Najnovšie články
latest

„Drak sa vracia“ & “História Album Auschwitz“

Lilli Jacob 19-ročná židovka, spolu s ostatnými členmi rodiny a ich krajanov z Maďarska, boli jedného júnového dňa v roku 1944, násilne zbavení ľudských práv a následne odvlečení do koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau.


Ona a ostatní, čo zázrakom prežili a nikto z nich nechápal, prečo práve im sa dostala táto milosť, prežiť to hrozné peklo?!. Vzali na plecia odvahu a pomaly kráčali cestou do svojej vlasti. Aspoň vtedy nikoho z nich ešte nezaujímalo, čo vlastne zostalo z ich rodného hniezda. Boli radi, že prežili. Márne očami hľadala svojich blízkych a príbuzných, nikto z jej rodiny neprežil.

Cestou sa zastavili už prázdnej kasárni, takmer 100 km od Auschwitz-Birkenau. Našli tam všetko obrátené hore nohami a náhodou jej utkvie zrak na album s fotografiami, ktorý leží na zemi. Totiž, ako mali vojaci SS naponáhlo, zrejme nedávali dôležitosť tomuto albumu a tak ho nezlikvidovali, náhlili sa ozlomkrky preč s dosahu spojeneckých vojsk. Nemohla uveriť vlastným očiam, SS dokumentovala všetko a tak ešte raz uvidela, ako na dlani, všetky známe tváre príbuzných, známych, ako dorazili na stanovište na rampu, kde ich rozdelili do skupín, „ kto prežije a kto nie“. Mnohí z nich, nič netušiaci , že majú pred sebou len pár hodín života....

Naši rómsky predstavitelia, alebo iba čistí prospechári, ktorí čakajú na to, kde im padnú "lováše" do vrecka

Milí priatelia, už viac ako desať rokov píšem články... Za ten čas som spoznal  rôznych ľudí, ľudí rôznych pováh, či myšlienok. Mal som tu česť, no myslím si, že je to prisilné slovo, pre niektorých rómskych politikov, medzi ktorých patri napr. aj Emil Samko.  Rozhodol som sa napísať vlastnú skúsenosť s týmto pánom, ktorý sa usiluje dostať do Slovenskej, či Európskej politiky...


Stretnutie s pánom Emilom Samkom  


Ako som povedal, už niekoľko rokov píšem ako bloger, jeden čas som písal aj pre Rómske noviny. Nepovažujem sa za profesionála, i keď pri tejto vete by som sa mohol zastaviť, čo je vlastne profesionál?! Ten, ktorý to robí ako hlavnú činnosť, teda celým časom, za čo je aj platený, alebo ten, ktorý to robí popri zamestnaní, lebo nemal také šťastie, aby sa po nejakom chrbte vytiahol na  úroveň profesionálnej žurnalistiky, ale to je už na inú tému... Moje písanie do blogu zaznamenalo veľký úspech, čo bol aj dôvod, že mi jedného dňa zavolal pán Emil Samko, súčasný kandidát do Európskeho parlamentu za stranu Tip. Predsedom tejto strany je Ing. Tomáš Hudec, členom tejto strany je aj známy politik Alojz Hlina. Dôvod, prečo mi zavolal bol prozaický, ponúkol mi spoluprácu na jeho akože strane, ktorú nazval Komora Rómskeho národa, o ktorej doposiaľ nikto nepočul, ktorá nakoniec fungovala iba na facebooku ako skupina, kde sa členovia tejto skupiny vyjadrovali na rôzne témy. Jeho ponuka znela, aby som sa stal ich hovorcom. Povedal som si, prečo nie, bral som to ako výzvu... Chcel, aby som s nimi chodil do terénu a informoval o tom ľudí na mojom webe Redakcie 1, bol prítomný na verejných stretnutiach strany, prezentoval stranu v médiách, alebo v jeho skupine na facebooku. Nakoniec z toho všetkého nebolo nič. Povedali sme si prečo a za akých okolností budem s nimi spolupracovať, o financiách však nepadlo ani slovo, čo mi neprekážalo, pretože som zvyknutý robiť pre  rómsku vec zadarmo. Keďže nemali ani svoju webovú stránku, tak prvá požiadavka bola, aby si stránku urobili, on ju však požadoval odo mňa, lebo že sa tomu rozumiem. Dnes webovú stránku dokáže urobiť aj malé dieťa, a tak o stránku sa snažila postarať Helena Kmeťová, ktorú tiež požiadal o spoluprácu. Malo to však malý háčik... Profesionálna stránka potrebuje aj financie, a profesionálny návrh, ktorý sa nedá urobiť zadarmo, ako si to pán Samko predstavoval. Prečo by som do stránky mal investovať ja, alebo Helena Kmeťová, veď sa nejednalo o našu stranu... Pán Samko sa však k ničomu nemal, ja a  Helena Kmeťová sme sa snažili predstaviť pána Samka, požiadali sme, aby nám dodal info o predsedníctve strany, či členoch, do dnešného dňa sa však tak nestalo. Samozrejme, že spolupráca začala stagnovať, kedže pánovi Samkovi išlo o niečo iné, ako o kvalitnú prezentáciu jeho strany na verejnosti. Nakoniec celá slávna Komora, ako som už napísal skončila ako skupina na facebooku. Kedže som videl, že to nikam nespeje, že pán Samko sa o nič nezaujíma, a má len prázdne reči, pracoval som ďalej na mojej "neprofesionálnej žurnalistickej" úrovni...  Nepísali sme si skoro rok, pán Samko sa neozýval. Ja, ani iní sme nezaznamenali nejakú prevratnú činnosť pána Samka pre Rómov, a tak ma prekvapila zrazu správa na mojom facebooku, aby som podporil tohto pána ako kandidáta do Európskeho parlamentu. Tak som mu na jeho správu napísal, a teraz si dobre prečítajte jeho reakciu, ako aj komunikáciu, keď som mu napísal, že ho nepodporím, pretože pre Rómov nič významné neurobil a ako politik ma sklamal...

Návod na použitie - v prílohe...

Vyrastala som v kraji, kde som si istá a som nepočula, že by niekto medzi Rómami bol „nadradený“ alebo im prikazoval, ako majú myslieť, žiť alebo koho majú voliť. Nikdy som nevidela a nikdy som sa nedopočula aj medzi okolitými dedinami, žeby existoval cigánsky vajda, ktorý by v tom zmysle mal všetko pod palcom. Čo a ako sa snažím zájsť do mojej pamäti, každý si žil po svojom, samozrejme v zmysle, “ vidím rád do hrnca svojmu blížnemu”. Ale veď sme dnešní a poznáme, ako to chodí, nič nezvyklé. Niekto mal dom chudobný, niekto sa mal o trochu lepšie, ...tak to bolo vždy. Práce na okolí bolo nadostač, “jeden čas “. Mnohí z Rómov dostali byty v panelákoch a záležalo od každého jedného, akým smerom pôjde. Ale do tých koľají som nechcela zaviesť moju úvahu.
My Rómovia sme rôzni, my o tom vieme, že sme rôzni, ale majorita si o nás myslí, že sme všetci na jedno kopyto, aspoň veľká časť väčšiny tak uvažuje. Je zvykom, nás brať, ako jednu veľkú rodinu, ako celok, ktorý by niekto rozdelil na dobrých a zlých. Na tých, ktorí sa vedia zaopatriť a na tých, ktorých sa štítia už zďaleka. Ale ani na túto tému nechcem viesť smer.
V posledných rokov sa zostrila pozornosť k našim radom a asi preto veľa nových ľudí som „online“ spoznala v mnohých skupinách na Facebooku. Je to zvláštne, že dávame všetci prednosť tejto novej zábave od Social Network a naladení na vlnách internetu, ktorý opantal aj nás Rómov. Ako keby sme hľadali záchranné koleso a nedokážeme po ňom siahnuť kvôli silnému vetru. Takto by som to nejak prirovnala a nie je čo nikomu, ale skutočne nikomu zazlievať, prečo by sme mali zaostávať v pozadí.