Obchodovanie
s ľuďmi predstavuje závažný fenomén, s ktorým bojuje celý svet. Nie
je to novodobý vynález, skôr naopak. Otroctvo a zdegradovanie ľudskej
bytosti na tovar bolo súčasťou ľudskej histórie, za ktorú by sa ľudia mali viac
ako len hanbiť. Príliš veľa peňazí sa točí v tomto biznise s „ľudským mäsom“.
No ako všetci vieme, tam kde sú peniaze, sa dá všetko kúpiť či predať. Naša
krajina nie je výnimkou, a teda aj Slovensko zaznamenalo množstvo prípadov
obchodovania s ľuďmi. Asi medzi najčastejšie takéto prípady
u nás na Slovensku patrí nútená prostitúcia a nútená práca. V dnešnej
dobe plnej nezamestnanosti a chudoby sa môže stať obeťou nútenej práce
každý z nás. Zareagujete na ponuku práce, ktorú ponúka neznáma
pofidérna spoločnosť v presvedčení, že konečne získate dobre platené
zamestnanie a ani sa nenazdáte ako rýchlo vpadnete do osídiel podvodu,
zlého zaobchádzania a otroctva. Čím je obeť chudobnejšia, tým ľahšie ju
možno zneužiť. Práve preto sú Rómovia veľmi vyhľadávaným artiklom na trhu
obchodu s ľuďmi. Rómovia sú zvlášť ľahko „dostupní“ pre tieto praktiky,
pretože na Slovensku sa nedokážu zamestnať, mnohí nemajú vzdelanie, žijú v
sociálnej izolácii, čiže im chýba dostatočná informovanosť a právne povedomie.
Aj ja som sa už stretla s obeťami obchodovania s ľuďmi. V jednom
prípade sa jednalo o vykonávanie nútenej prostitúcie a v druhom
prípade sa jednalo o nútené žobranie u bezdomovca. Mňa sa osobne
veľmi dotkol životný príbeh tohto bezdomovca. Bezdomovec je veľmi ľahká
korisť. Nevyžaduje takmer žiadnu námahu na prehováranie, oklamanie, nespôsobuje
žiadne ťažkosti a v prvom rade nikomu nechýba, ak zmizne z miesta
svojho trvalého, či obvyklého pobytu. V tomto príbehu 43 ročný bezdomovec,
nazvime ho Igor, sa stal obeťou klamstiev svojho „kamaráta“, ktorý mu
nahovoril, že v susednej Českej republike sa majú bezdomovci oveľa
lepšie ako na Slovensku. Je o nich vcelku dobre postarané, pretože je tam
lepší sociálny systém. No a ak má záujem s radosťou mu pomôže sa tam
dostať. Igor bol relatívne zdravý, osamotený muž. Mal sa liečiť na vysoký tlak,
ale nepoberal ani len dávku v hmotnej núdzi a tak nemal peniaze na
lieky. Rodina o neho nemala záujem, v minulosti jej ublížil. Rozišiel
sa s dlhoročnou priateľkou, s ktorou nemal deti. A ako to v takýchto
prípadoch býva, zo dňa na deň sa z neho stal bezdomovec. Keďže nevedel riešiť
svoje problémy, utápal ich v alkohole. Žil zo dňa na deň horšie. V tejto
situácii sa mu zdalo, že nemá čo stratiť a tak ponuku okamžite prijal. Po
príchode na neznáme miesto, bol nútený pod hrozbou fyzických trestov
k žobraniu na ulici. To, čo sa mu podarilo počas dňa vyžobrať, musel každý
večer odovzdať. Nedostalo sa mu zo žobrania nič, ani len jedlo. Keď nejedol už
8 dní, začal hľadať a vyberať z odpadkových košov potravu.
Pri takejto
„kvalite života“ je jasné, že prišli zdravotné problémy a Igor vážne
ochorel. Keď sa stal nepoužiteľným a nepotrebným, ba až bol na príťaž pre
zdravotné problémy, opäť mu pomohol jeho „kamarát“. V snahe zbaviť sa ho,
dostal ho späť na Slovensko. Igor si nepamätá kedy a kde utrpel mozgovú
príhodu - aterosklerózu, ktorá postihla jeho nervový systém
a spôsobila mu závažné poškodenie, ochabnutie končatín a poškodenie
oblasti zmyslov a reči. Zrazu sa ocitol v nemocnici, kde bol
hospitalizovaný niekoľko týždňov. Jeho zdravotný stav po čase stabilizovali,
ale naďalej potreboval liečbu a neustálu opateru a starostlivosť.
Toto mu však nemocnica nemohla ďalej poskytovať, nakoľko jeho zdravotná
poisťovňa by nemocnici nepreplatila jeho ďalšiu hospitalizáciu. Koniec koncov
nebol ani občanom s trvalým pobytom v meste, kde bol hospitalizovaný
a keď sa vedenie nemocnice dozvedelo odkiaľ ich pacient pochádza
a kde má trvalý pobyt, prišli na veľmi „humánne“ riešenie. Previezli ho
sanitkou tam. Pracovník záchrannej služby ho vyložil pred polikliniku
v meste jeho trvalého pobytu a viac sa nezaujímal, tu sa jeho práca
skončila. Igor neschopný chôdze, dezorientovaný, opretý o betónový múr,
bez dokladov, bez peňazí, odetý do nemocničného pyžama, bosý so zavedeným
vývodom na moč v tele, ostal napospas osudu. Tento obrázok nepatrí
do krajiny, kde má fungovať sociálny štát. Nechať človeka v takomto stave na
ulici, tak na to je treba mať naozaj silný žalúdok a slabú morálku. Človek aj
keď bezdomovec, ale vždy ľudská bytosť, zostal opäť na okraji záujmu všetkých
- zdravotníckeho zariadenia, ale aj sociálneho systému, ktorí si Igora
prehadzovali ako horúci zemiak. Takto si prehadzovali aj zodpovednosť
a kompetencie v riešení jeho sociálneho problému. V tej chvíli ma
napadlo, že aj tento postoj zodpovedných inštitúcii je v podstate
tiež obchod a hazard so životom. Vo mne rezonuje myšlienka čím všetkým si
Igor musel prejsť, čo všetko musel zažiť. Až kam musel klesnúť. Ale hlavne, ako
spoločnosť prispela k tomu, že sa z človeka stal kus mäsa, či vec, ktorá keď ju
nepotrebujeme a zavadzia nám, tak sa jej jednoducho zbavíme. Obchodníci so
životom nemajú morálku, nemajú v sebe ľudskosť či empatiu k obeti. Nikto sa nad
tým nebude čudovať, veď sú to zločinci, ale mali by sme sa zamyslieť nad tým
aká je to spoločnosť a svet, ktorý dovolí z ľudí robiť tovar? No a nesmieme sa
zabudnúť spýtať, ako spoločnosť dokáže obetiam obchodovania s ľuďmi pomôcť?
Všetky práva obetí obchodovania s ľuďmi však zostávajú len na papieri. Ak ste v
núdzi, nikto vám nepomôže, ak nemáte rodinu ste stratený v džungli systému, ktorý
sa stará len o to, ako mať čo najviac, ako čo najviac zarobiť, mať čo najväčšiu
moc, slávu atď. No kde v tomto hodnotovom rebríčku zostáva samotný človek?
Viem, že
veľa z vás si povie, že hrdina nášho príbehu Igor si za to ako skončil môže
sám. Lenže nikto z nás nevie, čo ho môže v živote postretnúť a ako sa jeho život
môže zo dňa na deň absolútne zmeniť. V tejto súvislosti ma napadá výrok
slávneho gréckeho filozofa Sokratésa:
„Na
ceste hore každého pozdrav, nikdy nevieš, kedy sa budeš vracať dole.“
Adrica
Sleduj nás aj na facebooku https://www.facebook.com/redakcia1
Príspevky
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme