Hovorí im o svojom živote a snaží sa ich pozitívne motivovať, vzbudzuje v nich sebarealizáciu a sebadôveru, snaží sa ich inšpirovať. 


Dnes je už na zaslúžilom dôchodku a neprestal písať knihy ani po mozgovej príhode, ktorú prekonal. Rukopisy píše na obyčajnom písacom stroji, alebo iba tak rukou. Pán Šandor búra všetky stereotypy o Rómoch a je živým dôkazom pozitívneho príkladu zo života Rómov. Čo je pre mňa však zarážajúce je to, že hoci jeho knihy sa vydávajú a napísal ich už niekoľko, je odkázaný ponúkať ich doslova ako podomový predajca. Jeho knihy nenájdete na knižnom trhu v kníhkupectvách.

  

Veľa Rómov klame samých seba...

Väčšina Rómov je integrovaných do spoločnosti, prijali jej hodnoty a žijú ako väčšina ľudí... Nie preto, že si to majorita vyžaduje, ale preto lebo každý má svoj životný štýl. Deťom dávame vzdelanie a ideme príkladom. Tu v Maďarsku, ale myslím si aj  na Slovensku a inde Rómovia, ktorí žijú, ako všetci ostatní ľudia, sa vôbec nepovažujú za Rómov, aj keď ich farba pleti a gestikulácia prezrádza. Nechcú uznať svoju identitu. "My sme Maďari!" tvrdia. A už vôbec nie maďarskí Rómovia! Urobila som si preto krátku anketu na otázku, či sa Rómovia cítia byť Rómami, alebo Maďarmi? Podľa odpovedí opýtaných som vyčítala, že veľa Rómov pri ščítaní obyvateľstva vôbec neuvádza rómsky pôvod.

Cítia sa byť Maďarmi a nie Rómami. "Žijem v Maďarsku, preto som Maďar!" tvrdil jeden. Iný: " Bojím sa priznať, že som Róm. Keby Hitler vstal zmŕtvych, tak mne je amen!" Táto osoba má obavy zo strašnej skutočnosti a histórie počas 2.svetovej vojny, kedy im vzali slobodu byť človekom. No iní zasa tvrdia, že sa necítia byť Rómami, ani Maďarmi. Je človek s menom... "Mám svoju identitu ako Csonka András! Žijem v Maďarsku a mám maďarské občianstvo!" Tu mi začal vysvetľovať, že nechápe, prečo sa celý svet riadi podľa farby pleti a národnosti. Podľa jeho slov všetky národnostné, politické a susedské nezhody sú zapríčinené farbou pleti, národnosti a majetnosti. Tvrdil, a to sa mi veľmi páčilo, a súhlasila som s ním, že keby ľudia boli slepí a nevideli by čiernu a bielu farbu, tak by nebolo toľko nezhôd, vojen a nepokojov. Každý človek sa narodí rovnako, prúdi v ňom krv a má srdce. Kde je rozdiel? Vysvetľoval, že bod zlomu je v moci, nadvláde a peniazoch...
Ja nie som Róm, neviem rómsky, ani neviem spievať a tancovať! Medzi nami Rómami sa žiaľ nájdu takí, ktorí sú iba namyslení a hrajú sa doslovne na gádžov. Pri otázke, či vie rómsky rozprávať, odpovie nie. No, ak im niekto začne nadávať rómsky, "odpovedá" nadávkami po maďarsky. Čiže zapiera seba ako Róma, ale aj svoju kultúru a jazyk. Ak vidí, že niekto je lepši ako on, tak sa mu snaží ublížiť tým, že ho ponižuje, alebo ide proti nemu. Raz mi moja babka rozprávala, že Rómovia vždy išli proti sebe. Vraj nikdy sa nevedeli spojiť, a ani sa nikdy nespoja. Tu ich ovláda žiarlivosť. Keď napríklad piati chcú vytvoriť rómsku organizáciu, tak ešte pred otvorením ju zatvoria, pretože všetci piati chcú byť "prezidentmi". Róm nikdy nepomôže Rómovi. Je na to veľa dôvodov... Napríklad, nesmie byť lepší ako ja, bohatší, obľúbenejší u gádžov... Ak sú rómski politici a môžu pomôcť Rómom, bojovoť s nerómskymi politikmi za lepši život Rómov, tak sa hrajú na veľkých pánov. S bojom ani nezačnú, len aby nestratili svoj post a miesto. Nevidia, že celý svet ide proti nám. Nikde nás nechcú, nepríjmu nás s otvorenou náručou, nedovolia riadiť a viesť... Nemáme svoje miesta, ani životné, ani pracovné... Z vlastnej skúsenosti viem, že Róm vždy bude iba Róm. Aj keby bol klonom Alberta Einsteina, či by bol celý zo zlata a žil by v kaštieli, či kúpal by sa každý deň v mlieku... Aj tak pre nerómov bude iba Róm. Aj zo žiarlivosti, stereotypu, pohŕdavosti a povýšenosti. Sú nerómovia, ktorí sú špinaví, alkoholici, kriminalisti a vrahovia, no v očiach majority sú oni aj tak lepší ako Róm plný zlata, či vzdelania, slušnosti a dôstojnosti. Takmer 98 percent rómskych detí zažilo psychický "pád" z krutej skutočnosti z rozdielu národnosti. Aj moja dcéra so zelenomodrými očami, hnedými vlasmi a bielou pleťou sa ma minule pýtala, či sme my Rómovia. Ľutovala spolužiačku, ktorá ma čierne vlasy, tmavšiu pleť a nerómske spolužiačky, aj učiteľka ju nechcú držať za ruku, pretože je Rómka. Navrhla svojej spolužiačke, aby sa hrali iba oni spolu a nevšímali si nerómske deti vôbec.

Biely svet - svet bielych



...no a teraz mi povedzte, sú tieto deti škaredé...??? Pozrite si toto dievča a nech mi niekto povie, že len blonďaté deti sú pekné... Nie, všetky deti sú krásne a nezáleží na tom či sú biele, alebo tmavé, či čierne... Len tento svet je tak zvláštne nastavený, že merítkom krásy je modrooké najlepšie blonďaté dieťa. Stačí, keď si pozriete naše reklamy... Čo v nich vidíte??? Len krásne biele deti, akoby ani iné deti neexistovali... Svet ako by bol len biely, a žiaľ tak to aj funguje... 




Svet podľa merítka  



Ako som na začiatku napísal, svet má svoje merítko krásy... Podľa tohto merítka sa za krásu považuje až 90%  našej populácie na zemi biela rasa, tiež europoidná, kaukazoidná, árijská rasa, bieli alebo belosi, je rasa pôvodne obývajúca Európusevernú Afriku a juhozápadnú Áziu a vyznačujúca sa svetlou pleťou. Každý mi dá za pravdu, že krajším ľudom sa lepšie žije, alebo inak povedané,  majú to v živote ľahšie, ako ľudom s tuctovým výzorom. Keď však k tomu obyčajnému tuctovému výzoru pridáte farbu pokožky, národnosť, či etnickú príslušnosť, tak ten život je kvalitatívne horší ako život bieleho človeka, ktorý síce krásou neoslňuje, ale je biely a tak to nemá v živote tak zlé, ako napríklad čierny Afričan v Európe.  


Cigánsky "akvapark"

Už niekoľko dní nás slniečko obdarilo svojimi teplými lúčmi, mnohých to už vyhnalo k vode k jazerám a k akvaparkom. Na  Youtube  takmer rok koluje video, reportáž tv Markíza  ako trávia teplé dni rómke deti z rómskej osady z Chminianských Jakubovan .  







Nič by na to zvláštne nebolo, rómske deti z osád sú chudobne ich rodičia si nemôžu dovoliť isť napríklad do akvaparku a tak deti si vždy nájdu náhradu ako sa v teplých dňoch osviežiť a zahrať sa, sú to deti a ako deti aj konajú...  Mňa však zaujali komentáre k tomuto videu, komentáre sú plné nenávisti, zlosti a rasistických útokov. Rozhodol som sa vám tieto komentáre ukázať v pôvodnom znení...    


Mama je len jedna

Dnes je Deň matiek, a asi každý si spomenie na tú svoju mamu... Aj ja si spomínam na svoju mamu, mal som v živote to šťastie, alebo skôr nešťastie, že som mal dve matky. Prvá čo ma porodila a nechala v "rukách" detského domova a druhá, ktorá ma vychovala a milovala ako svojho syna, aj keď ma v pôrodných bolestiach neporodila...

Áno, už vás počujem, nie je matka čo porodí, ale tá čo vychová... Ja samozrejme môžem iba súhlasiť. Mal som normálne detstvo, ktoré sa neodlišovalo od iných, a o tom ani nechcem písať, skôr sa chcem zamyslieť nad hodnotou slova "matka"...

Keď som bol adoptovaný z detského domova, mal som 3 roky... Dostal som sa do rodiny, kde ma otec aj matka milovali, a čo mi videli na očiach to všetko mi dali, nemal som preto ani pocit, že nie som ich dieťa, a tým že som bol adoptovaný ako malé dieťa som si nepamätal, že som vôbec vyrastal v detskom domove a tak táto skutočnosť bola pre mňa utajená až do mojej dospelosti...

To, že som z detského domova som sa dozvedel až keď som mal 33 rokov a bola to úplná náhoda. Preriekla sa o tom u nás doma jedna rodinná známa, a tak som sa vydal na cestu pátrania, až som sa dopátral, že to "prerieknutie" je vlastne pravda...

Dva rómske tábory, alebo Tanko verzus Pollák !



Zdá sa, že Rómski aktivisti, politici, novinári, politológovia a aj samotní Rómovia sa rozdelili na dva tábory. Jedni podporujú splnomocnenca pre Rómske komunity Petra Polláka a druhí zasa predsedu strany Rómskej únie na Slovensku Františka Tanka. 


Pozvanie prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, ešte viac zvýraznilo tieto dva tábory a akoby vytýčilo hranice. Mnohí sa pýtali, čo vyrieši toto stretnutie, skepticky a aj s posmechom to niektorí komentovali. Je výnimočné, že hlava štátu prijala zástupcov Rómskej politickej strany vôbec a predstavitelia strany dostali po prvý krát príležitosť oficiálne predložiť svoj projekt riešenia Rómskeho problému. Ukázali, že z ich strany nejde len o kritiku doterajšieho ničnerobenia Petra Polláka, ale prichádzajú aj s konkrétnymi riešeniami. Že to nebolo iba také oficiálne prázdne stretnutie plné fráz svedčí aj to, že miesto vyhradenej pol hodiny na prijatie, bola nakoniec hodina aj pol intenzívnych rozhovorov. Ivan Gašparovič sa o rómsky problém skutočne zaujíma a nie je mu život v rómskych komunitách úplne neznámy, veď pochádza z Poltáru, kde je veľmi silná rómska komunita. Keď sa prezidentovi posťažovali na ignoráciu zo strany vládnych predstaviteľov, prisľúbil im, že sa bude snažiť sprostredkovať zástupcom SRU-SK stretnutie buď s premiérom, alebo s Ministrom práce a sociálnych vecí Jánom Richterom, ktorého chcú oboznámiť so svojou myšlienkou zriadenia Rómskej pracovnej agentúry, ktorá by v každom meste , v oblastiach s vysokou koncentráciou rómskej populácie intenzívne hľadala prácu pre Rómov. Lebo ako Tanko zdôraznil, predovšetkým o to ide aj v našich protestných pochodoch, chceme prácu a nechceme nič zadarmo. Stretnutie s prezidentom ale nezastaví Rómske protesty a ten najbližší bude 15.5. v Bratislave pred Ministerstvom práce a sociálnych vecí, Uradom vlády a pred Národnou radou.


Prezident Gašparovič prijme zástupcov Rómskej politickej strany!



Milí naši čitatelia, exkluzívne ako prví vám prinášame správu o historicky prvom prijatí predstaviteľov Rómskej politickej strany prezidentom Ivanom  Gašparovičom.


Opatrovateľka, či parazit?



V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 

Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal priedušiek, neutíchajúci kašeľ a teploty a to ma vlastne trápi už desať rokov. A potom prišla jedna rana za druhou...mame sa stále viac zhoršoval zdravotný stav, pre prudké bolesti platničiek mala problém s chôdzou a zo stresov z bolestí dostala infarkt a ostala úplne imobilná. Aby toho nebolo dosť, ťažko ochorela aj moja sestra, takže mi neostávalo nič iné, iba dať výpoveď a ostať s mamou doma na opatrovateľskom príspevku.

S cigánkami sa na rande nechodí...


Predvčerom som našla na Facebooku článok o tom, ako mladá Rómka konkuruje Beyoncé. Pozrela som si aj jej video a páči sa mi jej spev. Jej spev a tvár sa zapáčila aj jej "sledovateľom" a ich komentáre som si pozorne prečítala. Ide o ľudí, ktorí vedia oceniť talent a umenie. No našli sa aj takí, ktorí ju ľutovali za jej pôvod... Rómka je iba Rómka!

Aj keď najkrajšia, najtalentovanejšia, najsexi, či najnadanejšia a najrozumnejšia, si Rómka a basta! Pod týmto slovom si strašne veľa ľudí predstavuje špinu, lenivosť, zlodejstvo, klamstvo, hlúposť... Je veľa takých, ktorí posudzujú, aj keď ich nepoznajú. Hádžu všetkých do jedného vreca. Keď vyslovím slovo dement, tak si môžme predstaviť nevzdelanosť, hlúposť, nepoznanosť a už ma nič nenapadá. Tak toto slovo skúste posúdiť aj pre majiteĺov týchto komentárov na našu rómsku speváčku... "Uff aká pekná Romka a ešte má i perfektný hlas, na to že to spieva karaoke, hotová speváčka. Že aha Dal by som s ňou rande heh Milujem to"...  Odpoveď na tento komentár, na seba nenechala dlho čakať... "ty si zrejme zenu nevidel uz pekne dlho vsak? :D ...