Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu február, 2014

„Drak sa vracia“ & “História Album Auschwitz“

Obraz
Lilli Jacob 19-ročná židovka, spolu s ostatnými členmi rodiny a ich krajanov z Maďarska, boli jedného júnového dňa v roku 1944, násilne zbavení ľudských práv a následne odvlečení do koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau.

Ona a ostatní, čo zázrakom prežili a nikto z nich nechápal, prečo práve im sa dostala táto milosť, prežiť to hrozné peklo?!. Vzali na plecia odvahu a pomaly kráčali cestou do svojej vlasti. Aspoň vtedy nikoho z nich ešte nezaujímalo, čo vlastne zostalo z ich rodného hniezda. Boli radi, že prežili. Márne očami hľadala svojich blízkych a príbuzných, nikto z jej rodiny neprežil.
Cestou sa zastavili už prázdnej kasárni, takmer 100 km od Auschwitz-Birkenau. Našli tam všetko obrátené hore nohami a náhodou jej utkvie zrak na album s fotografiami, ktorý leží na zemi. Totiž, ako mali vojaci SS naponáhlo, zrejme nedávali dôležitosť tomuto albumu a tak ho nezlikvidovali, náhlili sa ozlomkrky preč s dosahu spojeneckých vojsk. Nemohla uveriť vlastným očiam, SS dokumentovala …

Naši rómsky predstavitelia, alebo iba čistí prospechári, ktorí čakajú na to, kde im padnú "lováše" do vrecka

Obraz
Milí priatelia, už viac ako desať rokov píšem články... Za ten čas som spoznal  rôznych ľudí, ľudí rôznych pováh, či myšlienok. Mal som tu česť, no myslím si, že je to prisilné slovo, pre niektorých rómskych politikov, medzi ktorých patri napr. aj Emil Samko.  Rozhodol som sa napísať vlastnú skúsenosť s týmto pánom, ktorý sa usiluje dostať do Slovenskej, či Európskej politiky...


Stretnutie s pánom Emilom Samkom  


Ako som povedal, už niekoľko rokov píšem ako bloger, jeden čas som písal aj pre Rómske noviny. Nepovažujem sa za profesionála, i keď pri tejto vete by som sa mohol zastaviť, čo je vlastne profesionál?! Ten, ktorý to robí ako hlavnú činnosť, teda celým časom, za čo je aj platený, alebo ten, ktorý to robí popri zamestnaní, lebo nemal také šťastie, aby sa po nejakom chrbte vytiahol na  úroveň profesionálnej žurnalistiky, ale to je už na inú tému... Moje písanie do blogu zaznamenalo veľký úspech, čo bol aj dôvod, že mi jedného dňa zavolal pán Emil Samko, súčasný kandidát do Európs…

Návod na použitie - v prílohe...

Obraz
Vyrastala som v kraji, kde som si istá a som nepočula, že by niekto medzi Rómami bol „nadradený“ alebo im prikazoval, ako majú myslieť, žiť alebo koho majú voliť. Nikdy som nevidela a nikdy som sa nedopočula aj medzi okolitými dedinami, žeby existoval cigánsky vajda, ktorý by v tom zmysle mal všetko pod palcom. Čo a ako sa snažím zájsť do mojej pamäti, každý si žil po svojom, samozrejme v zmysle, “ vidím rád do hrnca svojmu blížnemu”. Ale veď sme dnešní a poznáme, ako to chodí, nič nezvyklé. Niekto mal dom chudobný, niekto sa mal o trochu lepšie, ...tak to bolo vždy. Práce na okolí bolo nadostač, “jeden čas “. Mnohí z Rómov dostali byty v panelákoch a záležalo od každého jedného, akým smerom pôjde. Ale do tých koľají som nechcela zaviesť moju úvahu. My Rómovia sme rôzni, my o tom vieme, že sme rôzni, ale majorita si o nás myslí, že sme všetci na jedno kopyto, aspoň veľká časť väčšiny tak uvažuje. Je zvykom, nás brať, ako jednu veľkú rodinu, ako celok, ktorý by niekto rozdelil na dobrýc…