Snažím
sa televízne správy nepozerať, ono nič, čo ma zaujíma tam nie
je. Teda neviem, ako ste spokojní s informáciami, čo prináša
denne vaša televízia? Ale tá talianska, poviem vám, asi patrím
do inej školy, tej staršej generácie, keďže mám nekonečné
výhrady, odkedy ju sledujem.
A
samozrejme vôbec nemusím, teda podľa môjho gustu, vysielanie
súkromnej televízie od známej značky rodinného klanu alias
„berluskoni.“ Nieže by som nerozumela dnešnému pohľadu sveta,
ale skutočne v tých správach sa nič nedozviem a ku dôvažku to
prepletú čiernou kronikou a tak vyhľadávam nezávisle stanice,
teda jednu zrušili, príliš pravdivo informovala.
Patrím
medzi tých, čo idú spať neskoro a vtedy bežia relácie, ktoré
bežne cez deň neuvidíte, vždy sa zamýšľam, že prečo asi?!
Pár dní dozadu som sledovala reláciu, kde úplne vážne sa
zamýšľali nad nezamestnanosťou a jej dôsledkami v Európe.
Divákom, ktorí v tú dobu ešte nespali televízia ponúkla pohľad
z búrlivého života extrémistov z Grécka, Francúzska a Maďarska.
V
Grécku získava na obľube hnutie (Zlatý Úsvit), v Maďarsku je to
známy (Jobbik), vo Francúzsku majú vedenie tiež pravicoví
radikáli. V Taliansku okrem grotesknej radikálnej pravice (Lega-
Nord), nejak sa im nedarilo, lebo okrem pritvrdých opatrení (proti
cudzincom a Rómom), inak ich predstavitelia rozkrádali, či už v
malom alebo vo veľkom. Najnovšie však ma znepokojuje hnutie
známeho komika národa, menom „Grillo“, ktorý je veľmi v
obľube a dopĺňa tak chýbajúce náboženstvo extrémizmu, ako sa
patrí.
V
tej relácií, ktorú som tak neskoro sledovala, však urobili len
polovičnú prácu a čakala som, že aspoň slovkom spomenú moju
rodnú krajinu a tiež Česko, ani jedna z týchto krajín sa nemá
za čo hanbiť, čo sa týka extrémizmu a fašizmu. Nebudem tu
ospevovať ani ich vodcov ani politické osobnosti, ani tých, čo
ťažia z nespokojnosti občanov a hrajú sa na spasiteľov.
Ani
jeden tzv. národovec zo žiadnych krajín, ktoré som tu pomenovala
neponúka spasenie a únikový východ z namnožených problémov
úbohých, zbedačených ľudí, vyžmýkaných neúnosnými daňami.
Je mi jasné alebo asi každému je jasné, kde sú a boli vinníci.
Napriek tomu, nedokážeme v praktickom živote zjednotiť sa v
názoroch a zmietame sa v ohnivom boji proti názorov a naďalej
mocnári sveta sa smejú z nás bedárov. Totiž jedine im vyhovuje,
ako sme sa postavili každý proti každému a na tejto situácií sa
snažia vyťažiť aj mnohí špekulanti bez chrbtovej kosti.
Už
roky vnímame, hlavne v nepriemyselných oblastiach, že nákupné
košíky si ľudia nedokážu naplniť, kto má prácu drie za dvoch
a stále za menšiu mzdu. Kto ju nemá niet čo závidieť a dostáva
sa po nejakej dobe do pozície „nechceného“ spoločnosťou. Ľudia,
ako keby nechceli vidieť, že dnes to je môj sused a zajtra to
môžem byť ja. Že jednoducho v Európe, sú milióny ľudí, ktorí
keď nedostanú prácu a plácu, ich životy a rodiny sú stratené,
pretože žijú len z mesačnej mzdy, mnohé rodiny už dávno nemajú
nič bokom a uťahujú si opasky.
Mnohí
Slováci sú už dávno vonku, už roky. Hlavne zo stredného a
východného regiónu. Mladí, nečakali kým im spadne niečo z neba
a keďže už jazyky dávno nie sú bariérou, využili aj tie nie
príliš atraktívne možnosti, buď stať sa baby sitter alebo ísť
makať do hotelov. A verím, že aj tí starší, ak mohli nečakali
a hor sa von a našli možnosť pracovať, keď sa chce. Ono nie je
to jednoduché, ale keď to inak nejde, človek si zvykne na všetko.
Ale
čo tí, čo zostali, čo nechcú alebo nemôžu si dovoliť ísť
preč? A potom skutočne je lepšie vonku? Možno pre mladých, ktorí chcú spoznať svet a nechcú obťažovať rodičov?! Čo ponúka náš
štát, okrem toho, že buduje a podporuje neonacistické pohnútky?
Nikto to dnes nemá ľahké okrem samozrejme vydieračov, špekulantov
a zlodejov. Tí sa nejak už pretlčú!
Rozmýšľali
ste niekedy, aspoň na okamih, keďže dnes nie je jednoduché sa
prebíjať životom, ako ťažké sa prebíjajú Rómovia? Nechcem
hovoriť o Rómoch v osadách, neviem, ako žijú a nemala som
možnosť nikdy osadu vidieť. Mala som možnosť spoznať životy
chudobných ľudí, bežných rodín a keď si predstavím dnešnú
bez únosnú neznášanlivosť, nie je čo závidieť.
Zistila
som, že kým majoritný občan nebude vidieť v Rómovi človeka a
kým nebude vidieť v našich deťoch pekné a milé ľudské
bytosti, nikdy sa Slovensko nepohne dopredu. Čím viac majoritní
občania budú prejavovať slepú nenávisť, tým viac budú padať
do priepasti, z ktorej niet východiska.
Zistila
som ďalej, že čím viac sa Róm bude tváriť, že občianstvo
nepatrí do pojmov jeho slovníka, tým viac sa bude prehlbovať
priepasť medzi ním a štátom. Čím viac sa chceme tváriť, že
spoločnosť sa zaobíde bez Rómov, tým viac spoločnosť nás bude
chcieť obchádzať, čo sa aj deje!
Blanka
di Carbini
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme