Keď sa pozerám do
zrkadla, vidím tvár ženy v stredných rokov, s
hnedou pleťou a typickými etnickými a rodinnými črtami, na ktoré
som hrdá. Tak nejako by som opísala, vzťah k tomu, kto som. Áno,
som Rómka, páči sa mi byť Rómkou, nikdy som netúžila po tom,
aby si to nikto nevšimol a každopádne sa za to nehanbím.
A akoby som mohla, v
zrkadle každý deň vidím, ako sa ponášam na mamu, na babku... Aj, keď som od nich ďaleko, často myslím, ako sa im darí. Mala som a
mám veľa priateľov nerómov, ale nikdy sa nebudem poklonkovať
a žobráčiť o priateľstvo! Mám veľa dobrých priateľov,
ktorých si vážim, dokonca od školských liet a skvelého manžela
neróma.
Veľa sa toho na Slovensku
zmenilo, samotní Slováci sa zmenili na nepoznanie. Pamätám si,
ako k nám chodili priatelia mojich rodičov bez rozdielu pleti,
hostilo sa kávou, jedlom a pitím. Vtedy, ale bol iný systém,
vraj to bol zlý, nevyhovujúci socializmus.
Mohla by som viniť štát
a jeho politiku do nekonečna. Ale štát netvoria len politici a
zlé alebo dobré zákony. Zrkadlom každej krajiny sú jeho
obyvatelia, títo obyvatelia sú rôznorodí a mnohých národností.
Už nejakú dobu som, ako Rómka vystavená na pranier, bez toho, že
by som k tomu dala komukoľvek súhlas. Slovenský občan je na seba
veľmi citlivý, ak sa jeho svojprávnosti a hrdosti ktokoľvek
dotkne. Mojej hrdosti a identity sa viac krát dotkol aj Premiér Róbert Fico, vysmial sa mne a podobným, ako sa len vysmiať dá. To sa dá
veľmi ťažko prehryznúť a zabudnúť. Vsadil na veľmi
populárnu a vždy fungujúcu kartu, na kartu rómsku.
Rómska karta, je karta,
ktorú vyťahujú veľmi všetečne mnohí Európski kandidáti na
politické, papaláš-ké kresla. Stačí totiž len svojim voličom
prisľúbiť, že sa zametie a urobí prievan s Rómami. Obyvateľstvo
tlieska rukami, skáče od radosti, problém je, že okrem toho, že
sa páchajú proti-humánne prečiny proti tmavému obyvateľstvu, nič iné sa nerieši.
Rómska karta je vďačná
téma, vyťahuje sa na populárnych Social network, samozrejme, že
Facebook exceluje. V posledných dvoch rokoch narástol záujem o
rómsku problematiku medzi radovými občanmi. Je veľmi obľúbená
aj téma hlavne medzi mládežou a strednou vekovou vrstvou, kde sa
neštíti nikto vysloviť, čoho demokraticky zrovna napadá. Tak som
sa dozvedela, že demokratický, slovenský občan má právo
diskutovať o tom, či zrovna má chuť ma nazvať príživníkom,
kakaovníkom, hodiť ma do veľkej jamy alebo do plynu. Možností je
veľa a dozvedela som sa, že takíto občania sú v práve a mám si
zvyknúť.
Pochopila som, že aj keď
milujem tým kým som, tento národ ma nenávidí, údajne niet čomu
dôverovať a za svet nemôže rozoznať, či som neprispôsobivá
alebo nie. Ako sa rozozná neprispôsobivý Róm a ako sa definuje? Mám v tom zmätok, stáva sa mi v tejto
krajine, že sa stretám s nedôverou, aj keď disponujem pekným a
čistým oblečením, slušným vystupovaním na úrovni, nevracia sa
mi to rovnakým dielom. Dostáva sa mi nevrlosti, neochoty, a
výsmechu. Na dôvažok nájdem ešte vždy miesta a ľudí, kde sa
môžem prichýliť a určite pár slušních ľudí s dobrým srdcom
poznám, ale začínajú sa vytrácať. Dobrí ľudia, ktorí
rozmýšľajú sa strácajú v hysterickom nenávistnom dave „ kto
nejde s nami ide proti nám“.
Ľudia sú vystresovaní
zlými ekonomickými pomermi a doteraz zlou vedenou politikou.
Želajú si potrestať vinníkov a zbaviť sa príživníkov štátu.
Už dlho sa hovorí o kríze, ktorá pohltila Európu, ak dnes
robotník nedostane výplatu, do mesiaca skončí s rodinou na ulici,
kdekoľvek a ktokoľvek! Rozdať si to so sociálne odkázanými,
rómskymi rodinami nie je riešenie a neobdivujem toho, kto
má na to odvahu. (Po Rómoch budú nasledovať invalidní občania,
iné národnostné menšiny a komunisti).
Ja vidím národ, ktorý
zúfalo kope a kričí! A z roka na rok sa táto zlosť zhoršuje,
údajne aj do zbrane by mnohí radi, aj slušivé obleky si ušili, len aby zachránili, čo sa dá!
Zatiaľ čo oni sú horliví a aktívni zmeniť pomery, jedna Rómka a
mnohí podobní jej, v skutku nevedia, čo si majú myslieť. Cítime
sa cudzincami vo vlastnej krajine a dáva sa nám to pocítiť teda
riadne. V mojom živote som bola na zamestnaneckej podpore len raz a
hneď som si našla prácu, nemyslím si, že by som bola vyvrheľ
spoločnosti len preto lebo občania to na ulici nerozoznajú a preto mi
nemôžu dôverovať.
Vraj, keď som taká, tak
sa nemám čoho báť a ani ozývať! Asi som vystresovaná aj ja zo
zlých pomerov v krajine a určite mne podobní, čo nariekame. Len
dúfam, že sa mi všetci týchto pocitov zbavíme, aby sme zase
nezaťažovali štátnu pokladnicu na lekárov. Naša choroba sa
prejavuje, že sa miešame s neprispôsobivými a často trpíme
depresiami, keď si nás mýlia. No veď práve, podobáme sa, ako
vajce – vajcu!
Prekvapili ma reakcie
mnohých Slovákov na víťazstvo Kotlebu a ešte viac mlčanie
mnohých neromských priateľov.....
A prekvapilo ma, keď istý rómský aktivista, vždy na problémy ktoré
nastali, čakal s vyjadrením k udalostiam, čo sa týkali
Rómov a pri tom veci boli jasné, ako facka. Donekonečna
opakoval „počkajme, ako sa to vyvinie“. No nevolili ho, len
nechápem prečo on nechápe, ako sa to s ním " vyvynulo".
Tak z čoho si mám vybrať
opatrnosť alebo extrémnosť?! Slovák, ako repa ponúkol občanom
extrémnosť, ja tomu nerozumiem, svet tomu nerozumie!
Ale tiež svet v včetne
Slovákov nerozumie prečo vlastne tí Rómovia nešli k voľbám a
nevolili!?
Komentáre
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme