Najnovšie články
latest

Rómovia a homosexualita

   
 Homosexualita v ľudskej spoločnosti bola chápaná ako duševná porucha, či medicínska diagnóza. Podľa dostupných informácií, máme možnosť sa dozvedieť, že v roku 1993 homosexualita ako medicínska diagnóza bola vylúčená z desiatej edície Medzinárodnej klasifikácie chorôb. K vylúčeniu došlo pod vplyvom Americkej psychiatrickej asociácie (APA), ktorá v roku 1973 odstránila diagnózu homosexuality z manuálu chorôb. Všeobecne sa názory odborníkov na homosexualitu líšia. Istý vedecký výskum tímu odborníkov z Kanady informoval, že mužská homosexualita sa čiastočne dedí z generácie na generáciu. Ako je to v prípade, ak v rodine nebol ani jeden homosexuálne orientovaný jedinec a teda nie je žiadny predpoklad dedičnosti? Pohlavná orientácia sa začína už v maternici. Dôvodom môže byť mechanizmus, ktorý mal pôvodne chrániť plod pred hormónmi. Je teda homosexualita vrodená? Vedci však dodnes žiadny jednoznačný „homosexuálny gén“ neobjavili.
Priznám sa, že i vo mne sa z času na čas odohráva vnútorný konflikt, pretože nedokážem a neviem si racionálne vysvetliť, či je homosexualita podmienená biologickými faktormi, a teda je vrodená, alebo je podmienená psychologickými faktormi. Nie je mojim cieľom rozoberať vznik, či príčiny homosexuality. Ja nie som odborníčka na túto tému. Bolo by to len prezentovanie môjho subjektívneho, možno nesprávneho, názoru. Pre mňa ľudský organizmus a jeho duša ostáva jedna veľká neznáma a neuveriteľná záhada, ktorú si asi väčšina z nás nevie vysvetliť.

V našej spoločnosti má homosexualita ešte stále negatívny ohlas. Asi väčšina ľudí má v sebe hlboko zakorenené predsudky a prejavujú homofóbne postoje. Mnohí disponujú mylnými a často so skreslenými informáciami o homosexualite. Ak by som to mala prirovnať je to podobne ako u majority, ktorá má rovnaké predsudky voči nám Rómom. Aj medzi Rómami sú homosexuálne orientovaní ľudia a ja  sa zamýšľam práve nad tým, s akými problémami a nepochopením sa musia denne stretávať nielen v spoločnosti ako takej, ale aj v rodinnom prostredí. Myslím si že ešte viac, ako homosexuáli z radu majority. Pretože musia čeliť dvojitej diskriminácii, ako Rómovia a aj ako homosexuáli. V rómskej rodine je zväčša homosexualita považovaná za najväčšiu hanbu a potupu celej rodiny. Pritom negatívne vnímanie homosexuality často pramení zo situácie, že Rómovia sa snažia zachovať si svoje hodnoty, ktoré vytvára práve rómska rodina. Rómovia sú v tejto oblasti príliš citliví a homosexualitu niektorí vnímajú ako niečo pohoršujúce. Sú rodiny, ktoré majú s homosexualitou zásadné problémy a majú voči nej výhrady. Ale sú aj také rodiny, ktoré časom homosexualitu akceptujú. Negatívne postoje k homosexualite spôsobujú, že homosexuálne orientovaní ľudia svoju orientáciu často skrývajú. Pretože v prípade jej zverejnenia by ich okolie mohlo odsúdiť a osočovať. Určite takýto ľudia neskutočne psychicky trpia. Prvé štádiá vytvárania homosexuálnej identity často sprevádzajú pocity zmätenia, odcudzenia, depresie a traumy. Až neskôr prichádza k akceptácii a hrdosti na svoju identitu. Ale nie je vždy tomu tak. Mnohí svoju sexuálnu orientáciu pred okolím dlhodobo zatajujú. Boja sa výsmechu, nepochopenia zo strany najbližších, opovrhnutia a úplnej izolácii od rodiny. Potláčajú v sebe svoju sexualitu. Alebo sa rozhodnú odísť ďaleko od rodiny niekam, kde ich nikto nepozná a neodsudzuje, prípadne kde je homosexualita v spoločnosti plne akceptovaná.


Predstavte si, že by ste trpeli nejakým handicapom a ľudia by vás preto urážali, osočovali, ponižovali. Ani tí najbližší, by vám nepodali pomocnú ruku a odvrhli by vás, bez kúska porozumenia. Necítili by ste strašnú bolesť, prázdnotu, beznádej a smútok?? Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, ako by ste reagovali Vy, ak by sa Vám dieťa priznalo, že sa mu páčia osoby rovnakého pohlavia? Väčšinou človek túto otázku nerieši, kým sa ho netýka. Je to podobne ako keď nevenujeme pozornosť napr. rakovinovému ochoreniu a až vtedy sa sústredíme na všetko čo sa týka tohto ochorenia, keď nás táto zákerná choroba zastihne. Neviem, ako by som reagovala ja na úprimné priznanie môjho dieťaťa. Viem však isto, že ako matka svoje deti milujem. Určite by som sa nesnažila o násilnú zmenu sexuálnej orientácie z homosexuálnej na heterosexuálnu. Ani by som nechcela, aby moje dieťa akýmkoľvek spôsobom trpelo. Uvedomme si, že každý človek na Zemi sa vyznačuje osobitými vlastnosťami a špecifikami. Každý človek je ľudskou bytosťou, ktorá disponuje rozumom. Každá ľudská bytosť je slobodná a schopná lásky, ktorú dokáže nielen prijímať, ale aj rozdávať. Mali by sme byť viac empatickí a tolerantní voči inakosti. Ak sa nám to podarí, nebudeme musieť riešiť žiadnu diskrimináciu. Ja viem pre mnohých asi utópia, ale práve absolútne odmietanie tolerancie nás vedie k tomuto pocitu, ktorý následne logicky musí viesť k diskriminácii. Niekedy nebolo možné rozmýšľať o spoločnosti bez otrokov, potom nebolo možné rozmýšľať o spoločnosti bez šľachty a rovnoprávnosť bola len utópiou. No nebyť ľudí, ktorí verili, že je to možné zmeniť, tak dodnes žijeme v dobe temna. Nájdime v sebe silu dopriať iným slobodu, ktorá nás ostatných nič nestojí ani nás nijako neobmedzuje. Ak to dokážeme náš svet bude lepším a krajším miestom pre život všetkých ľudských bytostí.






                                                           

                    Adrica




Staň sa naším fanúšikom na facebooku : https://www.facebook.com/redakcia1 


« PREV
NEXT »

Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme