Som
na Facebooku nejaký čas, mnohých priateľov (s veľkým „ P “),
ktorých mám v profile, čo je obrovská väčšina poznám osobne a
nie sú Rómovia. Ostatných, teda (Rómov) som priebežne spoznala z
rómskych stránok.
Nemôžem
pochopiť udalosti, ktoré sa mi pritrafili poznaním niektorých
rómskych exponentov v posledných dvoch rokoch. Totiž s nikým
iným teda presnejšie povedané medzi majoritou sa mi nič podobné
nestalo, nie v živote nie na Sociál network. Myslela som si, že
som na rómskych stránkach našla kopu ľudí, zmýšľajúcich
podobne ako ja, totiž pálčivá otázka rómskeho problému
poriadne prihára. Aspoň som si to myslela. Verila som naivne, že
som spoznala plno ľudí, čestných, dobrých, pracovitých a bola
som ochotná vykričať na plné ústa každému, kto by mi
protirečil s tým, že nie sme len jedno mizivé percento!
Dnes
už viem, že to nie je tak. Naivne som si myslela, že všetci sú
plný energie a sme unavení tým, že neustále je prepierané naše
prádlo, myslela som si že dokážeme sa spojiť aspoň humánne,
ako to robia mnohí na internetovej sieti. V mnohých prípadoch
sociálna sieť dokáže zázraky a čím viac ľudí sa pridáva,
tým viac protivník má obavy. Bohužiaľ každá snaha bola
zamietnutá – zmarená. Mnohí len vlastne spamovali, ďalší
čakali, čo sa z toho vyvinie, iní sa zabávali a len málokto bral
veci vážne. Ale našli sa aj takí odvážlivci, ktorí neváhali a
všetečne so mnou nadviazali kontakt..... Dnes viem prečo! Dúfali,
v nádeji, že možno, keď som v cudzine budem môcť byť užitočná.
A čo je dôležité mohla by som získať neobjavené nové duše,
hlasy pre horlivých nadšencov len založiť si stranu a vojsť do
politiky.
