Viete
o tom, že je celkom jednoduché stať sa tým, kým som napríklad
aj ja pre Redakciu1? Nie je to zložitý proces, v podstate
napíšete, čo si myslíte a môžete pridať vaše životné
postoje a postrehy z vášho prostredia, nič mimoriadne. Tak to
funguje už nejakú dobu aj na iných blogoch a mnohí, ktorí nikdy
nepričuchli k novinárčeniu sa stali známymi. Presne tak mnohé
mená by ste nikdy nespoznali, keby niet všemocného internetu a
samozrejme sociálnej sieti.
Nepovažujem
sa za nikoho extra ani preto, že píšem pre tento blog, som jednou
z mnohých z vás s mnohými problémami, ktoré vlastne nikomu
nevešiam na nos. Netúžim sa stať slávnou a určite nie som z
tých, čo sa chce vyšplhať bezcitne písaním o rómskych osadách
a tiež si nemyslím, že mi chýba chrbtová kosť, keď napíšem
príspevok. Verím, že na život sa pozerám triezvo bez ružových
okuliarov a tiež patrím medzi tých, ktorí bez problémov
spolunažívajú s s gážami, ako je obľúbené ich nazývať, až
na to, že ja ich volám bežne v reálnom živote menom a oni mňa
tiež.
Stretla
som sa webe s viacerými blogermi, ktorí si obdiv a popularitu
získali písaním o rómskom probléme, na oplátku mali hojnú
návštevnosť a komentáre typu, čo nikto z nás Rómov nerád
číta. A tak len bezradne sa rozčúlime a rozladíme a veľmi dobre
vieme, že nezmôžeme nič, postrádame zákony, ktoré by stáli na
strane našej menšiny.
Nebudem
sa tu rozpisovať o osobách, ktoré sa vyjadrili v môj neprospech
alebo celkovo v mene Redakcie1, či vôbec na to máme, aby sme si
niečo podobné dovolili, teda slobodne predložili svoj názor a
postreh, ako vnímame to, čo sa okolo nás deje.
Chcem
sa ale vyjadriť o jednom blogerovi, menom Jirka Hrebenar, ktorý z ničoho nič sa stal
známy, až tak, že si preberajú jeho neomyľné postrehy aj medzinárodné
rómske organizácie. Naposledy som včera naďabila na to, ako sa publikuje jeho názor ohľadne českého rómskeho aktivistu. Nejde mi
zrovna v tomto prípade o to či tento rómský aktivista pochybil alebo nepochybil. To nie je
dôležité, je ale dôležité, aby ste si uvedomili, kto vlastne
tento bloger je a čím si zaslúžil právo zasahovať do rómskej
politiky alebo hodnotenia života našinských ľudí.
Už
dlhšie sledujem, že sa zabáva na nedostatkoch Rómov, v mnohom ich
kritizuje a sám sa vyvyšuje nad Rómami svojim vzdelaním a
rétorikou. Verejne napáda a komentuje spôsob myslenia a prezentuje
sa ako expert na diskrimináciu a rasizmus. V mnohom mu my Rómovia
pripadáme nemožní, aj rasistickí, proste nič moc, ale za to rád
sa priživuje v našom rómskom prostredí. Je braný, ako expert na
problematiku a jeho názory sú preberané ďalej v internacionálnej
sieti.
Rómski
blogeri neboli extra podporení a vyjadrenia na našu adresu vždy
boli kritické a neprajné zo strany ako aj Rómov, ako aj aktivistov
a organizácií. Myšlienka rómskeho blogovania nie je nejak zvlásť
obľúbená a to ani medzi mládežou, aj keď si myslím, že by
mali čo povedať, pretože sú nositeľmi budúcnosti, ktorá vyzerá
nie veľmi atraktívne. Samozrejme viem, že sme mali a máme veľa
čitateľov, čo ma nesmierne teší.
Avšak
ma mrzí postoj Rómov alebo lepšie povedané ich benevolencia k
podobným blogerom, ktorí sa skutočne priživujú na rómskej
problematike, inak totiž by o nich nebolo nikde počuť. Mrzí ma,
že s rómskymi blogermi dokážu zamiesť ako sa patrí, prípadne
zamedziť ich popularitu, stačí ich neprijať do skupín, do
priateľstva, odvšadiaľ ich vykopnúť alebo očierniť.
Bolo
mnohokrát vyslovené, či sme vôbec hodní byť Rómami, vyzeralo
to, ako keby sme mali mať poukaz o dôveryhodnosti a povolenie mať iný nepripustiteľný názor.
Naopak
gážo, ako Hrebenár je v pohode so svojimi názormi, posmeškami a
nactiutŕhaním, v mnohom podporovaný, ako jedinečný človek bez
poškvrny.
Je
mi jedno, kto to vlastne je, on si servítku nikdy nedáva na ústa,
keď píše alebo sa vyslovuje v mene diskriminácie a rasizmu.
Nedáva si servítku, keď sa zabáva a napáda ľudí, je jedno, či
sú takí alebo onakí. Kto to vôbec je, že stavia latku
počestnosti, neomylnosti a pravdovravnosti, on? Sociálna sieť má tenký ľad a kto ako
on má možnosť alebo ten kto ho používa na svoje egoistické manévre, zbaviť
sa nepohodlných si užíva svoju kariéru bez pochyby.
Totiž
pravý život, milý Hrebenár a pravé hodnoty žijeme len vtedy,
keď vypneme počítač, v tej chvíli treba zapnúť naplno a
zabodovať oveľa viac, ako na Facebooku. Dostať like v živote nie je
jednoduché, však?
Blanka
di Carbini
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme