Neprehliadnite

Búrka negatívnej energie v Európe

Snažím sa televízne správy nepozerať, ono nič, čo ma zaujíma tam nie je. Teda neviem, ako ste spokojní s informáciami, čo prináša denne vaša televízia? Ale tá talianska, poviem vám, asi patrím do inej školy, tej staršej generácie, keďže mám nekonečné výhrady, odkedy ju sledujem.


A samozrejme vôbec nemusím, teda podľa môjho gustu, vysielanie súkromnej televízie od známej značky rodinného klanu alias „berluskoni.“ Nieže by som nerozumela dnešnému pohľadu sveta, ale skutočne v tých správach sa nič nedozviem a ku dôvažku to prepletú čiernou kronikou a tak vyhľadávam nezávisle stanice, teda jednu zrušili, príliš pravdivo informovala.

Patrím medzi tých, čo idú spať neskoro a vtedy bežia relácie, ktoré bežne cez deň neuvidíte, vždy sa zamýšľam, že prečo asi?! Pár dní dozadu som sledovala reláciu, kde úplne vážne sa zamýšľali nad nezamestnanosťou a jej dôsledkami v Európe. Divákom, ktorí v tú dobu ešte nespali televízia ponúkla pohľad z búrlivého života extrémistov z Grécka, Francúzska a Maďarska.

V Grécku získava na obľube hnutie (Zlatý Úsvit), v Maďarsku je to známy (Jobbik), vo Francúzsku majú vedenie tiež pravicoví radikáli. V Taliansku okrem grotesknej radikálnej pravice (Lega- Nord), nejak sa im nedarilo, lebo okrem pritvrdých opatrení (proti cudzincom a Rómom), inak ich predstavitelia rozkrádali, či už v malom alebo vo veľkom. Najnovšie však ma znepokojuje hnutie známeho komika národa, menom „Grillo“, ktorý je veľmi v obľube a dopĺňa tak chýbajúce náboženstvo extrémizmu, ako sa patrí.

V tej relácií, ktorú som tak neskoro sledovala, však urobili len polovičnú prácu a čakala som, že aspoň slovkom spomenú moju rodnú krajinu a tiež Česko, ani jedna z týchto krajín sa nemá za čo hanbiť, čo sa týka extrémizmu a fašizmu. Nebudem tu ospevovať ani ich vodcov ani politické osobnosti, ani tých, čo ťažia z nespokojnosti občanov a hrajú sa na spasiteľov.

Ani jeden tzv. národovec zo žiadnych krajín, ktoré som tu pomenovala neponúka spasenie a únikový východ z namnožených problémov úbohých, zbedačených ľudí, vyžmýkaných neúnosnými daňami. Je mi jasné alebo asi každému je jasné, kde sú a boli vinníci. Napriek tomu, nedokážeme v praktickom živote zjednotiť sa v názoroch a zmietame sa v ohnivom boji proti názorov a naďalej mocnári sveta sa smejú z nás bedárov. Totiž jedine im vyhovuje, ako sme sa postavili každý proti každému a na tejto situácií sa snažia vyťažiť aj mnohí špekulanti bez chrbtovej kosti.

Už roky vnímame, hlavne v nepriemyselných oblastiach, že nákupné košíky si ľudia nedokážu naplniť, kto má prácu drie za dvoch a stále za menšiu mzdu. Kto ju nemá niet čo závidieť a dostáva sa po nejakej dobe do pozície „nechceného“ spoločnosťou. Ľudia, ako keby nechceli vidieť, že dnes to je môj sused a zajtra to môžem byť ja. Že jednoducho v Európe, sú milióny ľudí, ktorí keď nedostanú prácu a plácu, ich životy a rodiny sú stratené, pretože žijú len z mesačnej mzdy, mnohé rodiny už dávno nemajú nič bokom a uťahujú si opasky.

Mnohí Slováci sú už dávno vonku, už roky. Hlavne zo stredného a východného regiónu. Mladí, nečakali kým im spadne niečo z neba a keďže už jazyky dávno nie sú bariérou, využili aj tie nie príliš atraktívne možnosti, buď stať sa baby sitter alebo ísť makať do hotelov. A verím, že aj tí starší, ak mohli nečakali a hor sa von a našli možnosť pracovať, keď sa chce. Ono nie je to jednoduché, ale keď to inak nejde, človek si zvykne na všetko.

Ale čo tí, čo zostali, čo nechcú alebo nemôžu si dovoliť ísť preč? A potom skutočne je lepšie vonku? Možno pre mladých, ktorí chcú spoznať svet a nechcú obťažovať rodičov?! Čo ponúka náš štát, okrem toho, že buduje a podporuje neonacistické pohnútky? Nikto to dnes nemá ľahké okrem samozrejme vydieračov, špekulantov a zlodejov. Tí sa nejak už pretlčú!

Rozmýšľali ste niekedy, aspoň na okamih, keďže dnes nie je jednoduché sa prebíjať životom, ako ťažké sa prebíjajú Rómovia? Nechcem hovoriť o Rómoch v osadách, neviem, ako žijú a nemala som možnosť nikdy osadu vidieť. Mala som možnosť spoznať životy chudobných ľudí, bežných rodín a keď si predstavím dnešnú bez únosnú neznášanlivosť, nie je čo závidieť.

Zistila som, že kým majoritný občan nebude vidieť v Rómovi človeka a kým nebude vidieť v našich deťoch pekné a milé ľudské bytosti, nikdy sa Slovensko nepohne dopredu. Čím viac majoritní občania budú prejavovať slepú nenávisť, tým viac budú padať do priepasti, z ktorej niet východiska.

Zistila som ďalej, že čím viac sa Róm bude tváriť, že občianstvo nepatrí do pojmov jeho slovníka, tým viac sa bude prehlbovať priepasť medzi ním a štátom. Čím viac sa chceme tváriť, že spoločnosť sa zaobíde bez Rómov, tým viac spoločnosť nás bude chcieť obchádzať, čo sa aj deje!



Blanka di Carbini







Žiadne komentáre

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme