Kto použil "cigánské" karty?!

Keď sa pozerám do zrkadla, vidím tvár ženy v stredných rokov, s hnedou pleťou a typickými etnickými a rodinnými črtami, na ktoré som hrdá. Tak nejako by som opísala, vzťah k tomu, kto som. Áno, som Rómka, páči sa mi byť Rómkou, nikdy som netúžila po tom, aby si to nikto nevšimol a každopádne sa za to nehanbím.

A akoby som mohla, v zrkadle každý deň vidím, ako sa ponášam na mamu, na babku... Aj, keď som od nich ďaleko, často myslím, ako sa im darí. Mala som a mám veľa priateľov nerómov, ale nikdy sa nebudem poklonkovať a žobráčiť o priateľstvo! Mám veľa dobrých priateľov, ktorých si vážim, dokonca od školských liet a skvelého manžela neróma.

Veľa sa toho na Slovensku zmenilo, samotní Slováci sa zmenili na nepoznanie. Pamätám si, ako k nám chodili priatelia mojich rodičov bez rozdielu pleti, hostilo sa kávou, jedlom a pitím. Vtedy, ale bol iný systém, vraj to bol zlý, nevyhovujúci socializmus.

Mohla by som viniť štát a jeho politiku do nekonečna. Ale štát netvoria len politici a zlé alebo dobré zákony. Zrkadlom každej krajiny sú jeho obyvatelia, títo obyvatelia sú rôznorodí a mnohých národností. Už nejakú dobu som, ako Rómka vystavená na pranier, bez toho, že by som k tomu dala komukoľvek súhlas. Slovenský občan je na seba veľmi citlivý, ak sa jeho svojprávnosti a hrdosti ktokoľvek dotkne. Mojej hrdosti a identity sa viac krát dotkol aj Premiér Róbert Fico, vysmial sa mne a podobným, ako sa len vysmiať dá. To sa dá veľmi ťažko prehryznúť a zabudnúť. Vsadil na veľmi populárnu a vždy fungujúcu kartu, na kartu rómsku.

Rómska karta, je karta, ktorú vyťahujú veľmi všetečne mnohí Európski kandidáti na politické, papaláš-ké kresla. Stačí totiž len svojim voličom prisľúbiť, že sa zametie a urobí prievan s Rómami. Obyvateľstvo tlieska rukami, skáče od radosti, problém je, že okrem toho, že sa páchajú proti-humánne prečiny proti tmavému obyvateľstvu, nič iné sa nerieši.

Rómska karta je vďačná téma, vyťahuje sa na populárnych Social network, samozrejme, že Facebook exceluje. V posledných dvoch rokoch narástol záujem o rómsku problematiku medzi radovými občanmi. Je veľmi obľúbená aj téma hlavne medzi mládežou a strednou vekovou vrstvou, kde sa neštíti nikto vysloviť, čoho demokraticky zrovna napadá. Tak som sa dozvedela, že demokratický, slovenský občan má právo diskutovať o tom, či zrovna má chuť ma nazvať príživníkom, kakaovníkom, hodiť ma do veľkej jamy alebo do plynu. Možností je veľa a dozvedela som sa, že takíto občania sú v práve a mám si zvyknúť.

Pochopila som, že aj keď milujem tým kým som, tento národ ma nenávidí, údajne niet čomu dôverovať a za svet nemôže rozoznať, či som neprispôsobivá alebo nie. Ako sa rozozná neprispôsobivý Róm a ako sa definuje? Mám v tom zmätok, stáva sa mi v tejto krajine, že sa stretám s nedôverou, aj keď disponujem pekným a čistým oblečením, slušným vystupovaním na úrovni, nevracia sa mi to rovnakým dielom. Dostáva sa mi nevrlosti, neochoty, a výsmechu. Na dôvažok nájdem ešte vždy miesta a ľudí, kde sa môžem prichýliť a určite pár slušních ľudí s dobrým srdcom poznám, ale začínajú sa vytrácať. Dobrí ľudia, ktorí rozmýšľajú sa strácajú v hysterickom nenávistnom dave „ kto nejde s nami ide proti nám“.

Ľudia sú vystresovaní zlými ekonomickými pomermi a doteraz zlou vedenou politikou. Želajú si potrestať vinníkov a zbaviť sa príživníkov štátu. Už dlho sa hovorí o kríze, ktorá pohltila Európu, ak dnes robotník nedostane výplatu, do mesiaca skončí s rodinou na ulici, kdekoľvek a ktokoľvek! Rozdať si to so sociálne odkázanými, rómskymi rodinami nie je riešenie a neobdivujem toho, kto má na to odvahu. (Po Rómoch budú nasledovať invalidní občania, iné národnostné menšiny a komunisti).

Ja vidím národ, ktorý zúfalo kope a kričí! A z roka na rok sa táto zlosť zhoršuje, údajne aj do zbrane by mnohí radi, aj slušivé obleky si ušili, len aby zachránili, čo sa dá! Zatiaľ čo oni sú horliví a aktívni zmeniť pomery, jedna Rómka a mnohí podobní jej, v skutku nevedia, čo si majú myslieť. Cítime sa cudzincami vo vlastnej krajine a dáva sa nám to pocítiť teda riadne. V mojom živote som bola na zamestnaneckej podpore len raz a hneď som si našla prácu, nemyslím si, že by som bola vyvrheľ spoločnosti len preto lebo občania to na ulici nerozoznajú a preto mi nemôžu dôverovať.

Vraj, keď som taká, tak sa nemám čoho báť a ani ozývať! Asi som vystresovaná aj ja zo zlých pomerov v krajine a určite mne podobní, čo nariekame. Len dúfam, že sa mi všetci týchto pocitov zbavíme, aby sme zase nezaťažovali štátnu pokladnicu na lekárov. Naša choroba sa prejavuje, že sa miešame s neprispôsobivými a často trpíme depresiami, keď si nás mýlia. No veď práve, podobáme sa, ako vajce – vajcu!

Prekvapili ma reakcie mnohých Slovákov na víťazstvo Kotlebu a ešte viac mlčanie mnohých neromských priateľov.....

A prekvapilo ma, keď istý rómský aktivista, vždy na problémy ktoré nastali, čakal s vyjadrením k udalostiam, čo sa týkali Rómov a pri tom veci boli jasné, ako facka. Donekonečna opakoval „počkajme, ako sa to vyvinie“. No nevolili ho, len nechápem prečo on nechápe, ako sa to s ním " vyvynulo".

Tak z čoho si mám vybrať opatrnosť alebo extrémnosť?! Slovák, ako repa ponúkol občanom extrémnosť, ja tomu nerozumiem, svet tomu nerozumie!

Ale tiež svet v včetne Slovákov nerozumie prečo vlastne tí Rómovia nešli k voľbám a nevolili!?