Rómska literatúra a rómske médiá na Slovensku

V posledných dňoch je počasie veľmi neprajné a skúpe na slnečné lúče, ktoré by isto viacerých z nás náramne potešili, ak by sme si ich mohli užiť. Namiesto teplých dní, nám počasie ponúka zamračené, niekedy daždivé dni so silným vetrom. Silný, až chladivý vietor pred pár dňami dovial do mesta v ktorom bývam, pre mňa neznámeho rómskeho 65 ročného spisovateľa, Jána Šandora. Prišiel z iného okresného mesta ponúkať svoje knihy. Pán Šandor je samouk, ktorý začal písať básne už v detstve. Dnes, hoci nemá vzdelanie, právom sa teší zo svojich úspechov v literárnej tvorbe. Nedávno mu totiž vyšla v poradí už ôsma kniha s názvom: „Dúha rómskych príbehov“ a je autorom viacerých dvojjazyčných poviedok, rozprávok a básní. Pri našom stretnutí otvoril sa mi ako kniha a začal mi rozprávať o svojom živote, ako sa dostal k písaniu, kto ho podporuje a kto s ním spolupracuje. Rozprával mi o tom, ako chodí prednášať deťom na základné školy. Hovorí im o svojom živote a snaží sa ich pozitívne motivovať, vzbudzuje v nich sebarealizáciu a sebadôveru, snaží sa ich inšpirovať. 

Dnes je už na zaslúžilom dôchodku a neprestal písať knihy ani po mozgovej príhode, ktorú prekonal. Rukopisy píše na obyčajnom písacom stroji, alebo iba tak rukou. Pán Šandor búra všetky stereotypy o Rómoch a je živým dôkazom pozitívneho príkladu zo života Rómov. Čo je pre mňa však zarážajúce je to, že hoci jeho knihy sa vydávajú a napísal ich už niekoľko, je odkázaný ponúkať ich doslova ako podomový predajca. Jeho knihy nenájdete na knižnom trhu v kníhkupectvách.

  


Ján Šandor, 
rómsky spisovateľ

Aký je na Slovensku rómsky literárny svet? Žalostne musím skonštatovať, že na Slovensku je rómska literárna tvorba minimálne podporovaná a hrozí jej zánik. Rovnako sú ohrozené rómske médiá. Kto je za tento stav vinný a zodpovedný? Na Slovensku máme veľmi veľa rómskych spisovateľov, známych i menej známych. Niektorí sú na tom podobne ako pán Šandor, mali to šťastie, že sa im dostalo pomoci a podarilo sa im ich diela vydať. No nie všetci rómski spisovatelia mali takú možnosť a mnohým z nich ich rukopisy neuzreli svetlo sveta. Nie preto, že by neboli zaujímavé a dosť dobré. Tiež nie preto, že nemáme dosť rómskych spisovateľov, či básnikov. Skutočnosť je taká, že ich literárne diela nemá kto finančne podporiť. Rómska literatúra nie je tak preferovaná, ani podporovaná ako literatúra iných národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Pritom rómske etnikum je na Slovensku najpočetnejšou menšinou. Podobne sú na tom rómske noviny a médiá.

Jeden za všetky príklady je kultúrno-spoločenský mesačník Romano nevo ľil – Rómsky nový list, ktorý  má svoju dlhoročnú existenciu a už dlhšiu dobu bojuje o prežitie. Každý rok dostáva čo raz menšiu finančnú podporu a je pomaly, ale isto odsúdený na zánik. Románo névo ľil poskytoval priestor na vyjadrenie názorov, mienky na spoločenské dianie a venoval sa problematike z oblasti života Rómov. Distribúcia novín bola tak rozsiahla, že takmer každá rodina mala možnosť prečítať si najnovšie správy. Dostávali sa zadarmo do občianskych združení, na stôl do samospráv, do rómskych osád i keď možno nie vo veľkom množstve, ale každému kto mal záujem, prešli rukami a mohol do nich nazrieť. Dnes tieto noviny majú existenčný problém. Kto je za to zodpovedný?? V čom je problém? V nedostatku finančných prostriedkov, nezáujmu o tlač, alebo len jednoducho niekomu nevyhovovalo to, aby sa k čitateľovi dostali niektoré informácie a teda noviny sa stali nežiaduce??

Každá národnostná menšina na Slovensku má právo rozvíjať sa, pestovať si a udržiavať svoj jazyk, či kultúru. Len rómska menšina nemá vytvorené dostatočné podmienky zo strany štátu na rozvoj jazyka a kultúry. Namiesto toho, aby na Slovensku rómsky literárny svet prekvital, bez štátnej podpory pomaly, ale isto zaniká. Radšej sa podporujú neefektívne a často nezmyselné projekty, na ktoré sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky. Alebo azda mám chápať to tak, že naša kultúra spočíva iba v usporiadaní rómskych festivalov, ktoré sú vo veľkej miere finančne podporované a dosť nákladné? Aké nám zanechávajú posolstvo, ak skončia za jeden, za dva dni a o rok si na nejaký festival ani nespomeniete? Kultúrne bohatstvo podľa mňa spočíva v iných hodnotách. Zachovanie písma, jazyka a literárnej tvorby je najväčší poklad každého národa. Ako inak si toto bohatstvo zachováme, ak nie práve písaným slovom? Tento stav, tí ktorí sú pri moci nevidia, alebo ho nechcú vidieť??

Staň sa naším fanúšikom na facebooku : https://www.facebook.com/redakcia1

       

   ADRICA