A buď požehnaný extrémizmus.....

Keďže nie som profesionálna novinárka, dovolím si byť na svojej strane barikády, čiže  zverejním, ako to celé verejné dianie, vnímam. Včera som si znova uvedomila, ako je ťažké žiť v tejto krajine. (Teda aby som to správne uviedla na mieru, dotýka sa to len celoročných nositeľov opálenej pleti). Už dávnejšie sledujem staro & nove pomery v prístupe k nám Rómom od vládnucich strán, Cirkvi a obyvateľov.

Slováci mali vždy do činenie s niekým, kto siahal bezbrannému ľudu na identitu. Tento národ to mal vždy ťažké, musel sa vymaniť spod Rakúsko -maďarskej monarchie, čo len tak ľahko nemienil našim južným susedom zabudnúť. (Viď výzva nasadnúť do tankoch a ísť na Maďare)! Stihli sme zmietnuť zo stola komunistov a zbavili sme sa aj panovačných Čechov. Vždy sa našiel niekto, kto nás brzdil v napredovaní k šťastnému zajtrajšku, tak ako aj dnes, keď čelíme „rómskej hrozbe“ . A preto tento bohabojný národ, bol donútený odomknúť tajnú komoru, kde rokmi už leží zanesený prachom a smradľavou plesňou, nášmu ľudu, dobre známy, „ fašizmus“.

V porovnaní s inými štátmi čelíme miniaturizovanými problémami, kde máme tendenciu, poriadne preháňať a nafukovať. A v podstate keby sme chceli, dávno by sme naše záležitosti vyriešili. . Už len napríklad zájdem do Francúzska a Talianska, kde s naprostou istotou viem, že majú obrovské problémy nielen s prisťahovalcami a emigrantmi z rôznych, okolitých krajín, sú obkolesení mnohými problémami, ktoré pochybujem by zvládla riešiť táto vláda. Chcela by som vidieť, neustále sťažujúcich ľudí, ako by reagovali pod prívalom rôznych cudzincov - prisťahovalcov, rozmanitej pleti. Nezamestnanosť, kriminalita a nedôvera na každom kroku, hoc predsa inde vo svete sa nenosí hystéria, tak, ako u nás.

Nikdy neodpustím mierumilovným občanom tejto tak neprívetivej krajiny, že sa bratríčkuje na manifestáciách pod zásterkou „v mene lepšej budúcnosti“, svorne v radách aj so skinhead!!! Svojim benevolentným prístupom k rasizmu a fašizmu sa vysmieva všetkým, ktorí boli násilne zavlečení a umučení v koncentračných táboroch. Len koľké obete, ktoré padli v boji proti fašizmu sa musia obracať v hrobe, keď hajlovanie a používanie hákového kríža nie je u nás až tak úplne zakázané, ale s novým dodatkom môže sa stať prípustným, ak o tom na mieste činu rozhodne zodpovedný, jednotlivý policajt.

Zostávam v nemom úžase s akým mozgom sa hrdí náš Minister vnútra Ján Kaliňák. V skutočnosti už dlhšie nechápem, čo tam ešte robí, po jeho mnohých vyhláseniach, kde dáva príklad, ako k nám pristupovať a ako v jeho očiach má váhu nejaký ten cigáň – versus - policajt. Ďalšia novela ( a im podobné) len prispejú k tomu, že už tak sebavedomá polícia, ktorá sa už dávno nezľakne triedneho nepriateľa, ( rozumej nás celoročne opálených) a rozbíja hlavy, dokonca aj deťom. Totiž sú to práve oni, čo chránia náš kľudný spánok, od takých, ako napríklad v Moldave. Určite sa jedná o vysoko - vyspelo – organizovaných teroristov, ktorí už dlhšie terorizujú našu krajine a určite majú dôkazy, že vlastnia rôzne výbušniny a zbrane. (Inak totiž mi je ťažké pochopiť ten ostrý, policajný zásah).

Ako vidím nebude dlho trvať a mnohí z nás budú mať problémy vyjsť na ulicu. Kde – kto si na nás trúfne a to nemyslím, že ti šprcne nejakú tú urážku do tváre a nehovoriac, o tom, že doteraz sa nám kakalo z zvysoka na hlavu a museli sme to znášať. Fašistická demagógia, ktorej sa hojne darí, ako hubám po daždi, nás dostali do pozície chorej - divej zveri, vhodnej len na odstrel. Nemôžem mlčať a nespomenúť úbohých našinských ľudí napadnutých neonacistami z radov skinhead. Napadnutia sa dejú na božom svetle za zraku a súhlasu našich čistokrvných obyvateľov, aj napriek tomu, že vo viacerých prípadoch sa jedná o ťažké zranenia. Čerstvým príkladom je prípad z Malých Levár – dobitý muž k smrti mal smolu, totiž rasisticko & naladený, opitý sandokan, ho brutálne napadol a ten sa už nezdvihol zo zeme. Zanechal rodinu a dôvod smrti – zlyhanie srdca. Takáto a podobná prax doteraz prebiehala a čo nás ešte čaká?!

Už dávno je populárne a užitočné byť v radoch skinhead a pribúda záujem aj z radoch študujúcej a pracujúcej mládeže, napodobňovať ich myslenie a správanie. Je to od nich veľmi uvedomelé, keď si pomyslím, koľko si musí naša majorita vytrpieť už len našou existenciou!? Šport, umenie, veda a kultúra zavesili na klinec. Svetu sa dáva jasne najavo, aký šport je obľúbený, tu u nás. Kto by sa hanbil, že vo všetkých závažných oblastiach naša krajina zaostáva?!

Minulý rok som pátrala na Facebooku po profiloch, teda hlavne po tých, čo odvážne roznecovali návod na použitie veľkej jamy a plynu. Na moje prekvapenie mnohým z nich som mohla ísť priamo na kožu a udať ich pre šírenie rasizmu, čo v podstate patrí aj do kódexu tak hojne obľúbeného Social networku. Šla som po stope mladej ženy, bola najaktívnejšia, na jej stránke som sa dozvedela, že čaká dieťa. Vycapené fotografie nasvedčovali harmonickému životu, pekná rodinka, dve malé deti s blonďatými vláskami, šantia v detskom bazéne. Poslala som niečo aj polícií, nedostala som žiadnu odpoveď, veď aj prečo? Totiž ešte doteraz sa zo mňa pukajú od smiechu!

V Itálií to na Facebooku vyzerá inak, stránky, ktoré propagujú rasizmus a xenofóbiu sú odstraňované, funguje naozaj medzi ľuďmi úžasná kooperácia. Stačí len podozrivé foto a po nátlaku aj z radoch Humanitných organizácií, sa pracú preč z dosahu. Takisto tunajší kontrolóri daní, ( nebojte, stále hovorím o Itálií), používajú facebookové profily, ako dôkazový materiál. Totiž človek je zvláštny tvor a má silnú potrebu zverejniť a pýšiť sa, kde všade bol na dovolenke, je to bašta pre daňové úrady a nielen.

Nedá mi nespomenúť aj pasívny postoj katolíckej - kresťanskej Cirkvi a ich predstaviteľov. Márne by som čakala, že podľa „Kristovho učenia“ budú dávať do popredia pravé hodnoty a poopravia svoje mylné ovečky na poblúdenej, nesprávnej ceste. Očakávala by som márne od cirkevných hodnostárov zásadný postoj, teda podľa ich neomylného učenia?! Totiž zbytočne by ste hľadali v kostoloch, obraz tmavej ženy v náručí s tmavým dieťaťom! Alebo ešte lepšie, biela žena stíska vo svojom náručí rómske dieťa na znak, že nenávisť inej rasy pre katolíkov neexistuje!

Cirkevným hodnostárom by som odporúčala navštíviť rómske príbytky, mali by sa zahľadieť do hlbokých, tmavých očí, žien a ich detí, aby v zápätí konečne pochopili, kde vlastne sa to stratil ten ich Ježíš. Presunul sa zrovna do tých rómskych osád a prebýva v tých Rómoch, ktorých vy a vaše horlivé ovečky, nemôžete ani cítiť. Nikto z vás nič nenarobí, „Ježiš“ je už taký, nedá sa kúpiť ani peknými rečami, ani klamstvami! Podľa jeho samotných slov ho nájdeme vždy medzi najbiednejšími, opustenými, ukrivdenými, hladnými aj medzi neviestkami a zločincami „teda títo všetci vás predídu do Božieho kráľovstva“.

Nikde nehovorí, že patrí len bielej rase a že sa vyhýba na sto honov zle oblečeným a zapáchajúcim. S určitosťou viem, že Rómov zo svojho kráľovstva nevynechá. A čo viem úplne iste, že nesúhlasí s fašizmom a slepým nacionalizmom, čo v praxi znamená, že mu nezáleží na farbe pleti. Totiž aj biela konzerva, môže obsahovať,  hrozný zápach  plesnivej, čiernej duše. 

A čo som sa pochopila v posledných dňoch? „ Keď bijú bielych a dostáva na frak mládež z radov majority, viete dokázať celému svetu, že keď Boh chce aj motyka vystrelí “.

Blanka di Carbini