Najnovšie články
latest

Nezvestný Dušanko Goga sa našiel. Aká je skutočná pravda !!!

Nezvestný zabávač sa už našiel. Svojho bývalého ochrancu, Matúša Hudáka, ale obvinil zo zneužívania. Zo zarobených peňazí si údajne kúpil auto a hviezde nedal takmer nič.
33 ročný Dušan Goga z Batizoviec je známou postavou na sociálnych sieťach. Jeho zábavné videá už videl takmer každý. Za objavom mentálne postihnutého muža stojí Matúš Hudák, ktorý na facebooku založil profil Matus.tv. V priebehu niekoľkých dní ho sledovalo 20 tisíc ľudí. Dušan tak naberal na popularite. Zabáča si tak začali pozývať na diskotéky, ale i na súkromné akcie. Podľa našich informácií Hudák údajne inkasoval za Gogove vystúpenie aj 500 eur.  

Dušanko Goga sa našiel, je v Holandsku. Tancuje v gay klube!


Po niekoľkých mesiacoch sa, ale Dušan Goga stratil. Hudák o ňom nemal takmer žiadne informácie. Vedel len to, že sa nachádza v Holandsku. Do tejto krajiny mal odísť s istými ľuďmi na základe dohody s jeho rodinou. Podľa Hudáka údajne tancuje v gay kluboch v krajine tulipánov.

Po troch mesiacoch sa, ale Dušan Goga našiel. Svojim fanúšikom sa prihlásil s videom. Diváci ho opäť videli v tradičnom postavení, on ako hlavná hviezda a v pozadí hlas, ktorý ho naviguje. Na tom by, ale nebolo nič zvláštne, ak by sympatický zabávač neobvinil Matúša Hudáka z viacerých závažných skutkov.

Kupovanie si "odpustkov"...

Ako začať tento blog...? Ako začať, aby som nevyznel ako "debil"...?! Keď dopíšem tento blog, tak za "debila" u niektorých určite budem. Vianoce sú sviatkami, ktoré v nás vyvolávajú rôzne emócie, dokonca u niektorých aj tie ľudské, hoci po celý rok si svojím konaním, či životom, ani neuvedomovali svoje ľudské hodnoty a už vôbec nie hodnoty iného človeka. Každý z nás inak v tomto vianočnom období premýšľa... Niekto spomína na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, iní zase myslia na darčeky, bohatého Ježiška a plný štedrovečerný stôl. No a niekto si zase láme hlavu, čo dá na ten stôl, či za čo kúpi aspoň malý darček pre svoje dieťa, či milovaného v jeho srdci...

Ako dieťa som samozrejme Vianoce vnímal inak ako už dospelý človek. Ako je napísané, keď si dieťa premýšľaš ako dieťa, keď si dospelý premýšľaš ako dospelý človek, každým vekom sa mení aj naše premýšľanie, uvedomovanie si svojich a iných hodnôt človeka. Chvála Pánu Bohu, že moje myšlienky sa nesú v inom duchu, ako myšlienky tých, o ktorých vlastne chcem písať tento blog.

Rok 2014 sa nesie ako najhorší rok pre ľudstvo, medzinárodné humanitárne organizácie bijú na poplach, nikdy v histórii ľudstva od skončenia prvej, či druhej svetovej vojny sa neznamenali tak katastrofálne podmienky pre život človeka ako v tomto roku. Môže za to kto??! Boh??! Nie, môžeme si za to my ľudia sami. Pýcha, nenažranosť, zloba v srdci človeka aká snáď nebola od biblickej potopy sveta zaručila, že svet sa v kŕčoch vojenských konfliktov, finančných machináciách bohatých, topí v žiali nevinných obetí, miliónov sĺz chudobných, ktorí majú na prežitie menej ako jeden dolár a svet je ponorený do krvi hriechu človeka nad človekom do takej mieri, že sa to odzrkadľuje na našom zmýšľaní, konaní a vnímania človeka vôbec...

Mnohí ľudia prestali vnímať človeka ako človeka, každý vníma človeka cez hodnoty ako sú peniaze, ekonomika, nejaké pracovno právne vzťahy, ktoré človeka ubíjajú, ubíjajú jeho hodnotu, či cez slávu, slávny človek je v očiach iného považovaný za dobrodinca, svätca a pritom môže žiť život Judáša...

Cez tento náš pohľad sa snažia na nás zapôsobiť tí, ktorých sa zatiaľ smrteľné kŕče sveta nedotkli, píšem zatiaľ a žijú svoj život relatívne v pohode obklopený materiálnym bohatstvom a ľuďmi, ktorí si materiálne bohatstvo postavili vo svojich životoch  na "oltár a klaňajú sa jeho modle"... Táto modla ich natoľko oslepila, že omámený v duchu tejto hodnoty žijú svoje životy, dokonca cez túto modlu sa snažia na nás zapôsobiť a celkom sa im to aj darí. No aj napriek tomu, že sú oslepený, omámený, a napitý krvou iných, ktoré ich bohatstvo oslepuje, príde čas ako tento vianočný, a na chvíľku akoby precitli a uvedomia si, že "Bože, ja som človek"... Začnú sa báť, uvedomia si v tej slabej minúte precitnutia svoju zraniteľnosť a smrteľnosť a uchýlia sa k niečomu čomu ja hovorím "kupovanie si odpustkov"...

V dávnej dobe, si bohatí veľkomožní páni kupovali od cirkvi odpustky, mysleli si, že tým sa dostanú do neba, že keď príde ich minúta smrti, že sa nad nimi zmiluje Boh. Bola to doba, kde chudobu bolo vidieť na každom kroku. V stredoveku sa za človeka považoval ten čo mal majetok, dokonca aj samotná cirkev myšlienku človeka a bohatstva spájala a tak vznikla tradícia bohatých "kupovania si odpustkov"... Cirkev odpustky začala predávať ako najvzácnejší tovar, dar života, kňazi stáli pred kostolom a vykrikovali ako na jarmoku "kúpte si odpustky"... Chudoba si to dovoliť nemohla a cirkev sa aj tak k chudobným ľudom stavala. Boli pre cirkev ako nepotrebný tovar, dokonca pre taký nepotrebný tovar cirkev nemala ani "požehnanú" pôdu, kde by človeka pochovala ako človeka... No boháč, ktorý si kúpil odpustky a kupoval ich viac a viac, bol veľavážený dobrodinec a cirkev sa k nemu ako k "dobrodincovi" aj stavala.  Vidíte tú paralelu dnešnej doby??! Ako sa dnes kupujú odpustky???

Dnes už cirkev odpustky nepredáva, dnes už nebudete vidieť kňaza ako predáva odpustky pred kostolom. Ak si myslíte a na čo, veď niektorí ani neveria, že Boh existuje. Máte pravdu, veľa ľudí ani neverí, že nejaký Boh existuje, no napriek tomu však verí, že je niečo medzi zemou a nebom, boja sa smrti a o smrti premýšľajú, čo sa deje po smrti??? A tu nastáva priestor pre strach, boja sa, boja sa Boha? Smrti?  Čo bude potom? A nastáva čas kupovania si novodobých "odpustkov". Tak ako sa vlastne kupujú odpustky dnes?

Veľmi jednoducho, koho dnes svet považuje za bohatého "veľkomožného pána", kto je v našich očiach považovaný za takého človeka??? Podnikatelia, nie malý živnostníci, ktorí sa trápia ako zarobiť peniaze, myslím podnikateľov, obchodníkov, tých obchodníkov čo sa považujú za "pánov sveta", dokonca majú väčšiu moc, ako samotná štátna moc. Oni určujú akým smerom pôjde ekonomika, akým smerom vlastne pôjde svet. Finančné skupiny obchodníkov doslova ovplyvňujú náš život, nebojím sa napísať aj našu smrť... Potom sú to politici, verejní činitelia, ktorí sa ako tak pri tlaku týchto obchodníkov snažia svet ovládať, sú to aj zbohatlíci, ktorí svojim príspevkom neovplyvňujú svet ako by sme si mysleli, no dokážu ovplyvniť našu spoločnosť, štát, či skupinu ľudí... No a nesmiem zabudnúť na "smotánku", myslím tým svet slávnych... herci, speváci, či rýchlo kvasené hviezdy, aj oni dokážu ovplyvniť naše životy...  V tomto kruhu sa obyčajný človek stratí, i keď rád by aj on bol v tom kruhu. No stále som nenapísal ako sa kupujú tie odpustky. No napríklad takto... dobročinné akcie, benefičné koncerty, rôzne zbierky, charitatívne večierky, dobročinné aukcie a podobne... Dokonca k odpustkom sa prichýlia aj tí, ktorí si nežijú zle, majú napríklad dobrú prácu, nadštandardný plat, alebo sú to ľudia, ktorí majú vplyvné známosti, ale aj ľudia, ktorí majú všetko a náhle ich prepadne myšlienka svedomia...  Kupovanie si "odpustkov" sa stalo akýmsi hitom, módou, "pozrite sa, aký som šľachetný, ako myslím na iných, na ktorých sa slnko neusmialo, velebte ma, postavte na piedestál a klaňajte sa mi"... Žiaľ, veľa ľudí sa im aj klania, veľa ľudí si z nich urobilo modly a to je tá životodarná šťava, ktorá prúdi v ich žilách a dodáva im moc, chuť, väčšiu chuť vládnuť, ovplyvňovať, riadiť životy tých, ktorí si ich na pomyslený oltár postavili.

Celý rok väčšina týchto "veľkopánov" žije život Judáša, nepozerá sa na ľavo, či na pravo, riadia svoje životy a idú aj cez mŕtvych. Na prvom mieste sú peniaze a moc, až potom ľudia. Sem tam sa objavia aj počas roka na nejakej benefícii, kúpia si "odpustky", ale potom žijú ďalej život Judáša, farizeja. Ich životy, oni sami, sa podobajú na čisté vybielené hroby, no zvnútra sú plní nečistoty a hniloby. Samá pretvárka, u človeka vyvolajú dojem, že im na inom človeku záleží, no je to len zdanie, je to kupovanie si "odpustkov". Vedľa nich možno žije človek, ktorý potrebuje pomoc, no je im ukradnutý, v súkromí nepomôžu, prečo aj, nikto by to nevidel, kto by ich za to chválil, a tým, že by neboli vidieť tak by ich nikto nepostavil na piedestál, nemali by pocit, že sú dobrí, placebo filantropa, dobrého človeka by zmizlo a tým by zmizol pocit, že keď sa mi niečo stane, snáď Boh na to bude brať ohľad a dostanem sa do neba....

V mojom živote som spoznal rôznych ľudí, priznám sa tiež som bol omámený ľuďmi, o ktorých som písal. Priznám sa, tiež som chcel byť v ich kruhu, no nedostal som sa tam, pretože ako by jeden z takých ľudí povedal, mám príliš naivné myslenie... Ja som skutočne veril a stále verím, že sa dá pomôcť celému svetu, že človek človeku by mal vedieť pomôcť, že priateľstvo je o vzájomnom pochopení, vzájomnej pomoci, že človečenstvo má byť o teplom slove, úsmeve, aj keď cez slzy. Verím v čistotu priateľstva a ľudského srdca!!!  Mal som možnosť spoznať v mojom živote aj ľudí, o ktorých by som to povedal Ježišovým slovom... V dobe, keď sa staval prvý Boží chrám v Jeruzaleme, bola vyhlásená zbierka, každý z Izraelitov sa snažil ukázať sa, na stavbu chrámu nosili zlato, drahé kamene, striebro a rôzne dary. No prišla tam žena a na stavbu prispela len malým kúskom kameňa, to najcennejšie čo mala pri sebe, lebo bola veľmi chudobná, ale aj ona chcela prispieť na stavbu Božieho chrámu. Ježiš Kristus povedal: "Pravdu Vám hovorím, že dar tejto ženy je v Božích očiach väčší ako dary bohatých Izraelitov"... Skláňam sa pred mojimi priateľmi, nemám ich veľa, je to na jednu ruku, ale sú moji... A tak, to by bolo asi všetko čo som chcel napísať, čo ma tlačilo na mojom srdci a čím sa sa potreboval zdôveriť.


Všetkým prajem krásne požehnané sviatky a nech sa Vám darí tak, akí ste v skutočnosti v srdci, nech je Vám aj tak "vyplatené", nie podľa vašej masky čo nosíte na verejnosti, ale podľa Vášho srdca...


Jozef Kmeťo

Najmenší cirkus na svete... "mini cirkus"...

Odkedy sa spustilo nové oficiálne vysielanie rómskeho internetového rádia R1, spoznal som veľmi zaujímavých ľudí. No najviac ma zaujala skupina mladých ľudí, ktorí sa hrdo hlásia k "mini cirkusu", snáď asi najmenšieho na svete...

"Mini cirkus" umelecká agentúra z Mostu zo severu  Čiech, je tak malý, že nepotrebuje ani šapitó, stačí im ich šikovnosť, chuť zabaviť človeka, ukázať krásne cirkusové umenie a dať zo seba kus srdca pre tých pred ktorými vystupujú...

"Mini cirkus" vystupuje v detských domovoch, školách, škôlkach, či v domovoch dôchodcov, no vystupujú aj na rôznych akciách a podobne...

Život "mini cirkusu" sa začal písať v roku 2005. Ako každý cirkus, aj tento má svojho principála, je ním David Kozlok, ktorý zároveň vystupuje ako žonglér. No čo by to bol cirkus bez klauna? Tým je Patrik, ktorého som spoznal cez naše rádio. Dobrý cirkus by mal mať aj tanečnicu, ktorá vie nielen tancovať ako by ste si mysleli, ale predovšetkým vie cvičiť s kruhmi hula hop no a je to malý zázrak menom Natálka, ktorá má iba 8 rokov a už dokáže také veci, že až sa dych zastaví.  

Cirkus bol odjakživa svetom, kde ľudia chceli pokoriť aj samotnú prírodu, je to ťažké a poctivé remeslo, ktoré sa dedí z generácie na generáciu. Cirkus je svetom zázraku, smiechu, ale aj plaču. Cirkus je miesto, na ktoré nikdy nezabudneš a ak raz do neho vstúpiš ostane ti navždy v srdci. Takým miestom je aj "mini cirkus" a ľudia v ňom si svoj sen nosia z miesta na miesto, možno sa zastavia aj u vás, aby vám kus zo svojho sna dali...























































Ak máte záujem tento cirkus vidieť aj u vás môžete ich kontaktovať
na telefónnom čísle +420  725 931 266
Rozhovor poskytol Patrik Kurečaj


Napísal Jozef Kmeťo

Mikuláš aký príbeh v sebe skrýva ?

Čarovné legendy! Za tajomného večera, v tichu pri sviečkach, keď budete s deťmi čakať na sladkú nádielku v obloku, im môžete vyrozprávať krásny príbeh o tom, ako vznikla tradícia sv. Mikuláša. Určite vás drobci budú počúvať so zatajeným dychom.

Ako každý rok, aj tento k nám do domácností zavíta Mikuláš. Viete však, kto to bol a aké legendy o ňom rokmi vznikli?

Kto bol sv. Mikuláš?

Mikuláš je postavou opradenou mnohými legendami. Traduje sa o ňom, že sa narodil okolo r. 280 – 286 v Patare. Ako devätnásťročný bol svojím strýkom, biskupom Mikulášom vysvätený za kňaza a stal sa predstaveným kláštora Sion v blízkosti Myry. Počas prenasledovania kresťanov okolo r. 310 bol vraj zajatý a týraný. Po rodičoch zdedil veľké bohatstvo, ktoré rozdeľoval medzi chudobných.

Mikulášske legendy

V susedstve žil chudobný muž, ktorý mal tri dcéry. Nemohol im zabezpečiť veno, tak sa rozhodol predať ich do nevestinca. Mikuláš sa o tomto jeho pláne dozvedel a rozhodol sa, že nešťastie odvráti.
Do troch vrecúšok zabalil zlaté mince, za ktoré mohol vystrojiť chudobný otec dcéram svadbu. Počas troch nocí vhodil vždy jedno z vrecúšok do spálne dievčat. V poslednú noc sa otec zobudil, rýchlo bežal za neznámym dobrodincom a spoznal v ňom Mikuláša. Z celého srdca mu ďakoval. Mikuláš jeho vďaku odmietol a povedal: „Ďakuj Bohu, ktorý vás neopustil. Ja som bol len jeho posol...“
Iná legenda hovorí o tom, že Mikuláš sa často večer po zotmení prechádzal ulicami a pozoroval ľudí za oknami. Keď videl chudobnú ubiedenú rodinu s deťmi, ktorým nevedeli dať rodičia nič na večeru, do obloka im vložil jedlo, hračky i niekoľko mincí. Nik nevedel, kto je tým dobrodincom, pretože Mikuláš chcel zostať v anonymite.
Od tých čias vznikla tradícia sviatku svätého Mikuláša. Je mu venovaný 6. december, pretože vraj Mikuláš umrel práve v tento deň.

Bude veľká vojna, štátny úradníci si menia svoje eurá za kanadský dolár

"Hovorím o priamom vojenskom konflikte. Nehovorím o konflikte Rusko – Ukrajina, ale o veľkom konflikte," uviedol predseda vlády. Túto informáciu má premiér z nemeckého zdroja, ktorý nechcel menovať.
Z možného konfliktu je podľa premiéra v Európe veľká nervozita. Fico si preto myslí, že by sa v Európe mali nájsť sily, ktoré sú pripravené postaviť sa do roly mierotvorcov. "Ak tam vypukne vojna, ak sa niečo stane, Slovensko bude veľmi trpieť," dodal. 
Napriek tomu si predseda vlády nemyslí, že Slovensku by pomohlo, ak by teraz zvýšilo svoje výdavky na obranu na dve percentá HDP, ako sa zaviazalo pri vstupe do NATO. "Buďme trošku pragmatickí a racionálni a povedzme si, čo by sa stalo, keby sme navýšili výdavky na obranu z jedného na dve percentá. Geopoliticky by to neznamenalo nič, akurát by sa tešili zbrojárske firmy," myslí si Fico. Slovensko podľa premiéra nemá šancu ovplyvňovať konflikty veľkého typu. 

Keď nezbiješ, nemiluješ !!!

Týranie žien patrí po krádežiach bicyklov k druhým najmenej hláseným trestným činom, tvrdí odborníčka.

Už som vedela, že je zle, že dnes sa bitke nevyhnem, znovu ma udrel, tentoraz trafil oko, hlava mi takmer odletela a oči mi od bolesti zaliali slzy,“ opisuje tradičný príbeh týrania žien v osadách na svojom blogu aktivistka Ingrid Kosová zo Zvolena.

Opitý Róm v Handlovej v rómskej kolónii zastrel družku a svoje dieťa

Život 43- ročného muža a päťročného dievčatka si vyžiadala streľba, ku ktorej došlo krátko po 16. hodine v bytovke na Fučíkovej ulici v Handlovej v časti rómskej kolónie. Ešte o 19. hod sa ešte myslelo, že o život muža a malého dievčatka pripravil neznámy páchateľ, no už večer sa vedelo že streľbu má na svedomí sám, 43 ročný muž ktorý najprv postrelil svoju družku, a zabil svoju 5 ročnú dcéru, ktorú nemal s družkou, ale s predošlého vzťahu. Nakoniec si sám siahol na život. Hlavnú úlohu v tomto prípade hral alkohol, a partnerské nezhody....






Jozef Kmeťo
Zdroj: TASR 

Rómov zamestnať nechcú, potvrdil experiment

Firmy viac volajú na pohovor uchádzačov, ktorí nemajú rómske mená, ukázal výskum úradníkov z ministerstva financií.

Rómovia pomaly lámu tabu v školách na východe, kde učia, alebo pôsobia ako asistenti.
Foto: Ilustračné TASR

Na internete si našla inzerát, v ktorom hľadali operátorov výroby do fabriky v Galante. Zavolala a dohodla sa s personalistom na osobnom stretnutí aj možnom dátume, kedy by nastúpila do práce.
„Na konci telefonátu sa ma spýtal, či náhodou nie som Rómka, pretože má od nadriadených príkaz Rómov neprijímať,“ opisuje rasovú diskrimináciu pri hľadaní práce Dana Bandryová (38) z Mojmíroviec pri Nitre.
„Keď som priznala, že mám rómsky pôvod, bez slova zložil telefón a viac mi už nedvíhal,“ dodáva žena, ktorá dnes pracuje ako dobrovoľníčka v obci.
Dana Bandryová nie je jediná, ktorú odmietli zamestnať pre farbu pleti.
Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek, ktorý má tú „správnu“ farbu.
Ukázal to experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý zastrešuje ministerstvo financií. Od júla do septembra tohto roka reagovali na 62 pracovných ponúk vo všetkých krajoch.


Obesený starosta z Lunika IX obchodník s drogami, zlodej, úžerník ...




Nebohý starosta Dionýz Slepčík čelil počas života obvineniu z obchodovania s drogami a na súde bol ako doma.  
Samovražda starostu košického Luníka IX Dionýza Slepčíka vyvolala nebývalé emócie medzi miestnymi. Zatiaľ čo jedni za tridsaťdeväťročným rómskym funkcionárom plačú a velebia ho, iní pripomínajú, že až taký rovný chlap nebol.
„Baži si privyrábal, ako sa dalo. Mal drahé auto dobre sa obliekal aj dosť pil. Dával aj drogy,“ tvrdí jeden z domácich, no odmieta povedať viac. Keď ho obklopia obyvatelia Luníka IX, očividne zasiahnutí správou o starostovom úmrtí, rýchlo sa stiahne a kričí, že to bolo dávno. A začne nebohého starostu vynášať do neba.
Na dôvažok mu to však nedá a pripomenie, že on veru takmer dvojtisícový plat nedostane. „Aj v base bol, aj tak bol na úradovni,“ dodáva ďalší anonymný obyvateľ neslávne známeho sídliska. Zrejme naráža na rok 2012, keď Slepčík skončil vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie, že obchodoval s pervitínom.

Šikana v kórejskej fabrike: zamestnancom majú nadávať a fyzicky ich týrať

Mám podobné skúsenosti keď som pracoval pre jednu kórejskú spoločnosť v Sládkovičove Koam. Kórejský zamestnávatelia sa k nám správali ako ku zvieratám, dokonca som bol svedkom že jeden z vedúcich výroby aj fyzicky napadol ženu, mimochodom bola to rómka a tak viete si predstaviť ako to skončilo. Keď skončila smena, tak pred fabrikou už čakali jej synovia a tak zmlátili toho šéfa, že musela zasahovať polícia, aj záchranná služba. Kórejca okamžite po tomto incidente poslala fabrika späť domov do Južnej Kórei. 

Pracovná situácia na Slovensku má od ideálnej veľmi ďaleko. Ľudia sú vďační za akúkoľvek prácu a preto často vôbec nemajú na výber. Takúto situáciu a príjemné podnikateľské podmienky sa rozhodlo zužitkovať niekoľko kórejských firiem, ktoré si na Slovensku postavili svoje závody.
V poslednej dobe sa priam roztrhlo vrece emailov, ktoré opisovali, v akých ťažkých, ba priam nehumánnych podmienkach sa v týchto závodoch pracuje. Od odmietnutia tak základnej potreby, akou je príjem tekutín, až po odpadávanie od únavy. Prestrelené ciele a personál, ktorý si svoj hnev vybíja na pracovníkov len prispel k tomu, že sa z kórejských závodov stalo synonymum pracovného pekla. Nižšie nájdete výpovede aktuálnych a bývalých zamestnancov, ktorí sa nás anonymne rozhodli kontaktovať.
Všetky výpovede sú založené na emailovej komunikácii. Z právnych dôvodov nebudeme konkretizovať ani závod, ani pracovníkov. Všetky mená pri výpovediach nižšie boli pre ochranu tých, ktorí nám napísali zmenené.

Starosta Lunika IX spáchal samovraždu

Dionýz Slepčík. Fotografia je zo stredy 5. 11. V ten deň si siahol na život.

Naša redakcia a Rádio R1 o tejto smutnej udalosti sme informovali ako prvý. Každý si kladie otázku prečo Dionýz Slepčík ktorí mal len 39 rokov spáchal sebevraždu... 

Podľa správy vyšetrovateľa našli telo nebohého v stredu večer po deviatej hodine v objekte bývalej výmenníkovej stanice na Luniku IX.
Privolaný lekár konštatoval smrť obesením a nariadil súdnu pitvu. Polícia začala trestné stíhanie vo veci pre prečin usmrtenia.
Situácia kde našli telo nebohého 
Miestni obyvatelia, kolegovia z úradu ani poslanci si príčinu samovraždy nevedia vysvetliť.

Ešte v stredu rozprával, že na 100% vyhrá voľby, 10. novembra mu prídu rodičia, ktorí sú teraz v Anglicku, domov na návštevu a ostanú tu až do volieb, aby ho podporili. A zrazu toto. Je to pre všetkých šok,“ dozvedeli sme sa od ľudí z Lunika IX.
Každý hovorí, že Slepčík ako starosta problematickej mestskej časti mal toho na pleciach veľa, ale nikomu sa nesťažoval, ani nič nenaznačil.
Viac skloňujú osobné, rodinné problémy.
„Asi nikdy ‚nerozdýchal‘ rozvod s manželkou Monikou, s ktorou má už veľkú dcéru Carmen a obe sú v Anglicku. Oni traja boli predtým spolu v Anglicku osem rokov, potom sa všetci vrátili, ale po roku starostovania od neho žena s dcérou odišli späť do Anglicka,“ tvrdia miestni.
Dôvodom rozchodu mala byť aj nová mladá priateľka Katarína Badová, s ktorou má už deti Dionýza (2) a Kristínu (1) a s ktorou starosta ešte práve včera oslavoval jej 18. narodeniny.

Mami chýbaš mi...

Nie je to ani rok čo si navždy odišla, s ľahkým úsmevom na perách, akoby si za zatvorenými viečkami skrývala nejaké skvelé tajomstvo. Veľké a jedinečné...až sa mi chcelo ľahnúť si k tebe na snehobiely saténový vankúšik a snívať ten nádherný sen s tebou....


Je chladný večer, sadám si na tvoje obľúbené miesto na gauči vo vykúrenej obývačke, zapaľujem sviečku a ponorím sa do víru spomienok...
Vidím nás tri, mňa, teba a sestru sedieť na lavičke v nemocničnom parku, všetky tri plačeme a snažíme sa navzájom si dodávať silu, lebo práve sme sa dozvedeli, že náš milovaný otec umiera...

Po otcovej smrti si sa tak ponorila do smútku a uzatvorila pred svetom, že si nás na chvíľu vyvrela von, prehliadla si, že som ťažko ochorela a moja duša takmer odišla za milovaným otcom. Keď si to zistila, nenechala si ma odísť a starala si sa o mňa tak, ako vie iba matka. Pamätám si, ako si ma napomínala aby som nechodila po byte bez županu, ako si mi kupovala vitamíny a varila samé dobroty, len aby som sa uzdravila. 
Tie roky po otcovej smrti potom boli najkrajšie, čo sme spolu prežili. Bez hádok, v pokoji a v harmónii. Vtedy sme si spoločne zvykli vynechávať obed, lebo som sa neskoro vracala každý deň z práce a ty si čakala na mňa aby sme sa spolu mohli navečerať, lebo samej ti nechutilo jesť.. Spomínam si na zamotanú kefu vo vlasoch, ktorú si mi musela spolu s vlasmi odstrihnúť, keď som sa ponáhľala na rande, 
Nikdy si sa ma nepýtala kam idem, s kým, ani kedy sa vrátim. Rešpektovala si moje súkromie, ale aj tak viem, že spokojne si zaspala až keď som sa vrátila...


Boris Kollár živí Róma!



Mnohí sme zaznamenali v posledných dňoch kampaň zameranú na zmiernenie nenávisti medzi majoritou a nami Rómami. V médiách boli zverejnené výsledky analýz, podľa ktorých je zrejmé, že Rómovia neruinujú našu ekonomiku a na sociálne dávky pre mnohopočetné Rómske rodiny ide zo štátneho rozpočtu mizivé percento, zanedbateľné oproti iným výdavkom. Taktiež sociálnymi sieťami putuje video, ktoré vysvetľuje, že  pracujúci človek neživí zo svojich daní iba Róma, ale aj dôchodcov, invalidov, mamičky na materskej a veľa ďalších ľudí. Mnohí rozumní ľudia sa nad tým zamysleli, veď vlastne na to tá kampaň zameraná bola, aby ľudia skôr ako začnú hádzať kamene, premýšľali a prestali veriť tým hlúpym táraninám o cigánskych výhodách.

No a kto že sa to rozhodol vystúpiť proti tejto kampani?
No predsa veľký ,,filantrop,, milionár s obrovským srdcom, zaslúžilý otecko takmer desiatky detí Boris Kollár. Tento človek, čo sa snaží v očiach verejnosti ukazovať ako citlivý , vždy pomáhajúci biednym, chorým a trpiacim.
Svojich priateľov na sociálnej sieti sa snažil ,, priviesť k rozumu ,, aby neverili tej kampani a v komentári k videu napísal, aby sa nenechali zmiasť, živia jedného Róma zo svojich daní, sice aj policajtov, tých potrebujeme, aj sestričky, tie nám pomáhajú, dôchodci kedysi živili nás, študenti a mamičky na materskej sú naša budúcnosť. No Rómov označil ako neproduktívnych, zbytočných ľudí, ktorí nás v budúcnosti iba okradnú a ohrozujú nás, viď Krásna hôrka atď....


Byty za jediné euro?! Humenné odpustilo Rómom všetky dlhy, alebo sa zbavilo zodpovednosti...

...pred 3 rokmi...  V Humennom sa rozhodli vyriešiť spor s neplatičmi asi najmenej očakávaným spôsobom. Mesto týmto ľuďom odpustilo dlh vo výške 10-tisíc eur a byty im darovalo za jediné euro. Koho by to nepotešilo... A to si ešte niektorí z nich želali, aby im mesto byty opravilo!  

Tak takto začína znieť správa, ktorú uverejnil spravodajský web noviny.sk  Samozrejme že podľa očakávaní táto správa vyvolala vášnivú diskusiu. "Aj ja by som si zobrala byt za jedno euro a budem si ho platiť, nech mi ho ponúknu..." "Bielemu dnes nikto nič zadarmo nedá, úprimne povedané."  To je len časť tej slušnej reakcie na túto novinku, na sociálnej sieti sa toho dočítate oveľa viac a v tvrdšom znení. 

Jedná sa o byty v časti Podskalka, bytové domy,ako aj byty sú v dezolátnom stave, o bytové domy sa roky mesto nestaralo, tu ešte treba pripomenúť, že sa jedná o bytové domy, ktoré sú staré približne viac ako 40 rokov. Ak vezmeme do úvahy zanedbanie starostlivosti o bytové domy zo strany mesta Humenné, tak čas zubu sa samozrejme na bytových domoch podpísal... 

Nemôžeme mať všetko, aj keby sme chceli...

Tak túto vetu si opakujem snáď od útleho detstva. Ruku na srdce priatelia, kto z nás by netúžil byť niekto iný. Kto netúžil byť zaľúbený až po uši, prežiť lásku, ktorá by nám obrátila zem hore nohami. Potom, ako nám roky ubiehali, tak sme zase snívali o lepšom postavení v tejto spoločnosti, mať inú prácu ako máme teraz, mať kopu detí, byť uznaní za našu prácu, či mať jednoducho šťastie v živote.

Moja generácia je na prahu stredného veku... Tak čo, ako hodnotíte svoj život??! Niekto vidí zmysel svojho života vo svojich deťoch. Iný zase také šťastie nemali a nevedia čo je vidieť svoje dieťa rásť, smiať sa s ním, či plakať. Sú ľudia, ktorí tak vidia zmysel života v práci, pokiaľ vás tá práca baví... Až 90 percent ľudí vykonáva prácu, o ktorej nesnívali ani v tom najútlejšom veku svojho života.  A tak sa moja generácia stratila vo svojich snoch, už nedokáže snívať, žije tak trošku ten svoj život "pobabraný"....

Neraz sa aj ja prichytím ako lamentujem, takto som predsa nechcel žiť, svoj život som si predstavoval inak, no čo už mi pomôže lamentovanie...  A tak som začal premýšľať ako vlastne žijem, a ako žijú ľudia okolo mňa, nechcem filozofovať, ani znieť premúdrelo, ale prosím, zamyslite sa spolu so mnou aj vy priatelia.

Koľko z nás chcelo prežiť vo svojom živote lásku, ktorá by obrátila zem hore nohami...  

Zapozerajte sa na tieto fotografie, čo vidíte? Ja vidím utrpenie, strach a smrť, ani jedno s týchto detí svoju chorobu neprežilo. My sme aspoň prežili detstvo, hrali sa vonku, prežili školské lásky a aspoň na chvíľku sme sa na tento svet pozerali s nádejou. Čo majú povedať tieto choré deti na tento život, ktorý si určite takto nepredstavovali, mali by poznať ako sa dá zahrať na kapitána a zlodejov, hrať sa, pocítiť prvé bozky, namiesto toho pocítili bozk smrti...
















Mala som byť Pollákovým otrokom.




Pre tých, čo netušia, kto je to Peter Pollák, je to splnomocnenec úradu vlády pre Rómske komunity a poslanec NR SR v tričku Matovičovej OľaNo.

Pracovala som viac ako 15 rokov v jednej firme, ako  to už  býva, v podnikoch, ktoré nie sú nijako podporované štátom tak ako zahraničné, aj u nás boli stále nejaké problémy. Niekoľko krát sa zmenil majiteľ, potom názov, z obyčajnej firmy bola s.r.o, a tak som mala peknú hŕbu pracovných zmlúv a výpovedí a vyčerpala som si nárok na podporu v nezamestnanosti.
 Možno sa pýtate, prečo som neodišla niekam inam, no v koľkých podnikoch máte k dispozícii na cestu do práce služobné auto, kde vám tolerujú Pnky, chorú matku, ktorá potrebuje odvoz k lekárom atď.?

 Keď sa zdravotný stav mojej mamy dosť zhoršil, už som do práce chodiť nemohla a ocitla som sa na opatrovateľskom príspevku, ktorého výška ( 110 eur) vám dovolí tak akurát živoriť. 24 hodín denne, vo dne, v noci, bez jediného dňa voľna venujete všetok čas opatere svojho blízkeho, ktorému zoslabnuté srdce funguje sotva na 30 percent a navyše je úplne imobilný a za to sa vám štát postará tak iba o problémy.  


Z priateľa sa stava nepriateľ

Kto je priateľ ? Priateľ je ten ktorému úplne dôverujem, ktorí vie podržať pochopiť priateľa v najťažších situáciach nášho života. V poslednom čase sa zamýšľam nad slovom priateľstvo. Keď máme problém a potrebujeme sa vážne rozprava a počuť názor od nášho priateľa ako to vníma on danú situáciu ktorá vás trápi, obrátite sa na neho, niekdy priateľ je viac ako váš brat, o tom som sa už viac krát presvedčil, ale nečakal niečo čo prehodnotí môj pohlad na priateľstvo.

Určite sa ma opýtate ako vnímam priateľstvo, priateľstvo nieje len o tom aby som sa posťažoval keď mi je ťažko. je to aj o tom, že s priateľom trávim čas ktorí je príjemný nám obom. Som mladý 28 ročný muž a tak samozrejme, sú to diskotéky, rôzne oslavy, či len také posedenia, veď o tom je aj život... Priateľstvo je však veľmi tenký ľad, zrazu sa môže stať že "tvoj priateľ  je  tvoj nepriateľ." A práve tento fakt som zistil na vlastnej koži...

Pýtam sa sám seba, prečo mam mnoho priateľov ktorím slepo verím !?? Každý z nás ma vo svojom živote 13 komnatu, je komnata o ktorej viete len vy a keď máte dobrého priateľa, tak ja on, myslíte si že navždy 13 komnata ostanete zavretá, no v mojom prípade neostala zavretá aj keby som si to z celého srdca prial...  Moju 13 komnatu otvorili práve tí o ktorých som si myslel, sú  moji priatelia...


Zatýkanie cigáňa

19.7.2010 bolo natočené video, ako policajti zatýkajú Róma na jednom sídlisku v Krompachoch. Video koluje na Youtube od toho dňa a videlo ho vyše 136 tisíc ľudí. O komentároch sa vyjadrovať radšej nechcem, lebo sú plné prejaveného rasizmu....

Niekoľko krát som si pozrel toto video, niekoľko krát som si pozrel jednotlivé sekvencie videa a prišiel som k tomuto názoru. Celé video začína ako policajti zastavili mladého muža a prikazujú mu nastúpiť do policajného vozu. Muž na videu kladie odpor a tak policajti použijú chmaty a chvaty, aby muža zaistili a tak ho donútili nastúpiť do policajného vozu.

Muž však aj na prekvapenie službukonajúcich policajtov kladie výrazný odpor, začína doslova "groteska" ako naložiť mladého muža do policajného vozu. Muž sa im niekoľko krát snaží utiecť, snaží sa domáhať spravodlivosti, kričí že on nič neurobil a nevie prečo mu policajti robia zle. Na videu je vidieť ako sa zastavuje staršia pani a mladý muž sa snaží pred policajtmi obhájiť, že nič zlé neurobil, je vidieť že sa snaží o svedectvo pani na videu. Nieje dobre vidieť ani počuť čo pani na videu rozpráva, ale zrejme nehovorí v prospech mladého muža, lebo podla gestikulácie pani na videu, je možné sa domnievať že  hovorí ako sa mladý muž potuloval po sídlisku, ponevieral sa okolo smetných košov, čo potvrdzuje aj nakoniec vyjadrenie mladého muža na videu, že niekde mal vozík s ktorým chcel niečo zobrať....  Muž sa bráni, nechce nastúpiť do vozu, policajti ho skúšajú naložiť zo zadu, odkiaľ im muž vypadne na zem. Policajt kričí " si normálny !!!" Vrátiš sa domov, len ťa  predvedieme aby si preukázal svoju totožnosť .....  A tu sa musím zastaviť !!!


Rómska verejnosť pohoršená !!!! Toto nemyslia vážne! Moderátor Sajfa s Andy Timkovou si uťahovali z "cigánov" pred 700 divákmi.

"Ty si aj temperamentná, ako taká cigánka," pýtal sa Sajfa svojej moderátorskej kolegyne Andy Timkovej počas benefičnehého koncertu telesne postihnutých, ktorý sa uskutočnil dnes v bratislavskom Instropolise.

Na to mu ostrieľaná moderátorka, bývalá tvár televízie Markíza odpovedala "Ja, keď som bola malá, tak som zažila taký šok, pretože moja mama, keď som ju veľmi nahnevala, tak mi povedala, že ty nie si naša dcéra. My sme ťa našli pri dverách a od dverí odchádzala taká cigánka," šokovala moderátorka 700 ľudí v sále. 

Týmito slovami chceli známi moderátori uviesť na pódium ďalšieho účinkujúceho, speváčku Gitanu, ktorá sa netají svojim rómskym pôvodom.

To, ale nebolo všetko a pokračovali ďalej s rasistickými poznámkami na margo Gitany. "Nasledujúca interpretka v podstate niečo, a teraz to hovorím naozaj v dobrom, z tej cigánskej krvi niečo bude mať. Volá sa Adriana Dráfiová," povedal Sajfa. (pozn. redakcie: civilné meno Gitany).

Andy Timková svoje prekvapujúce zistenie podporila aj neidetifikovateľným zvukom a dodala "Úplne čistokrve by som povedala." Diváci v sále si vtedy zrejme mysleli, že sa ich nevskusné moderovanie skončilo, ale Sajfa ešte umocnil svoj výkon slovom "totálne".

Podľa našich informácií organizátor koncertu poslal účinkujúcim scenár aj s moderátorskými textami. To, čo pred plným Istropolisom odznelo v ňom, ale nebolo. 

"Ostala som som v šoku, keď som počula o čom sa moderátori rozprávajú a akým štýlom idú ohlásiť moje vystúpenie. Ich správanie je neakceptovateľné. Ak sú profesionáli, za ktorých sa považujú, mali by sa tak aj správať. Som z nich sklamaná," povedala Gitana pre Gipsy Television. 

Podľa našich informácií mal manažment Gitany, hneď po jej vystúpení riešiť s moderátormi ich rasistické vyjadrenia. Údajne nič zlé nepovedali a vraj sa len snažili nadviazať na predchádzajúceho účinkujúceho, čiže na Jolanu Fogašovú, ktorá spievala pieseň z opery Carmen.  


 

Tlačovú správu 6.10.2014 uverejnila Gipsytv. eu Prebrala Redakcia 1 spolu aj s videom 
Je veľmi smutné, že profesionáli ako je Sajfa a Andy, zvolili takýto spôsob uvedenia Rómskej speváčky, je na zamyslenie prečo vôbec takýto nevhodný spôsob zvolili.... 

Na túto udalosť reagujú už aj Rómske mimovládne organizácie ktoré tak oficiálne otvoreným listom žiadajú kompetentných o vyjadrenie....  

Mimovládne organizácie
OZ Nová cesta, Nám. Slobody 1, Michalovce
OZ Vsetci Spolu, Zelena ulica 55, Velké Kapusany,
OZ ...Agi H.
Romani Paťiv, Inovecká 15, Senec
Kultúrno výchovná organizácia Roma Senec, Inovecká 15, Senec
Rada mimovládnych organizácii rómskych komunít , Jiráskova 8, Bratislava
Platforma aktivistov rómskych MVO, Letná 6, Rožňava / richter@rmork.sk/
si Vás týmto otvoreným listom dovoľujeme požiadať o stanovisko k vyjadreniam moderátorskej dvojice Matej Sajfa Cifru a Andy Timkovej, ktorí počas XVIII. ročníka benefičného koncertu SZTP s názvom „Umelci srdcom“ , ktorá sa uskutočnila 5.októbra 2014 vo Veľkej sále Istropolisu v Bratislave. Títo moderátori svojou chabou improvizáciou vopred odobreného scenára uviedli známu speváčku Adrianu Dráfiovú, známu pod pseudonymom Gitana úplne ináč ako bolo dohodnuté. Ich náhla zmena scenára, teda predpokladáme že išlo o improvizáciu, vyznela viac ako poburujúco a zaskočila 700 ľudí v sále a ďalších po vzhliadnutí videa ich nevkusného zosmiešňovania verejne známej osoby. V miestnosti sa nachádzali aj deti a príklad ktorý uviedla p. Timková /ako premostenie na Sajfu/ bolo skôr zastrašovaním a podnecovaním a prehlbovaním nenávisti, či negatívneho vnímania etnika. Pán Matej Sajfa Cifra sa už viac krát ukázal pri moderovaní a uvádzaní rómskych umelcov, že jeho improvizačné schopnosti v tejto oblasti sú viac urážlivé ako vtipné.
V mene spomenutých MVO Vás žiadame o vyjadrenie k tomu, že sa v médiách a tiež na verejných akciách neustále používa hanobný a dehonestujúci výraz cigán a nie kodifikovaný výraz Róm. Radi by sme poznali Váš názor a postoj voči týmto podnetom, ktoré sa vyskytujú na verejných akciách a v médiách čoraz častejšie.



Zdroj: Gipsytv.eu
Spravoval Jozef Kmeťo Redakcia 1

Umelec presvedčil Rómov v Sečovciach, aby si vynovili dom

Tomáš Rafa a dobrovoľníci vymaľovali vchody bytovky. Primátor je sklamaný, že nie aj exteriér.

ŽILINA. Kontroverzný umelec Tomáš Rafa vymaľoval spoločne s rómskymi dobrovoľníkmi a aktivistami interiér bytovky v osade Nová ulica pri Sečovciach. 
"Chceme poukázať na priepastné rozdiely medzi majoritou a obyvateľmi žijúcimi v extrémnej chudobe,“ tvrdí umelec.


Do úpravy bytovky v osade s vyše deväťsto obyvateľmi sa  zapojili miestne deti aj rómski študenti stavebného učilištia v Sečovciach. Rafa sa do Sečoviec plánuje vrátiť aj o rok.
Primátor mesta Jozef Gamrát projekt privítal, ale zároveň neskrýval sklamanie. "Myslel som, že to vymaľujú aj z vonkajšej strany, nielen vo vnútri," uviedol Gamrát.
Realizácia umelecko-aktivistického projektu „Športové múry” reagujúceho na rasizmus a sociálne vylúčenie trvá od roku 2011.
Impulzom bola stavba segregačného múru v Michalovciach v roku 2009. Odvtedy Rafa spoločne s miestnymi dobrovoľníkmi realizoval maľby na múroch v Ostrovanoch, Sečovciach a Veľkej Ide.
Absolvent Akadémie umení v Banskej Bystrici a Akadémie krásnych umení vo Varšave od roku 2011 fotografuje a natáča sériu videí v rámci projektu Nový nacionalizmus, v ktorom skúma problémy spolužitia menšiny s majoritou, alebo hranice medzi patriotizmom a extrémizmom. 






Zdroj: Romovia.sme.sk 
Spracoval Jozef Kmeťo





Byť cudzincom doma....

Nasledujúce video ktoré Vám prinášame verne dokumentuje ako to v dnešných dňoch vyzerá v Európe...  Keď som si dobre pozrel video ktoré Vám prinášame, ostal som v šoku a zároveň som si uvedomil ako my Rómovia sme neustále prenasledovaný, ako neustále musíme bojovať o prežitie, ako musíme dokazovať v zamestnaní že som rovnako dobrý ako iný... Naše deti sa od mala stretávajú s predsudkami, alebo priamym rasizmom, kedy to všetko skončí, kedy Európa prijme tvrdé opatrenia voči prejavom ktoré sú na videu....






Jozef Kmeťo

S politiky běh na dlouhou trať, aneb volby 2014


Milý čtenáři,
Jak jsme si již stihli asi všimnout, v České republice náš pan prezident Miloš Zeman vyhlásil komunální volby do obecního zastupitelstva. Které se konají druhý víkend v říjnu 2014.

 Jako všude z různých míst na náš volají a koukají kandidáti z mnohých politických stran se svými hesly. Kdo tito lidé vlastně jsou a co o nich vůbec víme? Jak máme posoudit koho volit? Já jako každý jiný z řad spousty mladých lidí, který se v politických kruzích nepohybuje, tak vlastně o případných kandidátech vůbec nic neví. Máme volit politické strany podle hesel, které si dávají  a všem ukazují na obdiv teď před volbami. Neříkali nám vždy rodiče, že jen činy dokážou přesvědčit. Jak jsme si zasloužili nové autíčko nebo krásnou panenku. Jen pokud jsme dokázali, že se umíme chovat. I zde proto by měl platit stejný řád. O těchto stranách jsem neslyšela po skoro celé čtyry roky jejich funkčního období. A teď na nás z billboardů, lamp, tramvajových a autobusových zastávek kouká tvář prý známého člověka s jeho heslem a vlastním názorem. Není to jen nějaká hra? Ano, svým způsobem je to hra, ale hrajeme tu s občany měst. A to přeci není fér! V mladých lidech je naše budoucnost. Ne jednou jsem toto heslo již slyšela. Taková budoucnost má pěkné vyhlídky. Pokud mladí lidé budou volit naslepo členy politických stran jen tak náhodně kdo má hezčí fotografii.

    Dnes jsem do poštovní schránky dostala volební lístky. A koho tedy volit? Proto jsem se pokusila hledat pomoct v dané obálce. Našla jsem zde seznam voličů a jejich politických stran a také informační list jak správně udělat křížek k vybrané politické straně. Není to komické? Neměli by, když už nešetří naše lesy, podat alespoň krátký seznam úspěšných úkolů, dotací a pomocí, které za své funkční období splnily?

    Myslím si, že i dokonce pro budoucnost bude celkem nepodstatné, která politická strana je na výši. Když se mění politické, strany pro nás občany to zásadní rozdíl nepřinese.

    Ruší nám dětské hřiště prý kvůli hygieně. Doposud to nikdy nevadilo a děti z pískovišť měli ty nejhezčí zážitky. Postavili nám sice prolézačky dle evropských standardů. Ale co je jedna prolézačka, oproti zrušeným třem hřištím? Jako děti jsme se z okolních panelových domů scházeli na hřišti příslušné danému okruhu. Teď na jedno hřiště dochází děti z panelových domů z druhé strany části obce. Jelikož další hřiště se nachází mnohem dál a bylo by lepší dojet k němu autobusem. A to už opravdu děti si nemohou hrát u svého domova?

   Také tu máme stále menší a vzdálenější výběr mateřské školky. Z dnešních maminek jen málokteré dostanou své ratolesti do státní školky. Pokud ano bývá to daleko od domova a musejí pro ně jezdit dálky. Pokud se ale jste ochotni jezdit denně, také se do školky vůbec nemusíte dostat. Zbývají jen mateřské školky soukromé. Nebylo odjakživa školky stavěné na pomoci rodičům dětí ku pomoci při zabezpečení na stále se zvyšujícím nárokům na domácnost? Zvyšující vznik soukromých školek je dnes jen o obchodu. A přitom je kladen důraz aby předškolák měl alespoň rok předškolní docházky.

 Jsou toto jen pár známých skutečností. Poslední otázka tedy čtenáři zní: Je to vše vůbec rozumné?
Děkuji za Vaši pozornost.

Tolerancia v nedohľadne...

Tak som premýšľal nad dnešným mojím blogom... Dal som si otázku, prečo taká nenávisť voči nám Rómom zo strany majoritného obyvateľstva...? Všade kde sa pozriem vidím predsudky, ba až nenávisť, dokonca už aj voči rómskym deťom. Keď sa zase pozriem na sociálnu sieť, to isté... Nevraživé komentáre voči nám, a tak som si dal otázku, prečo to všetko...??!  Na to, aby som sám pre seba našiel odpoveď, sa musím vrátiť späť do mojich detských čias, čias školských povinností a detských hier. Do školy, kde som chodil chodili, rómske aj nerómske deti. Vyrastal som v Bratislave a tak ako malý chlapec som si nijak  neuvedomoval rozdiely, ktoré tu boli... Oni tie rozdiely tu boli, len ako dieťa som svet vnímal ako dieťa, keď ste dieťa premýšľate ako dieťa a konáte ako dieťa. No napriek tomu som si nemohol nevšimnúť rozdiely medzi nami deťmi. Rómske deti mali vždy k sebe bližšie a nerómske tak isto zase k svojím a samozrejme, že to prinieslo častokrát aj roztržky medzi deťmi. Chlapci, či dievčatá sa navzájom pobili, no buď som bol fakt príliš detský, alebo hlúpy, ale priznám sa vtedy som tomu celkom nechápal...  Až odstupom času som si začal aj ja tieto rozdiely uvedomovať, a tak sa mi začali vynárať obrázky nevraživosti, ktorá v nás panovala už v detských nohaviciach... Staršie rómske deti mlátili tie mladšie nerómske a naopak, staršie nerómske deti mlátili tie mladšie rómske deti. No a potom samozrejme v parku za školou nechýbali "férovky" a prvé monokle pod okom, ale aj prvé výkriky do neznáma "vy špinaví cigáni", či "vy biele svine" ...

Je to vecou výchovy

Keď som už bol starší, nemohol som si neuvedomiť aj rozdiely, ktoré robili sami rodičia a to na oboch stranách. Rodičia nerómskych deti sa zakazovali hrať s rómskymi deťmi, a zase rómsky rodičia sa zakazovali hrať s nerómskymi deťmi, doslova začarovaný kruh... Napriek tomu, väčšia časť detí, až na pár výnimiek, s ktorých potom neskôr vyrástli rómsky, či nerómsky "radikáli" :D, sme sa spolu hrali, ale napriek tomu sme sa vždy museli skryť pred rodičmi, hlavne tie rómske deti sa tak museli skryť do brány domu, keď po ulici išiel rodič nerómskeho kamaráta... Keď som potom už dospel, tak svet nevraživosti a rozdielov sa mi naplno otvoril. Zrazu som si uvedomil, že v tejto spoločnosti sa nepozerá aký si človek, ale kto si a kam patríš. A tak som zažil na vlastnej koži predsudky pri hľadaní práce, či priamo v práci. Zažil som však aj situácie, pri ktorých mi ostal stáť rozum. Raz som išiel z práce domov, bol podvečer a išiel som na autobus, a ako tak stojím na zástavke autobusu, kúsok od zástavky stavali nový obytný dom, keď zrazu taký malý chlapec sa otočí na svoju mamu a povie "mama ja keď budem veľký, budem murár", na čo ho mama doslova okríkla a povedala "čo si cigáň?!"... Potom som zase bol svedkom, keď sa vonku hrali deti, a malý rómsky chlapec pribehol ku dievčatku a chcel sa hrať, na čo mu dievča povedalo "s tebou sa nebudem hrať, lebo si cigáň"...  No bol som svedkom aj opačnej situácie, kedy sa rómsky chlapec chcel hrať s nerómskym a mama povedala "opováž sa s tým špinavým gádžom hrať"... Nie som psychológ, ale práve takéto praktiky zanechajú trvalé stopy v dieťaťu, to dieťa potom s tým aj rastie, a keď je z neho dospelý človek, tak nevie ani prečo, ale jednoducho má v sebe pekne vypestované predsudky a to sa týka oboch strán...


Tolerancia liek na všetko 

Tolerancia je liek na všetko... Viete nedávno som oslávil 41 rokov, myslím si, že je to už vek kedy by som si mal a aj si uvedomujem, že nezáleží na tom, či si cigán, či gádžo. Samozrejme, že košeľa je bližšie ako kabát, ale to neznamená, aby som bez akejkoľvek príčiny nenávidel, či mal v sebe predsudky voči gádžom. Ak mi neróm preukáže úctu, prečo by som ju ja nepreukázal jemu...  A zistil som ešte niečo, tak ako gádžo môže byť "sviňa", tak taká "sviňa" môže byť aj náš človek, Róm... Lebo, či sme takí, či onakí, stále sme všetci ľudia a všetko čo je ľudské je nám blízke, žiaľ aj to zlé...


Jozef Kmeťo

Ak chce rómske dieťa študovať, tak nie na tejto planéte... !!?

"Hlúpe smradľavé cigánky!" Tak vynadali mojej dcére a jej rómskym kamarátkam jej spolužiačky. Aj keď tie ostré slová dcéru zaboleli, tak sa nedala a začala sa brániť... "Ja som hlúpa??! Veď ty nevieš ani poriadne čítať, a to si už štvrtáčka!" Prišla domov zo školy a začala mi plakať. Začala ma slovne bombardovať otázkami, prečo nikto nemá rád Rómov a prečo tie nadávky tak boleli. Dcéra sa mi učí na výbornú, nosí mi veľmi dobré vysvedčenia, má samé jednotky a pochvaly. Zapája sa do matematických a literárnych súťaž. Robí mi radosť a škole osoh, pretože už nie raz prezentovala školu v literárnej súťaži. Rada navštevuje školu a ja ako matka ju motivujem k vzdelávaniu a snažím sa vychovávať moje deti podľa možnosti k získaniu kariéry a dobrého života. Motivujem ich k vzdelávaniu a správnemu spôsobu života, aby sa nikdy nehanbili za to, že sú Rómky, a aby vždy kráčali s hlavou hore a dôstojne. Dávam im lásku a starostlivosť... Učím ich, čo je správne a nesprávne... Vštepujem im do hlavy, aby sa nikdy nehanbili za seba kvôli svojej národnosti... Nikto si nevyberá kde sa narodí, či ako Róm, černoch, Japonec, alebo Mongol, aj ty si osoba živá s dušou a cítením. A dôležité v živote je byť zdravý a milovaný, mať pri sebe ľudí, ktorí ťa majú radi a ty si tým šťastný...

Kormúthovú zo Slovenska vyhnali Rómovia... nebuďte smiešny...!!!

Už má toho plné zuby. Bývalá športová moderátorka verejnoprávnej televízie Kristína Kormuthová (29), ktorá doplatila na svoju prostorekosť a prišla o prácu, sa rozhodla zbaliť si kufre a odísť za veľkú mláku. Doma sa na ňu totiž všetko zosypalo a podľa vlastných slov ju už na Slovensku nič nedrží. Vráti sa ešte?
http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/rasistka-kormuthova-romovia-ju-vyhnali-zo-slovenska.html

..tak k tomuto príspevku mi nedalo, aby som nevyjadrila svoj názor...
Vydavateľstvo novín, ani redaktor, ani nikto z týchto médií určite neverí tejto hlúposti a jeho pravdivosti...! Tak sa pýtam, ako to mohli vydať??! Pre podporu nenávisti voči nám Rómom, zvýšeniu rasizmu, či stereotypu??! Každý pozná pravdivosť daného problému Kormúthovej. Dnes už bývala športová redaktorka, jedného dňa v skorých ranných hodinách, si prostredníctvom facebooku vybíjala zlosť na Rómoch...

„Zobudiť sa o 4:30 na to, že si myslíte, že vám padá strecha na hlavu, a to pri tom nejaký nedonosený, smradľavý cigáň vám z domu kradne 4-metrovú odkvapovú rýnu, je také slovenské. Prečo „toto“ nemôžeme my poľovníci strieľať podobne ako škodnú? A nech mi nikto nehovorí, že som rasista. Lebo mu niečo rozkušem!!!!“