Preskočiť na hlavný obsah

Translate

„Drak sa vracia“ & “História Album Auschwitz“

Lilli Jacob 19-ročná židovka, spolu s ostatnými členmi rodiny a ich krajanov z Maďarska, boli jedného júnového dňa v roku 1944, násilne zbavení ľudských práv a následne odvlečení do koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau.


Ona a ostatní, čo zázrakom prežili a nikto z nich nechápal, prečo práve im sa dostala táto milosť, prežiť to hrozné peklo?!. Vzali na plecia odvahu a pomaly kráčali cestou do svojej vlasti. Aspoň vtedy nikoho z nich ešte nezaujímalo, čo vlastne zostalo z ich rodného hniezda. Boli radi, že prežili. Márne očami hľadala svojich blízkych a príbuzných, nikto z jej rodiny neprežil.

Cestou sa zastavili už prázdnej kasárni, takmer 100 km od Auschwitz-Birkenau. Našli tam všetko obrátené hore nohami a náhodou jej utkvie zrak na album s fotografiami, ktorý leží na zemi. Totiž, ako mali vojaci SS naponáhlo, zrejme nedávali dôležitosť tomuto albumu a tak ho nezlikvidovali, náhlili sa ozlomkrky preč s dosahu spojeneckých vojsk. Nemohla uveriť vlastným očiam, SS dokumentovala všetko a tak ešte raz uvidela, ako na dlani, všetky známe tváre príbuzných, známych, ako dorazili na stanovište na rampu, kde ich rozdelili do skupín, „ kto prežije a kto nie“. Mnohí z nich, nič netušiaci , že majú pred sebou len pár hodín života....



Tento album od roku 1980 je strážený a uchovaný ako mimoriadne hodnotná pamiatka obetiam holokaustu. Nájdete ho v Jeruzaleme v Inštitúte Yad Vashem, pod menom „Auschwitz album“. Osud tejto ženy ma zaujal zvlásť aj preto a to spomína ona sama vo svojom svedectve, že bolo málo tých, ktorí boli boli schopní vypovedať v Norimberskom procese . A spolu s jej albumom, ktorý nedala nikdy z rúk, ctenému súdu si nárokovala len do neho nahliadnuť.

Prečo bola schopná svedčiť? Lebo skoro všetci, ktorí prežili mali problém sa zaradiť do života a mali veľké psychické problémy. A zvlásť svedčiť vo veľkom mediálnom procese, bolo pre nich nemožné, snažili sa zaradiť do života a zabudnúť. Keď si vezmete, že boli nielen vyzlečení zo šatstva a im boli ostrihané vlasy, zvlásť ich vyzliekli z nároku byť človekom. A tak tieto zvery, ktorí ešte dokonca dodnes neboli všetci odsúdení za ukrutné zločiny, ktoré páchali, mnohí si myslia, že keď len poslúchali rozkazy, ničím sa neprevinili. Mnohí sa mohli tešiť z toho, že ich obete nemali odvahu im hľadieť do očí. Ale Lilli Jacob svedčila svojim neuveriteľným príbehom, spolu s hmatateľným dôkazom - albumom.


Nacisti neváhali urobiť zábery a zdokumentovali aj tých, čo viedli na smrť. Celý život sa snažila kontaktovať pozostalých z týchto fotografií, snažili sa dať každej osobe meno aj tým, ktorí už nikdy neuvideli svetlo sveta. Najprv venovala tento album do úschovy Židovskému múzeu v Prahe, ktorý na oplátku jej pomohli emigrovať po vojne do Spojených štátov, spolu s manželom a s rodinou. Potom nejaký čas pobudol album v Múzeu Auschwitz – Birkenau. Zomrela v roku 1999 a okrem albumu zanechala mnohé verejné svedectvá.

Poviete si, že takých historiek ste počuli a okrem toho majú predsa vyčlenený jeden deň v roku na uctenie ich pamiatky a de facto čo otravujem!? Mala som možnosť počuť viaceré svedectvá, už starších ľudí, ktorí s odhodlanosťou svedčili, čo prežili a nikdy aj keby sme chceli sa nedokážeme vžiť do ich kože. Obdivujem ich majestátnosť vyjsť na kameru, bez lží, bez vulgárností a hnevu dokázali si zachovať chladnú hlavu, aj keď ich srdce je prepichnuté ostnatými drôtmi. No žiaľbohu a času nič nezazlievam, postupne dohárajú ich životy, až nakoniec nezostane nikto, kto by nám otvoril oči a zastavil nás v nerozumných rozhodnutiach.


Tých pár, čo sú ešte medzi nami, veľmi ľutujem bo sú svedkami nástupu novodobého fašizmu a hysterického extrémizmu v akejkoľvek podobe, ako aj u nás, ale aj v okolitých štátoch. Extrémizmus sa dokáže maskovať, aj v rámci vznešených myšlienok v podobe ozdravenia, až chránenia spoločného dedičstva národa. Sledujem, ako každý jednotlivec, ktorý sa odlišuje a chce sa odlišovať od ostatných dostáva nálepku alebo keď chcete žltú hviezdu. Bezpodmienečne je nútený prijať rolu vyhnanca alebo štvanca v mene čistých ideálov.

Myslíte si, že preháňam a kto normálne chodí do práce, do školy, s ničím podobným sa nestretá a aj vo vašom okolí je všetko v norme?!

Všimla som si na stránkach istého mariánskeho časopisu, že pod citáciami z mariánskych zjavení, nájdete aj všetečné a ostré príspevky a komentáre. Proti komu? Proti homosexuálom, proti komunistom, proti politike USA a proti …..?! Je zrejmé, že zjavenia, panny Márie nezaberajú, totiž kritiku, hnev a odpor treba namieriť najprv proti sebe a čo odpustenie a milosrdenstvo patrí len jednej rase?

Musím ale podotknúť, že homosexuáli, komunisti, židia a iní čo nevlezieme do rúška milosrdenstva a odpustenia, si platia dane a štát má povinnosť ochraňovať ich záujmy. V dnešnej dobe, keď neexistuje len jedno náboženstvo a samozrejme okrem kresťanských, existuje aj mnoho iných, štát musí hájiť každého občana, bez ohľadu na náboženstvo a farbu pleti.
Uvedomujem si jedno, že keby každý hľadel na veci aspoň trošku mojimi očami, nikdy by sa nemusela 19 - ročná Lilli Jacob, jej príbuzní a mnohé tisíce ďalších, dožiť násilného odvlečenia a nepredstaviteľného utrpenia. Záleží v mnohom od nás, čomu dávame prednosť a akú politiku zvolíme, aby nás reprezentovala.

Už z dnešnej praxe, ak sledujete prácu našich poslancov, kde – kto sa správa, ako kovboj z Texasu a kričí „na kone“ a zároveň strieľa ústami bez rozmyslu. Po dakto sa správa, ako keby sedel v lacnej krčme a mal v sebe niekoľko pív so štamprlíkmi borovičky! A namiesto, aby sa ticho schúlil a vyvracal sa do koša, naopak vy-grgá všetku horkú žlč „v mene národa“. ( A je k plaču, že zato má aj zaplatené)!

Vyzerá to tak, že si nemáme z čoho vybrať a tak je nevyhnutné zvoliť si jediné východisko (extrémizmus), lebo inak nám hrozí, že umrieme od hladu. To je veľká lož, v parlamente je plno poslancov, ktorí sa nepredvádzajú a nerobia lacné show a zaoberajú sa skutočnými problémami. Len akosi občan má rád show a tak show exceluje namiesto zdravého rozumu aj v politike. Presne tak ste vine vy, ktorí dokážete existovať len ako stádo oviec, ktoré potrebuje vodcu, vo vašom prípade, kto dokáže udrieť päsťou do stola a neváha nasadnúť aj do tanku, na koňa, prípadne v mene dobra, nás uvrhnúť do občianskej vojny, len aby spasil záujmy národu.

Sú poslanci, ktorí sa nepredvádzajú, len aby získali vašu pozornosť, skúste otvoriť oči a zamyslieť sa či skutočne nie ste na vine vy, kam smeruje Slovensko a či už dlhšie nechybíte vo vašom zmýšľaní. Aspoň raz zvoľte pokoru pred hulvátstvom a povýšenosťou, zvoľte rozvahu nad pochabosťou, zvoľte zmysel pre povinnosť pred lacnou politikou.


Zamyslite sa konečne, zvoľte cestu a politiku, ktorá už nikoho, nikdy nevyzlečie z ľudských a občianskych práv a nikoho násilne neodvlečie zo svojich domovou a nepripraví o budúcnosť.




Blanka di Carbini 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…