Nerozumiem "rómskej paťiv" ?!
Som
na Facebooku nejaký čas, mnohých priateľov (s veľkým „ P “),
ktorých mám v profile, čo je obrovská väčšina poznám osobne a
nie sú Rómovia. Ostatných, teda (Rómov) som priebežne spoznala z
rómskych stránok.
Nemôžem
pochopiť udalosti, ktoré sa mi pritrafili poznaním niektorých
rómskych exponentov v posledných dvoch rokoch. Totiž s nikým
iným teda presnejšie povedané medzi majoritou sa mi nič podobné
nestalo, nie v živote nie na Sociál network. Myslela som si, že
som na rómskych stránkach našla kopu ľudí, zmýšľajúcich
podobne ako ja, totiž pálčivá otázka rómskeho problému
poriadne prihára. Aspoň som si to myslela. Verila som naivne, že
som spoznala plno ľudí, čestných, dobrých, pracovitých a bola
som ochotná vykričať na plné ústa každému, kto by mi
protirečil s tým, že nie sme len jedno mizivé percento!
Dnes
už viem, že to nie je tak. Naivne som si myslela, že všetci sú
plný energie a sme unavení tým, že neustále je prepierané naše
prádlo, myslela som si že dokážeme sa spojiť aspoň humánne,
ako to robia mnohí na internetovej sieti. V mnohých prípadoch
sociálna sieť dokáže zázraky a čím viac ľudí sa pridáva,
tým viac protivník má obavy. Bohužiaľ každá snaha bola
zamietnutá – zmarená. Mnohí len vlastne spamovali, ďalší
čakali, čo sa z toho vyvinie, iní sa zabávali a len málokto bral
veci vážne. Ale našli sa aj takí odvážlivci, ktorí neváhali a
všetečne so mnou nadviazali kontakt..... Dnes viem prečo! Dúfali,
v nádeji, že možno, keď som v cudzine budem môcť byť užitočná.
A čo je dôležité mohla by som získať neobjavené nové duše,
hlasy pre horlivých nadšencov len založiť si stranu a vojsť do
politiky.
Lenže
aj my v cudzine máme svoje trápenia a v mnohom si musíme vystačiť
z oveľa mála, ako naši rovesníci na Slovensku a tak záujem a
hlavne vytriezvenie o moju osobu čoraz viac upadalo. Dostávala som
rôzne upozornenia do správ, kde ma pár osôb varuje pred istým
človekom, vedela som, že majú pravdu a pevne som dúfala, že
tento človek predsa len nesklame. Ale pravda je iná, sklamal a
dokonca si z nás urobil prdel. Vina však nie je jeho, prišla som
na to, že sú viacerí, ako on a mnohí na rómskych stránkach
hľadajú všeličo, (vaše rómske hlasy do prípadných volieb) len
nie odpútanie a relax od bežných problémov. A ako keby nestačilo
hlasy sú potrebné vždy v rámci slovenskej gadžovskej strany, kde
rómsky prominent má sľúbené koryto.
Jeden
aktivista mi naznačil, že si nemám robiť veľkú hlavu, vraj to
je len malá časť účastníkov na Facebooku a v reálnom živote
to nič neznamená. Jediné moje šťastie, že v mnohom moji
priatelia, čo si ma cenia - Taliani nerozumejú a tak nemusím
našťastie nič vysvetľovať. Ako som už spomenula poznajú ma
osobne mnohí a tak nie je fér, keď niekto ti ukradne česť a
tvoje dobré meno len tak, ako na roli zemiaky alebo kukuricu. A tak
už nikdy nedám šancu nikomu, kto by odo mňa žiadal, aby som
prehovorila alebo nebodaj pomohla v rómskej veci. Totiž väčšiu
blamáž by som si urobiť nemohla. Dodávam len nesmelo, že nikde
neuvádzam, že chcem riešiť nejaké osady a ich život. To čo
vlastne skutočne chcem sa ma vlastne nikto nespýtal.
U
nás na Záhorí to nie je zvykom, aby nám niekto diktoval a robil
si z nás srandu. Mnohí ešte sme zvyknutí živiť sa vlastnou
prácou a sme na to hrdí. Poznám ľudí, ktorí čakajú na to málo
voľna, kedy si konečne oddýchnu a ledva chudákom im na niečo
zostáva, keď všetko v domácnosti poplatia. Koľko krát im
nezostáva na zaplatenie dlhov a pôžičiek a keď sa to dozvedia v
zamestnaní majú ich za darebákov. Mnohé rodiny púšťajú svoje
ratolesti do školy oblečené lepšie, ako z majoritných rodín, sú
pýchou svojich rodičov. A sú mnohí, ktorí sú na sociálnej
podpore. A sú mnohí, ktorí postupne s krízou, ktorá sa nechce
zastaviť, ako mor, zostanú skôr, či neskôr na holičkách. A
preto je čoraz väčší záujem, zo strany Rómov, kokosov-gadžov,
či už ako ich chcete nazývať. Chcú vedieť, či v skutočnosti
sme na tom tak zle a neexistuje naozaj nikto, kto sa zaujíma o naše
holé životy?! Ale v každom prípade sa nedajú kúpiť ani
ovplyvniť, zle by to dopadlo s tým, kto by sa o to pokúšal!
V
mojom živote sa nemám za čo hanbiť a verím, že mnohé dobré
rómske rodiny so mnou. Ako najstaršia, keď naši odišli do práce,
som každé ráno zabezpečila súrodencom raňajky, desiate,
odviedla najmladšiu sestru do jasieľ, občas mi pomohla sestrička
v jasliach, aby som nezmeškala do školy. Takmer na kolene som cez
prestávku robila nestihnuté - domáce úlohy. Nebol totiž čas cez
deň musela som sa starať o domácnosť, variť, upratovať, strážiť
malú sestru. Napriek tomu som v škole mala uši na stráži, aby
som si čo najviac z hodiny vysvetľovania zapamätala.
A
preto výhovorky, ako ….“ale my sme iní, my nemáme také
možnosti, ako tí druhí“, nepríjmem! Nikdy moja mama nemala pre
mňa na školské pomôcky, ale aj tak som dokázala vyjsť s celkom
dobrým prospechom. Urobila som si obyčajnú učňovku, som skončila
s vyznamenaním a hneď som dostala prácu v kancelárií. Po
pracovnej dobe som chodila do večernej školy, kým moji rovesníci
chodili na diskotéku. A maturitu, mám bez toho žeby som zaťažovala
rodinu alebo si pýtala od nich dovolenie.
Presne
tak nečakala som nikdy s otvorenou dlaňou a vždy som vedela, že
keď sa chce ono dá sa všetko, stačí chcieť. A nikdy by som si
nedovolila nahabať sa na cudzom probléme a tváriť ako spasiteľ a
pritom by som bola ako ten najhorší úžerník.
Po
istej dobe sa mnoho vykryštalizovalo a tých ktorých som považovala
za spasiteľov Rómov, dnes už o nich nechcem ani len počuť.
Naopak postupne začínam vidieť konkrétne výsledky tých, čo
skutočne majú záujem riešiť problémy. V Itálií, z 10 detí,
(v táboroch) chodí len jedno do školy. Postupne behom roka aj pol
aj bez dotácií od EÚ dokázali malé zázraky a vykúzlili mnohým,
malým aj veľkým úsmev na tvári, radosť pozerať. Dnes viem
komu mám dôverovať a koho si vážiť.
Napriek
tomu, že videli ako sa mýlim a dôverujem človeku, ktorý ma len
chcel zneužiť, nikdy ma neodsúdili. Naopak ešte aj dnes oni
pomáhajú mne, aby mi vyšli veci, dokonca aj vo francúzskej
komunite. Pamätám si ako na projekt dávali aj svoje výplaty a
pamätám si, ako mi ponúkli aj peňažnú pomoc minulý rok, keď
nemal prácu aj môj manžel. Odmietla som s tým, že radšej nech
pomôžu deťom.
Dodám,
už len že tak ľahko sa nenechám oklamať a mrzí ma, že skutočne
mnohí dávajú prednosť pošpiniť česť kohokoľvek, len aby im
nikto nestál v ceste. Alebo nebodaj zo strachu nedokážu povedať
si to svoje, aby potom neprišlo aj na nich. Áno priznávam nikdy
som nekradla a netúžila sa obohatiť na rómskom probléme. A
existujú skutočne ľudia, ktorí to nerobia, ja takých už poznám.
Srdcervúco sa budú nikým nezvaní rómski experti biť do pŕs a
pritom sa smejú tým najchudobnejším poza chrbát alebo na drzovku
do očí.
Dorazil
ma výrok istého Johnyho v debate v rádiu „ iroma “, hovoril o
rómskej paťiv. Nevadilo mu, že niekto poškvrnil verejne moje meno
na v sociálnom éteri a klame, len aby sa zbavil nepohodlných,
dôležitá je rómska paťiv. Dôležité je, aby sme nechodili von s
našimi vnútornými nesvármi lebo extrémisti sa na tom zabávajú
a si to zdieľajú. Nevadí, že ťa nazvú rasistkou a gadži,
dôležitá je rómska paťiv. "Johny, nikdy som nevzala ani korunu od
nikoho a ani nevezmem, tá rómska paťiv na mňa neplatí". Vy, čo sa
ohradzujete tou rómskou paťiv, skúste byť čestnými a vzornými
občanmi, nebudete mať problémy žiť medzi
majoritou!!!! Totiž nie vždy keď kritizuje majorita, musia byť
prominentní rasisti a extrémisti. Vieš, Johny, že každá minca
má dve strany?!
V
poslednej dobe mám vždy na chate jedného človeka, Róma, doteraz
hovoril budem voliť Róma lebo som Róm. A ja mu hovorím, aj keď
vieš že ten dotyčný je bez chrbtovej kosti? Ty a ja sme celý
život statočne pracovali a starali sa o rodinu, nesiahli sme ani
náhodou na cudzie a museli sme obracať každý halier!?
Dnes
už hovorí, že koho bude voliť si premyslí. A to je moje poslanie
a vždy bolo, povedať všetkým, dobre si premyslite, čo robíte a
nie preto lebo existuje rómska pativ...Totiž keď im nesedíme do
kariet, doporučia vám potom byť ticho alebo sa na vás dohodnú,
aby vás vystrčili z kola von.
P.S.
Zasmiala som sa, keď sa sťažovala pred pár dňami cudzokrajná
rómska aktivistka, keď prišla pred prah rómskej Organizácie s
tým, že treba pomôcť a že situácia v rómskych táboroch je
neúnosná. Viete čo jej povedal: „ Ty si gáži, hovoríš, ako
gáži, čo chceš?! Chápem, ON predsa nebude rýpať a sa zastávať
tých svojich lebo, čo keby upozornil na seba na polícií, na
Úradoch, mohli by sa totiž zaujímať zákonite kto je, čo je,
odkiaľ vzal peniaze a pod? A to on nechcel a tak sedí za svojim
úradom ako voš pod chrastou. Dostalo sa mi do uší, že tamojší
Rómovia sa už nebudú diviť ničomu. Vypálili im zase ich
obydlia, vždy sú obete.....a on aktivista bez chrbtovej kosti,
nehanbí sa urobiť si z peňazí, čo patria pre chudobných:
„Báječný život“!!!!
Blanka
di Carbini
Komentáre
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme