„Drak sa vracia“ & “História Album Auschwitz“

Lilli Jacob 19-ročná židovka, spolu s ostatnými členmi rodiny a ich krajanov z Maďarska, boli jedného júnového dňa v roku 1944, násilne zbavení ľudských práv a následne odvlečení do koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau.

Ona a ostatní, čo zázrakom prežili a nikto z nich nechápal, prečo práve im sa dostala táto milosť, prežiť to hrozné peklo?!. Vzali na plecia odvahu a pomaly kráčali cestou do svojej vlasti. Aspoň vtedy nikoho z nich ešte nezaujímalo, čo vlastne zostalo z ich rodného hniezda. Boli radi, že prežili. Márne očami hľadala svojich blízkych a príbuzných, nikto z jej rodiny neprežil.

Cestou sa zastavili už prázdnej kasárni, takmer 100 km od Auschwitz-Birkenau. Našli tam všetko obrátené hore nohami a náhodou jej utkvie zrak na album s fotografiami, ktorý leží na zemi. Totiž, ako mali vojaci SS naponáhlo, zrejme nedávali dôležitosť tomuto albumu a tak ho nezlikvidovali, náhlili sa ozlomkrky preč s dosahu spojeneckých vojsk. Nemohla uveriť vlastným očiam, SS dokumentovala všetko a tak ešte raz uvidela, ako na dlani, všetky známe tváre príbuzných, známych, ako dorazili na stanovište na rampu, kde ich rozdelili do skupín, „ kto prežije a kto nie“. Mnohí z nich, nič netušiaci , že majú pred sebou len pár hodín života....

Tento album od roku 1980 je strážený a uchovaný ako mimoriadne hodnotná pamiatka obetiam holokaustu. Nájdete ho v Jeruzaleme v Inštitúte Yad Vashem, pod menom „Auschwitz album“. Osud tejto ženy ma zaujal zvlásť aj preto a to spomína ona sama vo svojom svedectve, že bolo málo tých, ktorí boli boli schopní vypovedať v Norimberskom procese . A spolu s jej albumom, ktorý nedala nikdy z rúk, ctenému súdu si nárokovala len do neho nahliadnuť.

Prečo bola schopná svedčiť? Lebo skoro všetci, ktorí prežili mali problém sa zaradiť do života a mali veľké psychické problémy. A zvlásť svedčiť vo veľkom mediálnom procese, bolo pre nich nemožné, snažili sa zaradiť do života a zabudnúť. Keď si vezmete, že boli nielen vyzlečení zo šatstva a im boli ostrihané vlasy, zvlásť ich vyzliekli z nároku byť človekom. A tak tieto zvery, ktorí ešte dokonca dodnes neboli všetci odsúdení za ukrutné zločiny, ktoré páchali, mnohí si myslia, že keď len poslúchali rozkazy, ničím sa neprevinili. Mnohí sa mohli tešiť z toho, že ich obete nemali odvahu im hľadieť do očí. Ale Lilli Jacob svedčila svojim neuveriteľným príbehom, spolu s hmatateľným dôkazom - albumom.

Nacisti neváhali urobiť zábery a zdokumentovali aj tých, čo viedli na smrť. Celý život sa snažila kontaktovať pozostalých z týchto fotografií, snažili sa dať každej osobe meno aj tým, ktorí už nikdy neuvideli svetlo sveta. Najprv venovala tento album do úschovy Židovskému múzeu v Prahe, ktorý na oplátku jej pomohli emigrovať po vojne do Spojených štátov, spolu s manželom a s rodinou. Potom nejaký čas pobudol album v Múzeu Auschwitz – Birkenau. Zomrela v roku 1999 a okrem albumu zanechala mnohé verejné svedectvá.

Poviete si, že takých historiek ste počuli a okrem toho majú predsa vyčlenený jeden deň v roku na uctenie ich pamiatky a de facto čo otravujem!? Mala som možnosť počuť viaceré svedectvá, už starších ľudí, ktorí s odhodlanosťou svedčili, čo prežili a nikdy aj keby sme chceli sa nedokážeme vžiť do ich kože. Obdivujem ich majestátnosť vyjsť na kameru, bez lží, bez vulgárností a hnevu dokázali si zachovať chladnú hlavu, aj keď ich srdce je prepichnuté ostnatými drôtmi. No žiaľbohu a času nič nezazlievam, postupne dohárajú ich životy, až nakoniec nezostane nikto, kto by nám otvoril oči a zastavil nás v nerozumných rozhodnutiach.

Tých pár, čo sú ešte medzi nami, veľmi ľutujem bo sú svedkami nástupu novodobého fašizmu a hysterického extrémizmu v akejkoľvek podobe, ako aj u nás, ale aj v okolitých štátoch. Extrémizmus sa dokáže maskovať, aj v rámci vznešených myšlienok v podobe ozdravenia, až chránenia spoločného dedičstva národa. Sledujem, ako každý jednotlivec, ktorý sa odlišuje a chce sa odlišovať od ostatných dostáva nálepku alebo keď chcete žltú hviezdu. Bezpodmienečne je nútený prijať rolu vyhnanca alebo štvanca v mene čistých ideálov.

Myslíte si, že preháňam a kto normálne chodí do práce, do školy, s ničím podobným sa nestretá a aj vo vašom okolí je všetko v norme?!

Všimla som si na stránkach istého mariánskeho časopisu, že pod citáciami z mariánskych zjavení, nájdete aj všetečné a ostré príspevky a komentáre. Proti komu? Proti homosexuálom, proti komunistom, proti politike USA a proti …..?! Je zrejmé, že zjavenia, panny Márie nezaberajú, totiž kritiku, hnev a odpor treba namieriť najprv proti sebe a čo odpustenie a milosrdenstvo patrí len jednej rase?

Musím ale podotknúť, že homosexuáli, komunisti, židia a iní čo nevlezieme do rúška milosrdenstva a odpustenia, si platia dane a štát má povinnosť ochraňovať ich záujmy. V dnešnej dobe, keď neexistuje len jedno náboženstvo a samozrejme okrem kresťanských, existuje aj mnoho iných, štát musí hájiť každého občana, bez ohľadu na náboženstvo a farbu pleti.

Uvedomujem si jedno, že keby každý hľadel na veci aspoň trošku mojimi očami, nikdy by sa nemusela 19 - ročná Lilli Jacob, jej príbuzní a mnohé tisíce ďalších, dožiť násilného odvlečenia a nepredstaviteľného utrpenia. Záleží v mnohom od nás, čomu dávame prednosť a akú politiku zvolíme, aby nás reprezentovala.

Už z dnešnej praxe, ak sledujete prácu našich poslancov, kde – kto sa správa, ako kovboj z Texasu a kričí „na kone“ a zároveň strieľa ústami bez rozmyslu. Po dakto sa správa, ako keby sedel v lacnej krčme a mal v sebe niekoľko pív so štamprlíkmi borovičky! A namiesto, aby sa ticho schúlil a vyvracal sa do koša, naopak vy-grgá všetku horkú žlč „v mene národa“. ( A je k plaču, že zato má aj zaplatené)!

Vyzerá to tak, že si nemáme z čoho vybrať a tak je nevyhnutné zvoliť si jediné východisko (extrémizmus), lebo inak nám hrozí, že umrieme od hladu. To je veľká lož, v parlamente je plno poslancov, ktorí sa nepredvádzajú a nerobia lacné show a zaoberajú sa skutočnými problémami. Len akosi občan má rád show a tak show exceluje namiesto zdravého rozumu aj v politike. Presne tak ste vine vy, ktorí dokážete existovať len ako stádo oviec, ktoré potrebuje vodcu, vo vašom prípade, kto dokáže udrieť päsťou do stola a neváha nasadnúť aj do tanku, na koňa, prípadne v mene dobra, nás uvrhnúť do občianskej vojny, len aby spasil záujmy národu.

Sú poslanci, ktorí sa nepredvádzajú, len aby získali vašu pozornosť, skúste otvoriť oči a zamyslieť sa či skutočne nie ste na vine vy, kam smeruje Slovensko a či už dlhšie nechybíte vo vašom zmýšľaní. Aspoň raz zvoľte pokoru pred hulvátstvom a povýšenosťou, zvoľte rozvahu nad pochabosťou, zvoľte zmysel pre povinnosť pred lacnou politikou.

Zamyslite sa konečne, zvoľte cestu a politiku, ktorá už nikoho, nikdy nevyzlečie z ľudských a občianskych práv a nikoho násilne neodvlečie zo svojich domovou a nepripraví o budúcnosť.

Blanka di Carbini