Najnovšie články
latest

Ženy nepotrebujú mať chlapa pri sebe, potrebujú iba jeho penis...

Otvorila som náš redakčný blog, pre ktorý som si konečne našla čas a chuť do písania. Mala som v záujme písať opäť o chudobe Rómov, ale povedala som si, že to nie je nič nové. O politike, to radšej zatvorím stránku. Či o samotných problémoch Rómov? Nemá zmysel, veď aj tak sa nič podstatné nezmení. Takže som sa rozhodla písať o živote ženy.
Ako malé dievčatko sa hráš, učíš sa a začínaš pomáhať mame pri umývaní riadu, pečení, či varení... U nás u Rómov to je základ, aby rómske dievča vedelo viesť domácnosť, variť, piecť a šiť. Ale ako dobre viem, aj u nerómov je to rovnaké. "Ak pôjdeš žiť ku svokre, aby si už všetko vedela a pomáhala jej"...  Ja osobne som to vôbec nevedela. Naučila som sa to, keď som bola po druhýkrát tehotná s Danielkom. Odsťahovali sme sa od mojich rodičov a išli sme do podnájmu. Chcela som jesť a nevedela som variť. Tak som volala mame a cez telefón ma viedla. Problém nastal vtedy, keď sa vyčerpal kredit na karte. Hopa, hovor sa ukončil... Tak takmer dva mesiace sme jedli suché jedlo, ako vajcia, syr, salám, sendviče... Keď som bola mladé dievča necítila som, že je zapotrebné ovládať domáce práce. Chodila som do školy a pracovala ako novinárka. Pre mňa bolo dôležité pekne vyzerať. Vlastne ani mamka ma nenútila k tomu. Vždy som si povedala, že môj muž mi bude pomáhať. A takto to celé začína v živote ženy. Var, peč, ši, staraj sa o domácnosť, o deti a muža... Si unavená, aj tak vstaň a daj jesť deťom. Si chorá, aj tak musíš vyprať veci. Máš horúčku, tak si daj studené obklady a padaj na nákupy. Všetko je to OK. Robíš to z lásky k deťom a k mužovi, ktorí si ťa cení pre tvoju námahu a starostlivosť. Opačný prípad je ten, keď si sa ťa tvoj manžel nevie vážiť pre tvoju starostlivoť a lásku. Dobrá matka sa má starať o deti, či je chorá, alebo nie. No ak je tam aj manžel a otec detí, tak by mal otec aj pomáhať. Sú takí, ktorí nemajú ochotu pomôcť vôbec. Cítiš, že si na všetko sama a neuznaná. No ak máš deti, tak ti nezáleží na manželov postoj, robíš to z lásky k deťom. V rómskych rodinách je takmer pre každého manžela podstatné, aby jeho žienka vedela variť, upratovať... Poznám prípady, kde manžel s láskou pomáha žene, no v rómskych rodinách je to zriedkavé. Stratili by svoje mužské ego, alebo by sa cítili pod vedením svojej ženy. Osobne som mala tú skúsenosť s vlastným manželom, ktorý sa nechcel stať mojou "papučou". Tak som si s nim sadla a začala pekne vysvetľovať čo je "papuča", a čo je spoločne pomáhať jeden druhému. No aj tak mi trvalo dlhší čas, kým sa mi podarilo. Ja som v práci, tak vynesie smeti, či okúpe deti... Verím v to, že ak ľúbiš svoju rodinu, tak s láskou pomáhaš manželke.

Prehnaná spravodlivosť, "vyhadzov" ako sa patrí, vyhodili sme "rasistku"...

Rómska aj slovenská verejnosť prežíva novú "zábavku", okrem samozrejme politických zábaviek, nás v týchto dňoch zabáva nešťastné vyjadrenie na sociálnej sieti / facebooku/, dnes už bývalej moderátorky športových novín RTVS /Slovenskej televízie/ Kristíny Kormúthovej.



Samozrejme, silné slová, slová ktoré bodajú do srdca, alebo prinajmenšom vyvolajú hnev, emócie a samozrejme sa v nás zapne alarm prehnanej spravodlivosti... Poviete si čo zase ideš "vypotiť" Jozef, no nejdem nič tak mimoriadne "vypotiť", iba dovoľte, aby som sa zamyslel... Nič iné, len také malé zamyslenie sa...

Tak predstavte si, že pokojne spíte, vedľa v izbe spia vaše deti a zrazu počujete akoby sa vám prinajmenšom rúcal dom, čo urobíte??! Ja za seba poviem, že by som v pyžame a s papučami na nohách vyletel von s postele pozrieť sa, čo sa robí...

A hľa, aký to dojímavý obraz... Zrazu sa vám vonku naskytne pohľad, ako sa vám snažia dvaja "romáci" zobrať kus medenej odkvapovej rýny... Čo urobíte??! Pôjdete do vnútra vášho domu, pripravíte im jesť, samozrejme zíde sa aj niečim to zapiť, a na cestu im pribalíte ďalšiu časť zostávajúcej medenej odkvapovej rúry...  Alebo im natrieskate "papule"?! Ja si myslím, že to druhé, že?! Preto mi dovoľte, aby som sa zasmial nad niektorými výrokmi a komentármi nás Rómov. Akí sme zrazu spravodliví, ako spravodlivo ruka v ruke s gádžami, ako jedni spoluobčania, vieme odsúdiť emočný a zjavne nahnevaný, v tom čase, výrok na sociálnej sieti Kristíny Kormúthovej. "Je to rasistka, je to rasistické, je to odporné... !!!" Čo na tom, že v Banskobystrickom kraji šéfuje neonacistický "žoldnier" Marián Kotleba, že po Banskej Bystrici pochodujú polovojenské oddiely Slovenskej pospolitosti, že za štátne peniaze vychádza mestský týždenník pre Banskobystričanov, v ktorom sa propaguje prvý Slovensky fašistický štát... My "ruka v rukáve" ideme proti Kormúthovej, čo si to dovolila, rasistka jedna...?! Tu ešte treba spomenúť, že väčšia časť spoločnosti sa priklonila k tmavovlasej bývalej modelke a Miss universe 2008, proti jej "vyhadzovu" z RTVS.

Pollák urobil z ľudí otrokov !

Práce pre ľudí je dosť, myslí si Pollák, keď niektorí starostovia namietajú, že nemajú dostatok práce pre nezamestnaných ľudí v Hmotnej núdzi. Samozrejme že má pravdu, otrockej práce je vždy dosť. Nedávno som sama riadením osudu rozšírila rady nezamestnaných a tak som sa v priestoroch Úradu práce stretla s ľuďmi, ktorých sa slávna Rómska reforma bytostne dotýka.

Kde všade pracujú ľudia za 60eur mesačne? Prvá ktorá sa mi posťažovala bola moja bývalá kolegyňa, pracuje na zbernom dvore v Technických službách (smetiari). Má viac ako 50 rokov, takmer rok si nemôže zohnať prácu. Na zberný dvor musí chodiť pešo takmer 3 km, dopravu si dovoliť nemôže. Najskôr ju dali robiť pri pás na triedenie, ale po dvoch dňoch hrabania sa v domovom odpade, obrovskom smrade z ktorého ju neustále napínalo na zvracanie, sa nad ňou zľutovali a tak vonku do vedra zbiera sklo, aj keď prší, či praží slnko, nesmie prestať zbierať a vláčiť ťažké vedrá.

Práce pre Rómov je dostatok, myslí si Pollák

Práce pre Rómov, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, je dosť, len si to vyžaduje aktívnych starostov, ktorí identifikujú aktivity prinášajúce prospech celej komunite v obci. V súvislosti s aktivačnými prácami, ktoré sú podmienkou získania nároku na dávku v hmotnej núdzi, to v dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike povedal splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO).
Reagoval tak na kritiku podpredsedníčky KDH Miroslavy Szitovej, že starostovia obcí nemajú dostatok príležitostí poskytnúť prácu pre skupiny dlhodobo nezamestnaných. Kresťanská demokratka si myslí, že aj novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi bola zo strany splnomocnenca Polláka populistickým a nekoncepčným krokom.
Pollák za kritikou vidí "frustráciu KDH". "Ste 24 rokov v parlamente, boli ste desať rokov vo vláde a nič ste pri riešení rómskej problematiky neurobili," povedal. "Naopak, my sme začali konečne robiť to, o čom vy len rozprávate," dodal a poukázal na opatrenia, ktoré sa týkajú zavedenia modulových škôl, komunitných centier, zdravotných či terénnych sociálnych pracovníkov.

Synovia ostali zas na ulici

V jednom malom mestečku bola jedna rodina. Rodinou sa stali, keď si adoptovali dvoch chlapcov. Nemohli mať svoje, takže sa snažili ich čo najlepšie vychovať. Starí rodičia im so starostlivosťou pomáhali lebo to boli ich vlastné vnúčatá.
Stalo sa, že jeden syn sa zo ženou stále hádali, bili lebo ona ich matka bola radodajka. Nestarala sa o detičky. Chodila do šenku piť, opitá sa oddávala ľúbostným hrám s cudzími chlapmi. Potom od muža dostala výprask. Neubehlo ani dva dni a znovu vyvádzala to isté. Naposledy utiekla nevedno kam a nechala malých chlapčekov pred obchodom plakať. Ľudia poznali deti, privolali rodinu detí, aby sa o nich postarali. Starí rodičia boli už obstárlí a nedokázali by sa o tak malé deti postarať. Jich dcéra si ich vzala do výchovy. Bola ich pokrvná teta, aj krstná mama s manželom. S detí vyrástli slušní šuhaji, vedení viere v Boha, miništrovali v kostole. V škole prospech mali dobrý a tak sa vyučili remeslu a zmaturovali. Našli si obaja frajerky, osamostatňovali sa . Potom nastala nepredvídaná situácia, lebo mama im ochorela. Za tri roky veľkého trápenia zomrela. 

Malý príbeh o hrdinstve obyčajných ľudí...

Venujem mojej milovanej mamičke, donedávna jedinej žijúcej osobe, ktorá zažila udalosti z tohto príbehu a vyrozprávala mi ich. A ešte mojej babke, ktorá už len tým, že v dome pár metrov vzdialeného od sídla nemeckej SS, riskovala a ubytovala utečencov vo svojom dome.

Bolo pár rokov do konca vojny, napriek tomu bolo naše malé mestečko pomerne pokojné, teda aspoň čo sa týka zúrivých bojov. Jedinú hrozbu a napätie v meste vytvárala jednotka Gestapa a Slovenská národná garda. Tej sa mimochodom ľudia báli viac ako gestapákov, lebo medzi gardistami boli obyčajní ľudia z mesta...susedia, rodinní príslušníci a navzájom sa z pomsty zo starých susedských a rodinných sporov udávali.V mestečku žilo aj zopár rodín Cigánov, no splývali s normálnym obyvateľstvom.  Bývali na okraji mesta blízko Tehelne, kde väčšina chlapov pracovala. Ženy a deti pracovali u bohatých gazdov na poliach a pri statku. Kto pracoval, nemal sa zle, teda aspoň netrpeli hladom.
 Kúsok od tehelne postavil dom aj môj pradedko pre svoje deti. Každému pristavil k domčeku jednu priestrannú izbu ako to vtedy bolo zvykom. No postupne všetci poodchádzali a v dome ostala iba moja babka s deťmi. Dedko zomrel mladý a tak sa o deti starala sama.


Keď zlodej kričí: "Chyťte zlodeja!"

Viete o tom, že je celkom jednoduché stať sa tým, kým som napríklad aj ja pre Redakciu1? Nie je to zložitý proces, v podstate napíšete, čo si myslíte a môžete pridať vaše životné postoje a postrehy z vášho prostredia, nič mimoriadne. Tak to funguje už nejakú dobu aj na iných blogoch a mnohí, ktorí nikdy nepričuchli k novinárčeniu sa stali známymi. Presne tak mnohé mená by ste nikdy nespoznali, keby niet všemocného internetu a samozrejme sociálnej sieti.

Nepovažujem sa za nikoho extra ani preto, že píšem pre tento blog, som jednou z mnohých z vás s mnohými problémami, ktoré vlastne nikomu nevešiam na nos. Netúžim sa stať slávnou a určite nie som z tých, čo sa chce vyšplhať bezcitne písaním o rómskych osadách a tiež si nemyslím, že mi chýba chrbtová kosť, keď napíšem príspevok. Verím, že na život sa pozerám triezvo bez ružových okuliarov a tiež patrím medzi tých, ktorí bez problémov spolunažívajú s s gážami, ako je obľúbené ich nazývať, až na to, že ja ich volám bežne v reálnom živote menom a oni mňa tiež.

Stretla som sa webe s viacerými blogermi, ktorí si obdiv a popularitu získali písaním o rómskom probléme, na oplátku mali hojnú návštevnosť a komentáre typu, čo nikto z nás Rómov nerád číta. A tak len bezradne sa rozčúlime a rozladíme a veľmi dobre vieme, že nezmôžeme nič, postrádame zákony, ktoré by stáli na strane našej menšiny.

Nebudem sa tu rozpisovať o osobách, ktoré sa vyjadrili v môj neprospech alebo celkovo v mene Redakcie1, či vôbec na to máme, aby sme si niečo podobné dovolili, teda slobodne predložili svoj názor a postreh, ako vnímame to, čo sa okolo nás deje.

Som rómska žena a kandidujem do Európskeho parlamentu

Nie som dokonalá žena, no povedzte mi, ktorá žena je dokonalá...?! Narodila som sa v Senci, kde som aj vyrástla, vydala sa a porodila syna, ktorý má dnes 21 rokov. Mám 49 rokov, som vdova, podnikám v službách, v týchto dňoch otváram moje kaderníctvo Saltiel, v ktorom budem zamestnávať 9 rómov, snáď tak pomôžem týmto mladým ľudom k ich úspešnému štartu do života. O politiku som sa začala zaujímať len nedávno, pýtate sa prečo? Celý život som vyrastala ako rómka, moja rodina udržiavala naše krásne rómske tradície. Vyrástla som s vedomím, že v mojich žilách koluje rómska krv, tak prečo by som mala svoju krv zradiť, nestarať sa čo sa deje okolo mňa, či nevidieť, že v poslednej dobe je na Slovensku obrovské napätie medzi našu rómskou  krvou  a majoritou. Na začiatku som napísala, nie som dokonalá, keby som bola dokonalá kandidujem na miesto pána Boha, ale ja kandidujem do Európskeho parlamentu, aby som prispela k zmierneniu napätia medzi Rómami  a nerómami, veď všetci sme len ľudia... Európa sa zmieta v ekonomických kŕčoch, nezamestnanosť a chudoba dopadá nielen na majoritu, ale predovšetkým sa tieto smrteľné kŕče dotýkajú sociálne slabých, a to je aj náš rómsky rod, ktorý Európa odmieta, vyháňa a nevidí. Tým, že budem v Európskom parlamente, chcem ukázať a zakričať, pozrite sa, som tu, som rómska žena, žijem, dýcham a chcem aby sa volnejšie dýchalo aj mojej krvi, rómskej krvi v Európe.

Milí Rómovia, preto Vás vyzývam  poďte voliť, dajte hlas rómskej krvi, dajte šancu, aby konečne ako Rómovia sme v Európe nahlas povedali, sme tu, žijeme tu a chceme žiť ako aj iní... Príďte voliť 24.5. v mieste svojho bydliska a voľte stranu Priama demokracia a Kresťanská ľudová strana, voľte číslo 28. Ak Vás moja táto krátka spoveď oslovila zakrúžkujte moje čislo, čislo 10 a sľubujem, že nezabudnem odkiaľ som, kto som, a prečo som prišla za Vás bojovať do Európskeho parlamentu.






Vaša Jolana Saltiel