Redakcia R1

Som na Facebooku nejaký čas, mnohých priateľov (s veľkým „ P “), ktorých mám v profile, čo je obrovská väčšina poznám osobne a nie sú Rómovia. Ostatných, teda (Rómov) som priebežne spoznala z rómskych stránok.
Nemôžem pochopiť udalosti, ktoré sa mi pritrafili poznaním niektorých rómskych exponentov v posledných dvoch rokoch. Totiž s nikým iným teda presnejšie povedané medzi majoritou sa mi nič podobné nestalo, nie v živote nie na Sociál network. Myslela som si, že som na rómskych stránkach našla kopu ľudí, zmýšľajúcich podobne ako ja, totiž pálčivá otázka rómskeho problému poriadne prihára. Aspoň som si to myslela. Verila som naivne, že som spoznala plno ľudí, čestných, dobrých, pracovitých a bola som ochotná vykričať na plné ústa každému, kto by mi protirečil s tým, že nie sme len jedno mizivé percento!
Dnes už viem, že to nie je tak. Naivne som si myslela, že všetci sú plný energie a sme unavení tým, že neustále je prepierané naše prádlo, myslela som si že dokážeme sa spojiť aspoň hu…

Dali by ste si jazýček? Ďakujem, toto jedlo nemusím, nenachádza sa v mojom obľúbenom jedálničku! Avšak je niečo iné, keď mi ho pripraví šéfkuchár reštaurácie a naservíruje mi túto pochúťku na pekne ozdobenom podnose, nuž neodolám. Na výber sú nám neodolateľné recepty a názvami tohto pokrmu: Bravčový jazyk s chrenovou omáčkou alebo na smotane; Údený hovädzí jazyk a Svokrin jazyk. 
A čo hovoríte na „Údený hovädzí jazyk s tortilkou a zemiakovým knedlíčkom na polníčkovom“; Údený hovädzí jazyk v šošovici; Údený jazyk s cícerovým pyré a ružičkovým kelom; Varený jahňací jazyk s jablkovým chrenom a horčicou. Na samý koniec, Vyprážaný bravčový jazyk v syrovo-pivnom cestíčku a špenátovými listami. Tak, čo zbiehajú sa vám slinky? Dumáte, aké sú užitočné živočíchy, neodoláme použiť na jedálnom lístku aj ich jazyk, všetko sa nám zíde k osohu. 
Vegetariáni, čítajte ďalej, moja úvaha je o inom a týka sa aj vás!

Tento film je dokumentom, ktorý zachytáva reálny náboženský život v rómskych komunitách, ktoré sú v očiach majority vnímané veľmi negatívne. Tento film v mnohých momentoch tieto predsudky vyvracia, aj preto sa ho oplatí vidieť.

Zároveň si prečítajte článok Rómovia hľadajú Boha....  

Milý priateľ - čitateľ, poprosím, aby nasledujúci článok, si čítal potichu, pretože potichu pracujú aj naši kandidáti do EU, ako napríklad p. Emil Samko, kandidát za stranu Tip, ktorej členom je aj známy politik Alojz Hlina. Takže teraz potichúčky čítaj týchto pár riadkov... Pssssst....


Včera večer sa strhla ostrá diskusia medzi mnou a pánom Samkom, pretože ako človek, ktorý osobne pozná pána Samka, a po tom debakli, ktorý mal zo svojou stranou Komora Rómskeho Národa, z ktorej ostala iba skupina na fb, som jasne vyjadril svoj voličský postoj a nepodporím pána Samka do EU.   

Samozrejme, že zase padali rôzne invektívy, urážky a klamstvá, to tu nebudem rozoberať, len čo nečakal pán Samko je, že do debaty sa zapojili aj voliči a pýtali sa čo urobil pre Rómov, a prečo by mali práve jeho voliť....  A teraz dobre čítajte, ale nezabudnite potichúúúúčky.... 

Keď som bola malá, milovala som chlieb natretý s maslom a medom. To celé som pokvapkala s citrónom a nebudete veriť, dorazila som to tým, že som to celé poprášila ešte s cukrom. Dnes už takýmto lahôdkam ani náhodou neholdujem ale občas sa mi vynoria v mysli moje huncútstvá z detstva.
Spomínam, ako sme objavili spoločne s mojou najlepšou kamarátkou chuť našej novej pochúťky a nový hudobný nástroj. Stlačili sme si nos a vydávali sme hlasito zvuky a tak sme vyhrávali našim susedom v paneláku, kde sme bývali. Vyšla susedka, chúďa po nočnej a namiesto toho, aby nás skarhala začala sa smiať. Moja kamarátka mi spomenula, ako si ešte oná susedka dobre pamätá na naše brnkanie nosom ani sa jej nedivím, nie je jediná, čo vyletela z dverí!

V jedno ráno sme si pristali a museli sme na poštu, mali sme naponáhlo a rada pred nami neubúdala. Neviem, čo nás to pochytilo a začali sme napodobňovať sliepku a doslova kotkodákať. Nuž v to ráno mali pošte o zábavu postarané a my dve sme utekali ako ozlo…

Pod článkom môjho kolegu, ktorý vyvolal ohnivo - ostré reakcie, som našla mnoho komentárov a žasla som, ako supy zacítia, kde je potrava a zbehnú sa priam kozmickou rýchlosťou, zo všetkých strán. Som si istá, že mnohí ani poriadne nečítali obsah príspevku a pridávali sa len k diskusiám pod článkom. Objavila som tam, aj mnohé urážky protipólových strán a nejaké tie zmienky o tom, ako by bolo dobré pre mladú rómsku generáciu, keby boli odobratí ich rodinám a vychovával by ich štát, čím by boli prijateľnejší zo strany majority?! Uvedomila som si, aj to, že vlastne viem o ľuďoch, ktorých sa Jozefova úvaha dotkla v tom zmysle, že sú sami postihnutí alebo majú do činenia s postihnutými v ich rodine. Toľko na úvod.


Moju úvaha však bude pokračovať a vyznačovať sa hlavne tým, že nemôžem súhlasiť, (problém v sociálnom odbore) keď chceme a radi by sme definovali pojmy len na čisto rómske a nerómske. V prvom rade aj poslednom, problémy a ťažkosti s nimi spojené sú len ľudské bez prírodných farb…