Preskočiť na hlavný obsah

Spomienky na nedohľadné detstvo

Keď som bola malá, milovala som chlieb natretý s maslom a medom. To celé som pokvapkala s citrónom a nebudete veriť, dorazila som to tým, že som to celé poprášila ešte s cukrom. Dnes už takýmto lahôdkam ani náhodou neholdujem ale občas sa mi vynoria v mysli moje huncútstvá z detstva.

Spomínam, ako sme objavili spoločne s mojou najlepšou kamarátkou chuť našej novej pochúťky a nový hudobný nástroj. Stlačili sme si nos a vydávali sme hlasito zvuky a tak sme vyhrávali našim susedom v paneláku, kde sme bývali. Vyšla susedka, chúďa po nočnej a namiesto toho, aby nás skarhala začala sa smiať. Moja kamarátka mi spomenula, ako si ešte oná susedka dobre pamätá na naše brnkanie nosom ani sa jej nedivím, nie je jediná, čo vyletela z dverí!


V jedno ráno sme si pristali a museli sme na poštu, mali sme naponáhlo a rada pred nami neubúdala. Neviem, čo nás to pochytilo a začali sme napodobňovať sliepku a doslova kotkodákať. Nuž v to ráno mali pošte o zábavu postarané a my dve sme utekali ako ozlomkrky do školy, ledva - ledva, že sme nedostali pokarhanie.

Monika bývala v našom paneláku a obidve sme sa vzájomne navštevovali bez opýtania. Naše rodiny to akceptovali a rešpektovali, poznali sa aj z práce a potom na dedine sa poznajú skoro všetci. A boli sme predsa susedia. Nebol problém ani pre jednu z nás, ak nás prekvapili buď jednu alebo druhú v cudzej kuchyni, v detskej izbe, no proste boli sme najlepšie kamošky.

Chodievali sme na športové ihrisko a dodnes nechápem, ako sme mohli byť tak ohybné. Hravo sme vyskočili plot a z tej výšky zoskočili. Potom nasledovali naše gymnasticko – akrobatické prvky a dodnes neviem prečo ani jedna z nás sa nedala na gymnastiku. Boli sme veľmi dobré. Zvládali sme hravo šplhanie, stojky na hlave, premety a skoky cez švihadlo.

Potom sme šli na strednú školu a sme sa rozdelili. Ešte sme nechápali, že získame iné priateľstvá, iný pohľad na život a pomalinky sme sa odďaľovali. Občas sa nám zacnelo po bezproblémovom detstve, ale už to nebolo ono, boli sme rozdielne a vzájomne sme sa už nedokázali priblížiť.

Koniec koncov, každá sme šla svojou životnou cestou a neraz si na Moniku spomeniem a verím, že ona na mňa. Čo ma mrzí je, že dnes naše deti sú poskokmi televízie a počítačových hier. Pamätám si, že čo bolo v telke sme vôbec nesledovali, nebol na to čas a v našom panelákovom okolí nebol vybudovaný priestor pre deti a museli sme si hľadať náhražky. Dodnes to nechápem toľko panelákov a nikto nemyslel na nás, ešteže sme mali za plotom futbalové ihrisko. O nič sme neboli ukrátení mali sme dôležitejšie veci na práci …..naše dobrodružstvá a dobre utajené tajomstvá.




Blanka di Carbini

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kotlebovci nezvládajú protesty Rómov na východe Slovenska

Počas mítingu Kotlebovcov na východe protestovali stovky Rómov. Protesty Rómov začali v Sečovciach, cez Sabinov a vyvrcholili v Košiciach. Tieto protesty sú spájané so stranou PS/Spolu a Trubanom, a tak trošku ako keby sa zabudlo na našich politických aktivistov, ktorí pomohli k tomu, aby sa Rómovia zobudili a povedali jasne STOP fašizmu. Viktor Valík, Ivan Hriczko, Roman Suchý, alebo podnikateľ Emilio Gujda, či Džemal Kodrazi. Toto sú výrazne mená predstaviteľov rómskej politickej scény na východe Slovenska a na týchto ľudí by sa tiež nemalo zabudnúť.

Kotlebovci nerátali s tým, že sa my Rómovia dokážeme cez sociálne siete zmobilizovať, a tak čo im vlastne ostalo, ako obviniť Trubana za PS/Spolu, že protestujúcich zvážali do Košíc autobusmi a dostali za to, že budú stáť na námestí, 15€. Čo je samozrejme hlúposť, pretože ani Truban za PS/spolu a ani napríklad Hlina za KDH si kupovať protestujúcich nepotrebujú a naši politickí predstavitelia, ako Viktor Valík za stranu STS zase nedisponu…

Slovenskom sa rozhoreli protesty proti fašizmu a média mlčia

Rastúce preferencie extrémistov z ĽSNS vyhnali ľudí do ulíc. Doposiaľ najväčší protest proti fašizmu sa vo štvrtok popoludní uskutočnil v Košiciach.
Najviac však o protestoch informujú rómske portáli na sociálnej sieti, naše média ako televízia Joj, Markíza a ďalšie média viac menej mlčia. Je veľmi smutné, že dokážu  Slovenské média v rýchlosti 10-1 priniesť negatívne spravy o Rómoch, ale to že ľudia a hlavne Rómovia povstali proti rasizmu neinformujú vôbec, alebo len okrajovo... 
Sú to spojené nádoby, všetko ako konáme v našej spoločnosti ma vplyv na nás všetkých... To že, fašistická strana ĽSNS Mariána Kotlebu sa teší výborným predvolebným preferenciám, môže nečinnosť politikov, súdov, prokuratúry, ktorí nechali fašizmu narásť do obludných rozmerov a ten sa môže nakoniec stať aj pre benevolentných sudcov a politikov osudným. Netreba totiž zabudnúť, že podobne začínal aj Hitler....  
Posledný protest bol  Piatok vo Fiľakove, kde ľudia kričali aby Kotelba a Mazurek išiel domov... "…

Ivan Hriczko: Prečo som sa rozhodol odstúpiť z kandidatúry strany Vlasť

"Do parlamentných volieb som vstupoval s čistými úmyslami. Mojou ambíciou bolo, aby Rómovia na Slovensku mali svoje zastúpenie v parlamente. Chcel som stáť na strane pravdy a pomáhať občanom v mnohých dôležitých oblastiach nášho života, upozorniť na problémy nás Rómov. Od začiatku som hovoril, že sa zachovám zodpovedne, a nikdy som toto vyhlásenie nemusel korigovať. Dal som svoje slovo ľuďom, ktorí mi verili a ich dôveru som nechcel nikdy sklamať. Urobil som maximum pre tieto parlamentné voľby a bol som ochotný urobiť všetko, aby som Rómov do parlamentu dostal. pretože moje predstavy o riešení rómskej problematiky a postavení rómskej menšiny na Slovensku sú očividne rozdielne so stranou Vlasť. Rozhodol som sa odstúpiť z kandidatúry. Chcem sa poďakovať za podporu všetkým priaznivcom a podporovateľom. V prvom rade svojej manželke a môjmu synovi. Vyjadrujem nahlas, verejne a jednoznačne, že nesúhlasím aby mňa a vás označovali za parazita tejto spoločnosti, nechcem aby nás označovali…