Návod na použitie - v prílohe...

Vyrastala som v kraji, kde som si istá a som nepočula, že by niekto medzi Rómami bol „nadradený“ alebo im prikazoval, ako majú myslieť, žiť alebo koho majú voliť. Nikdy som nevidela a nikdy som sa nedopočula aj medzi okolitými dedinami, žeby existoval cigánsky vajda, ktorý by v tom zmysle mal všetko pod palcom. Čo a ako sa snažím zájsť do mojej pamäti, každý si žil po svojom, samozrejme v zmysle, “ vidím rád do hrnca svojmu blížnemu”. Ale veď sme dnešní a poznáme, ako to chodí, nič nezvyklé. Niekto mal dom chudobný, niekto sa mal o trochu lepšie, ...tak to bolo vždy. Práce na okolí bolo nadostač, “jeden čas “. Mnohí z Rómov dostali byty v panelákoch a záležalo od každého jedného, akým smerom pôjde. Ale do tých koľají som nechcela zaviesť moju úvahu.

My Rómovia sme rôzni, my o tom vieme, že sme rôzni, ale majorita si o nás myslí, že sme všetci na jedno kopyto, aspoň veľká časť väčšiny tak uvažuje. Je zvykom, nás brať, ako jednu veľkú rodinu, ako celok, ktorý by niekto rozdelil na dobrých a zlých. Na tých, ktorí sa vedia zaopatriť a na tých, ktorých sa štítia už zďaleka. Ale ani na túto tému nechcem viesť smer.

V posledných rokov sa zostrila pozornosť k našim radom a asi preto veľa nových ľudí som „online“ spoznala v mnohých skupinách na Facebooku. Je to zvláštne, že dávame všetci prednosť tejto novej zábave od Social Network a naladení na vlnách internetu, ktorý opantal aj nás Rómov. Ako keby sme hľadali záchranné koleso a nedokážeme po ňom siahnuť kvôli silnému vetru. Takto by som to nejak prirovnala a nie je čo nikomu, ale skutočne nikomu zazlievať, prečo by sme mali zaostávať v pozadí.

Surfovaním po zázračnom a všemocnom internete už od neviem kedy, som narazila na všetko možné. Môžem si s chuťou stiahnuť zdarma náučné programy - akéhokoľvek druhu, prípadne aj s vírusom, môžem sa realizovať v čomkoľvek a akokoľvek. Dokonca sú ľudia, ktorý vám zdarma umožnia, ako na to, len tak, o podrobnosti sa vami podelia po zaslaní e-mailovej adresy. Internetový svet už dávno prevláda v našich domácnostiach, na Úradoch, v práci, v školstve, …... všade. A samozrejme mnohí nadšenci, ako sa rozohnili, tak aj schladli, dôkazom toho je, že vidíte príspevky a diania s veľmi starým dátumom.

Objavila som mnohé Webové stránky, kde vám dajú možnosť zverejniť vaše prvotiny, básne, prózu, romány. Dokonca vás nabádajú mnohými reklamami typu: „sedíte doma, ste na materskej dovolenke, ste nezamestnaní a nudíte sa, tak skúste niečo napísať“. Dokonca žiadaný náznak, len u niektorých, že vyberú len tie najlepšie. Prečo? Aby zabezpečili online návštevnosť! Nestačím sa čudovať, aké výhody má majorita!

Pýtate sa prečo len majorita? No a ja sa vás pýtam to isté?. Viete neviem si predstaviť ani len na chvíľočku, že niekoho donútiš prečítať si nejaký neprofesionálne - nezaujímavý príspevok alebo nebodaj donútiš na silu počúvať amatérske - online rádio. Predpokladám, že pri prvom otvorení nejakého nepodareného článku, ktorý by nemal, čo ľuďom povedať alebo ich osloviť, verím, že mnohí zastavia svoj zrak a nabudúce sa už zďaleka vyhnú.....nepodarku. To isté platí aj o amatérskom internetovom rádiu, ťažko uverím, že donútiš niekoho počúvať, kto je neprofesionálne – nezábavne - nudný a v ničom ťa neosloví. Totiž už len v mnohom nemusí byť podľa tvojho gusta, „ale prečo obliehať pevnosť, keď si myslíš, že je zrúcanina“?!

Pri mojich stretnutiach na Facebooku som videla mnohých, z radov majority a z mnohých svetov rôznej pleti akej len chceš, ktorí sa spoliehali a spoliehajú na silu tohto fascinujúceho éteru. Nestačím sa diviť, čo všetko možné nájdeš, keď navštíviš ich stránky, ponúka sa a dáva sa do popredia a povedomia každý, ktokoľvek, čokoľvek, človek nikto, človek populárny, no proste každý človek, kto chce a má chuť. Nie nadarmo sa hovorí, príležitosť robí zlodeja! No a ako bežne sa správajú ľudia? Kto dá „Like“, kto „nie“ a keď to je o ničom, zruším „Like“ a vypadnem „z nudiacej facebookovej stránky“.

Kto by sa dnes neprezentoval? A preto chápem úsilie mnohých Rómov, mnohých novovzniknutých politických strán a profilových stránok rôznorodej chuti, keďže svet a možnosti sú pre všetkých, prečo by sme mali byť výnimkou? Kto dal právo zaškatuľkovať našinca, aby nemohol používať svoje rozhodnutie byť sám sebou, dokonca aj s tou výhradou éterovej blamáže? Nie náhodou som narazila na mnohé už „dávno nenavštevované blogy“ a ich úpadok bol nekompromisný. Jeden z nich začal kariéru, šikovný vysokoškolák a nie je jediný, blogovaním „o rómskom probléme“. Neverila som vlastným očiam!!! Na jeho blog už nikto nechodí, už dávno tam nemá publikované príspevky.

A prečo si mám pýtať povolenie na písanie? Prečo si mám pýtať povolenie existovať, myslieť, cítiť a vnímať. Prečo by som nemohla reagovať, že si sadnem na zadok za počítač a dám dohromady pár slov, ktorými vyjadrím, čo prežívam. Ja netvrdím, že som profesionálka, nikomu sa do novinárči-ny nepletiem. Ale som taký istý človek, ako iný a môžem sa rozhodnúť slobodne myslieť a byť, ako každý jeden z nás sám sebou, hodnotným božím tvorom, ktorý dokáže tvoriť a myslieť, uvažovať, smiať sa, plakať....Nikdy som sa neprevinila, vinou, že som upierala právo, byť!

Nestačí, že nás osočuje majorita a má nás za nič? Nestačí, že nás ignorujú, ako ľudí, ktorí nie sú ani tvormi. Nevytvorili sme náhodou to známe „ hádzať nás do jedného vreca, my sami“? Tak prečo sliedime a nariaďujeme, kto ako má existovať a ako má myslieť a dýchať?! Neverím tomu, že musím sa podriadiť názoru, kto si o mne myslí, že na to nemám, kým nájdem čitateľov, budem naďalej pokračovať. Ak nie, budem písať pre seba, ako to robia mnohí gadžovia a nikto im do toho nekibicuje. Totiž, páčiť sa, nie je jednoduché, sú mnohí písalkovia, blogery s pseudonymom alebo bez a za všetko môže a rozhodne tá prekliata online sledovanosť.

Nekonečné množstvo stránok nám ponúka Facebook, teda tú možnosť existovať na Social Network a v mnohom vidíme len výhody a nehľadíme na nevýhody, ale to je len úbohý, banálny detail! Včera a dnes sa tešme a buďme „In“, ako hviezdy na výslní.

Blanka di Carbini