Nerozumiem "rómskej paťiv" ?!

Som na Facebooku nejaký čas, mnohých priateľov (s veľkým „ P “), ktorých mám v profile, čo je obrovská väčšina poznám osobne a nie sú Rómovia. Ostatných, teda (Rómov) som priebežne spoznala z rómskych stránok.

Nemôžem pochopiť udalosti, ktoré sa mi pritrafili poznaním niektorých rómskych exponentov v posledných dvoch rokoch. Totiž s nikým iným teda presnejšie povedané medzi majoritou sa mi nič podobné nestalo, nie v živote nie na Sociál network. Myslela som si, že som na rómskych stránkach našla kopu ľudí, zmýšľajúcich podobne ako ja, totiž pálčivá otázka rómskeho problému poriadne prihára. Aspoň som si to myslela. Verila som naivne, že som spoznala plno ľudí, čestných, dobrých, pracovitých a bola som ochotná vykričať na plné ústa každému, kto by mi protirečil s tým, že nie sme len jedno mizivé percento!

Dnes už viem, že to nie je tak. Naivne som si myslela, že všetci sú plný energie a sme unavení tým, že neustále je prepierané naše prádlo, myslela som si že dokážeme sa spojiť aspoň humánne, ako to robia mnohí na internetovej sieti. V mnohých prípadoch sociálna sieť dokáže zázraky a čím viac ľudí sa pridáva, tým viac protivník má obavy. Bohužiaľ každá snaha bola zamietnutá – zmarená. Mnohí len vlastne spamovali, ďalší čakali, čo sa z toho vyvinie, iní sa zabávali a len málokto bral veci vážne. Ale našli sa aj takí odvážlivci, ktorí neváhali a všetečne so mnou nadviazali kontakt..... Dnes viem prečo! Dúfali, v nádeji, že možno, keď som v cudzine budem môcť byť užitočná. A čo je dôležité mohla by som získať neobjavené nové duše, hlasy pre horlivých nadšencov len založiť si stranu a vojsť do politiky.

Lenže aj my v cudzine máme svoje trápenia a v mnohom si musíme vystačiť z oveľa mála, ako naši rovesníci na Slovensku a tak záujem a hlavne vytriezvenie o moju osobu čoraz viac upadalo. Dostávala som rôzne upozornenia do správ, kde ma pár osôb varuje pred istým človekom, vedela som, že majú pravdu a pevne som dúfala, že tento človek predsa len nesklame. Ale pravda je iná, sklamal a dokonca si z nás urobil prdel. Vina však nie je jeho, prišla som na to, že sú viacerí, ako on a mnohí na rómskych stránkach hľadajú všeličo, (vaše rómske hlasy do prípadných volieb) len nie odpútanie a relax od bežných problémov. A ako keby nestačilo hlasy sú potrebné vždy v rámci slovenskej gadžovskej strany, kde rómsky prominent má sľúbené koryto.

Jediné moje šťastie, že som nebola príliš aktívna, pretože by som ťažko mohla hľadieť do očí mnohým priateľom, rodine a známym z nášho kraja. V priamom prenose mohli moje známe ešte zo stredoškolských čias sledovať, ako ma potupili verejne s tým, že mám falošné meno a že som robila petíciu proti Rómom. Mojim dlhoročným priateľkám, ktoré už dlhšie sledujú moje aktivity aj v „Redakcií1“, predtým v Korne, budem musieť s hanbou povedať: „Žiaľ...máte pravdu a prosím vás už nikdy na túto tému nehovorme“.

Jeden aktivista mi naznačil, že si nemám robiť veľkú hlavu, vraj to je len malá časť účastníkov na Facebooku a v reálnom živote to nič neznamená. Jediné moje šťastie, že v mnohom moji priatelia, čo si ma cenia - Taliani nerozumejú a tak nemusím našťastie nič vysvetľovať. Ako som už spomenula poznajú ma osobne mnohí a tak nie je fér, keď niekto ti ukradne česť a tvoje dobré meno len tak, ako na roli zemiaky alebo kukuricu. A tak už nikdy nedám šancu nikomu, kto by odo mňa žiadal, aby som prehovorila alebo nebodaj pomohla v rómskej veci. Totiž väčšiu blamáž by som si urobiť nemohla. Dodávam len nesmelo, že nikde neuvádzam, že chcem riešiť nejaké osady a ich život. To čo vlastne skutočne chcem sa ma vlastne nikto nespýtal.

U nás na Záhorí to nie je zvykom, aby nám niekto diktoval a robil si z nás srandu. Mnohí ešte sme zvyknutí živiť sa vlastnou prácou a sme na to hrdí. Poznám ľudí, ktorí čakajú na to málo voľna, kedy si konečne oddýchnu a ledva chudákom im na niečo zostáva, keď všetko v domácnosti poplatia. Koľko krát im nezostáva na zaplatenie dlhov a pôžičiek a keď sa to dozvedia v zamestnaní majú ich za darebákov. Mnohé rodiny púšťajú svoje ratolesti do školy oblečené lepšie, ako z majoritných rodín, sú pýchou svojich rodičov. A sú mnohí, ktorí sú na sociálnej podpore. A sú mnohí, ktorí postupne s krízou, ktorá sa nechce zastaviť, ako mor, zostanú skôr, či neskôr na holičkách. A preto je čoraz väčší záujem, zo strany Rómov, kokosov-gadžov, či už ako ich chcete nazývať. Chcú vedieť, či v skutočnosti sme na tom tak zle a neexistuje naozaj nikto, kto sa zaujíma o naše holé životy?! Ale v každom prípade sa nedajú kúpiť ani ovplyvniť, zle by to dopadlo s tým, kto by sa o to pokúšal!

V mojom živote sa nemám za čo hanbiť a verím, že mnohé dobré rómske rodiny so mnou. Ako najstaršia, keď naši odišli do práce, som každé ráno zabezpečila súrodencom raňajky, desiate, odviedla najmladšiu sestru do jasieľ, občas mi pomohla sestrička v jasliach, aby som nezmeškala do školy. Takmer na kolene som cez prestávku robila nestihnuté - domáce úlohy. Nebol totiž čas cez deň musela som sa starať o domácnosť, variť, upratovať, strážiť malú sestru. Napriek tomu som v škole mala uši na stráži, aby som si čo najviac z hodiny vysvetľovania zapamätala.

A preto výhovorky, ako ….“ale my sme iní, my nemáme také možnosti, ako tí druhí“, nepríjmem! Nikdy moja mama nemala pre mňa na školské pomôcky, ale aj tak som dokázala vyjsť s celkom dobrým prospechom. Urobila som si obyčajnú učňovku, som skončila s vyznamenaním a hneď som dostala prácu v kancelárií. Po pracovnej dobe som chodila do večernej školy, kým moji rovesníci chodili na diskotéku. A maturitu, mám bez toho žeby som zaťažovala rodinu alebo si pýtala od nich dovolenie.

Presne tak nečakala som nikdy s otvorenou dlaňou a vždy som vedela, že keď sa chce ono dá sa všetko, stačí chcieť. A nikdy by som si nedovolila nahabať sa na cudzom probléme a tváriť ako spasiteľ a pritom by som bola ako ten najhorší úžerník.

Po istej dobe sa mnoho vykryštalizovalo a tých ktorých som považovala za spasiteľov Rómov, dnes už o nich nechcem ani len počuť. Naopak postupne začínam vidieť konkrétne výsledky tých, čo skutočne majú záujem riešiť problémy. V Itálií, z 10 detí, (v táboroch) chodí len jedno do školy. Postupne behom roka aj pol aj bez dotácií od EÚ dokázali malé zázraky a vykúzlili mnohým, malým aj veľkým úsmev na tvári, radosť pozerať. Dnes viem komu mám dôverovať a koho si vážiť.

Napriek tomu, že videli ako sa mýlim a dôverujem človeku, ktorý ma len chcel zneužiť, nikdy ma neodsúdili. Naopak ešte aj dnes oni pomáhajú mne, aby mi vyšli veci, dokonca aj vo francúzskej komunite. Pamätám si ako na projekt dávali aj svoje výplaty a pamätám si, ako mi ponúkli aj peňažnú pomoc minulý rok, keď nemal prácu aj môj manžel. Odmietla som s tým, že radšej nech pomôžu deťom.

Dodám, už len že tak ľahko sa nenechám oklamať a mrzí ma, že skutočne mnohí dávajú prednosť pošpiniť česť kohokoľvek, len aby im nikto nestál v ceste. Alebo nebodaj zo strachu nedokážu povedať si to svoje, aby potom neprišlo aj na nich. Áno priznávam nikdy som nekradla a netúžila sa obohatiť na rómskom probléme. A existujú skutočne ľudia, ktorí to nerobia, ja takých už poznám. Srdcervúco sa budú nikým nezvaní rómski experti biť do pŕs a pritom sa smejú tým najchudobnejším poza chrbát alebo na drzovku do očí.

Dorazil ma výrok istého Johnyho v debate v rádiu „ iroma “, hovoril o rómskej paťiv. Nevadilo mu, že niekto poškvrnil verejne moje meno na v sociálnom éteri a klame, len aby sa zbavil nepohodlných, dôležitá je rómska paťiv. Dôležité je, aby sme nechodili von s našimi vnútornými nesvármi lebo extrémisti sa na tom zabávajú a si to zdieľajú. Nevadí, že ťa nazvú rasistkou a gadži, dôležitá je rómska paťiv.  "Johny, nikdy som nevzala ani korunu od nikoho a ani nevezmem, tá rómska paťiv na mňa neplatí". Vy, čo sa ohradzujete tou rómskou paťiv, skúste byť čestnými a vzornými občanmi, nebudete mať problémy žiť medzi majoritou!!!! Totiž nie vždy keď kritizuje majorita, musia byť prominentní rasisti a extrémisti. Vieš, Johny, že každá minca má dve strany?!

V poslednej dobe mám vždy na chate jedného človeka, Róma, doteraz hovoril budem voliť Róma lebo som Róm. A ja mu hovorím, aj keď vieš že ten dotyčný je bez chrbtovej kosti? Ty a ja sme celý život statočne pracovali a starali sa o rodinu, nesiahli sme ani náhodou na cudzie a museli sme obracať každý halier!?

Dnes už hovorí, že koho bude voliť si premyslí. A to je moje poslanie a vždy bolo, povedať všetkým, dobre si premyslite, čo robíte a nie preto lebo existuje rómska pativ...Totiž keď im nesedíme do kariet, doporučia vám potom byť ticho alebo sa na vás dohodnú, aby vás vystrčili z kola von.

P.S. Zasmiala som sa, keď sa sťažovala pred pár dňami cudzokrajná rómska aktivistka, keď prišla pred prah rómskej Organizácie s tým, že treba pomôcť a že situácia v rómskych táboroch je neúnosná. Viete čo jej povedal: „ Ty si gáži, hovoríš, ako gáži, čo chceš?! Chápem, ON predsa nebude rýpať a sa zastávať tých svojich lebo, čo keby upozornil na seba na polícií, na Úradoch, mohli by sa totiž zaujímať zákonite kto je, čo je, odkiaľ vzal peniaze a pod? A to on nechcel a tak sedí za svojim úradom ako voš pod chrastou. Dostalo sa mi do uší, že tamojší Rómovia sa už nebudú diviť ničomu. Vypálili im zase ich obydlia, vždy sú obete.....a on aktivista bez chrbtovej kosti, nehanbí sa urobiť si z peňazí, čo patria pre chudobných: „Báječný život“!!!!

Blanka di Carbini