Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Spomienky na nedohľadné detstvo

Keď som bola malá, milovala som chlieb natretý s maslom a medom. To celé som pokvapkala s citrónom a nebudete veriť, dorazila som to tým, že som to celé poprášila ešte s cukrom. Dnes už takýmto lahôdkam ani náhodou neholdujem ale občas sa mi vynoria v mysli moje huncútstvá z detstva.

Spomínam, ako sme objavili spoločne s mojou najlepšou kamarátkou chuť našej novej pochúťky a nový hudobný nástroj. Stlačili sme si nos a vydávali sme hlasito zvuky a tak sme vyhrávali našim susedom v paneláku, kde sme bývali. Vyšla susedka, chúďa po nočnej a namiesto toho, aby nás skarhala začala sa smiať. Moja kamarátka mi spomenula, ako si ešte oná susedka dobre pamätá na naše brnkanie nosom ani sa jej nedivím, nie je jediná, čo vyletela z dverí!


V jedno ráno sme si pristali a museli sme na poštu, mali sme naponáhlo a rada pred nami neubúdala. Neviem, čo nás to pochytilo a začali sme napodobňovať sliepku a doslova kotkodákať. Nuž v to ráno mali pošte o zábavu postarané a my dve sme utekali ako ozlomkrky do školy, ledva - ledva, že sme nedostali pokarhanie.

Monika bývala v našom paneláku a obidve sme sa vzájomne navštevovali bez opýtania. Naše rodiny to akceptovali a rešpektovali, poznali sa aj z práce a potom na dedine sa poznajú skoro všetci. A boli sme predsa susedia. Nebol problém ani pre jednu z nás, ak nás prekvapili buď jednu alebo druhú v cudzej kuchyni, v detskej izbe, no proste boli sme najlepšie kamošky.

Chodievali sme na športové ihrisko a dodnes nechápem, ako sme mohli byť tak ohybné. Hravo sme vyskočili plot a z tej výšky zoskočili. Potom nasledovali naše gymnasticko – akrobatické prvky a dodnes neviem prečo ani jedna z nás sa nedala na gymnastiku. Boli sme veľmi dobré. Zvládali sme hravo šplhanie, stojky na hlave, premety a skoky cez švihadlo.

Potom sme šli na strednú školu a sme sa rozdelili. Ešte sme nechápali, že získame iné priateľstvá, iný pohľad na život a pomalinky sme sa odďaľovali. Občas sa nám zacnelo po bezproblémovom detstve, ale už to nebolo ono, boli sme rozdielne a vzájomne sme sa už nedokázali priblížiť.

Koniec koncov, každá sme šla svojou životnou cestou a neraz si na Moniku spomeniem a verím, že ona na mňa. Čo ma mrzí je, že dnes naše deti sú poskokmi televízie a počítačových hier. Pamätám si, že čo bolo v telke sme vôbec nesledovali, nebol na to čas a v našom panelákovom okolí nebol vybudovaný priestor pre deti a museli sme si hľadať náhražky. Dodnes to nechápem toľko panelákov a nikto nemyslel na nás, ešteže sme mali za plotom futbalové ihrisko. O nič sme neboli ukrátení mali sme dôležitejšie veci na práci …..naše dobrodružstvá a dobre utajené tajomstvá.




Blanka di Carbini

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rómovia prehovorili o svojích zážitkov s predsudkami a rasizmom na vlastnej koži

Byť Róm a žiť na Slovensku, by jedinec mohol povedať, že nie je to žiadna výhra...Či sa to niekomu páči alebo nie, Rómovia už od útleho detstva sa stretávajú z rôznymi druhmi prejavu predsudkov či priameho rasizmu. Niet sa preto čo diviť, že priepasť porozumenia medzi rómskou a nerómskou populáciou sa prehlbuje, a nedôvera je na oboch stranách bariéry.   

Je predsa nemysliteľné, už aby Rómske deti sa stretávali v škole zo segregáciou, kedy škola zámerne vytvorí triedu len pre rómskych žiakov.  Je nemysliteľné, že sa Rómske deti stretávajú s pokrikmi, vy špinavé cigánčatá, smradľavý potkany, či negri... Rómske dieťa je už takto donútené si uvedomiť, že existuje svet "bielych" a jeho, teda "čiernych" Už deti medzi sebou dokážu byť veľmi zlé, a tak často krát rómsky chlapec či dievča je vyštvaní z kolektívu, či dokonca mu jeho spolužiaci povedia, s tebou sa sa hrať nebudeme, pretože si cigáň!

Rasizmus a predsudky v praxi  

- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo prot…

Rasisti, hovoria, že na bielych životoch záleží - Je OK byť biely

Rasizmus nepozná hranice a rasista už vôbec nie! fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá ho označili za rasistický.
Rasisti však s touto interpretáciou médii nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter(Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?
Tak ako to vlastne je? 
V roku 2014 sa po svete prvýkrát začala vo veľkom šíriť výzva „Black Lives Matter” (BLM - Na životoch čiernych záleží). Snažila sa upozorniť na policajnú brutalitu voči Afroameričanom v USA. Ako reakcia na toto hnutie vzniklo „White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží).
„White Lives Matter” (WLM - Na životoch bielych záleží). Toto spojenie začali propagovať po USA rasistické skupiny vo viacerých štátoch. Najaktívnejší boli najmä členovia skupiny Aryan Renaissa…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…