Najnovšie články
latest

"Skvelý politický ťah"... Peter Polák bude vydávať svoj vlastný časopis...

Nemám slov... áno, nemám slov, aj tak by som mohol začať svoj dnešný blog. Peter Polák (OĽaNO) sa rozhodol, že úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity bude vydávať svoj vlastný, asi desať stranový časopis pod názvom Romane Nevipena /Rómske novinky/. Na tento časopis si sám spolu s dotačným programom úradu vlády SR pre kultúru národnostných menšín 2014 vydelil štedrú dotáciu vo výške 30 tisíc eur, len tak pre zaujímavosť, aby ste mali lepšiu predstavu, tak prepočítané na slovenské koruny je to cca. 1 milión korún.

Neveríte vlastným očiam??! Ani ja som neveril, keď som čítal túto správu...  Ako Peter Polák uviedol pre tlačovú agentúru SR, cieľom periodika je zvýšiť informovanosť samospráv i terénnych pracovníkov zúčastňujúcich sa na projektoch pre rómsku komunitu. Ďalej uviedol, že im chýbajú informácie o pripravovaných projektoch a realizovaných aktivitách v oblastiach, v ktorých pôsobia a tento priestor doposiaľ nevyplňovalo ani jedno z existujúcich periodik, vysvetlil Polák účel časopisu...

Dobre teda, povedal som si, Peter Polák rozhadzuje peniaze, ktoré mohli skončiť aj inde a v iných projektoch, alebo skôr už v existujúcich projektoch, lepšie povedané už v existujúcich periodikách, či rómskych médiach. V 90. rokoch pani Koptová založila prvé rómske periodikum vo vtedajšom Československu Romano Nevo ľil / Rómske nové Listy /. Nepoznáte ich??! No, ani sa vám nečudujem, toto periodikum sa rokmi stratilo z našich očí, z novín, ktoré boli týždenníkom sa stali občasník... Po pani Koptovej tieto noviny dlhé roky, až do svojej smrti viedla úžasná žena, žena ktorá stojí za mnohými známymi rómskymi žurnalistami, žena, ktorá ich doslova naučila v žurnalistike chodiť, žena, ktorú som mal možnosť tiež spoznať pani Daniela Hivešová Šilanová. Po jej smrti noviny začal viesť Roman Čonka, ktorý ich vedie doteraz, vlastne ani neviem čo vedie, kedže noviny sú prakticky v totálnom krachu. Z dotácie minulý rok dostali cca. 15 tisíc eur, čo nepostačuje na to, aby noviny, ktoré vznikli ako týždenník, aj ako týždenník vychádzali.

Čo týždeň dal a čo mi vzal...

Milí priatelia, ani neviem ako mám vlastne začať dnešný môj blog, tak začnem asi takto... Každý deň som bičovaný rôznymi správami z televízie, či rádia, alebo internetu. Za hranicami Slovenska sa bojuje, inde zase počujem o biede, či hlade, a na opačnej strane našej planéty sa Američania chystajú na vojnu s Irakom. Niekdy mám pocit, že by bolo lepšie keby som nevidel, ani nepočul... Všade niečo... Už sa stalo pravidlom, že sa na každom kroku stretnem z niečím zlým, a dobré správy, aby som pomaly hľadal lupou...  No, ale ja to nezmením, nezmením ani svet, i keď som si ako malý a neskôr ako mladý chalan myslel, že ten svet zmením... Dnes už viem, že to tak nie je, ani nebude, žiaľ... Veď sa len pozrite okolo seba, každý myslí len na seba, svoje črevo a nezaujíma ho nič okolo. Takým dobrým "zrkadlom" okrem nášho každodenného života je sociálna sieť facebook. Keď sa pozriem na facebook a vidím tie príspevky, mám pocit, že práve sa mi zastavil mozog. Toľko nadutosti, pýchy a zlosti, to len tak nevidíte, ako práve na vašej obrazovke počítača, či "laptopu"... Desiatky rôznych skupín, do ktorých prispievajú tie najhoršie "zvery", pričom si dovolím povedať, že oslovením "zvery" som práve urazil zvieraciu faunu. V jednej skupine si dávajú stretko "roduverní" a "čistokrvní" Slováci, ktorí si v skupine navzájom pochlebujú kto je lepší, samozrejme pri tom pochlebovaní, nezabudnú riešiť Rómov, Maďarov, či Židov... Pri čítaní ich príspevkov mám pocit, že keby nebolo nás Rómov, tak na Slovensku by bol hotový raj...  Každý "roduverný" Slovák by mal prácu, dom, dve garáže, v nich dve autá, plnú peňaženku...

Kde sa žralok škerí do tváre...

Z rozhľadne z najvyššie položenej budovy na svete Burj Khalifa sme rýchlovýťahom zišli späť do najväčšieho a najluxusnejšieho nákupného centra The Dubai Mall. V Dubaji sa nachádza napríklad umelý lyžiarsky svah. Kopa snehu a lyžiari v púšti... Zaujímavšie však je akvárium. Ako inak, najväčšie na svete. Stojíme pri ňom a nechápeme. V akváriu veľkom snáď ako činžiak plávajú asi štyri stovky žralokov. Stojíme pred čelnou stenou najväčšieho akvária na svete, ktorá je takmer 33 metrov dlhá, 8,3 metra vysoká a je vyhotovená zo 75 centimetrov hrubého priehľadného skla. Doslovne s vyvalenými očami a rešpektom pozeráme na žralokov, medzi ktorými plávajú potápači. Na hladine akvária je loď s preskleným dnom slúžiaca aj pre turistov. Kupujeme si vstupenky a hlavne Denisko chce mať fotografiu pri plakete ktorá dokazuje, že akvárium je zapísané v Guinessovej knihe rekordov. A má byť prečo. Objem akvária je 10 miliónov litrov vody a v tejto podvodnej unikátne zoologickej záhrade žijú takmer všetky vodné a podvodné živočíchy. Má ich tu byť až 33 tisíc. Vchádzame to tunela zo skla. Zdá sa že je tenučké, nijako neskresľuje pohľad na všade prítomných žralokov a iných morských živočíchov. Uvedomujeme si, že vzhľadom na tlak ktorý stovky ton vody musia vyvolávať, sklo je určite hrubé dostatočne. Trošku srandujeme - čo by asi urobila ochranka, keby niekto prišiel ku sklu s kladivkom zveseným pri núdzovom východe v autobuse? Už z Floridy som zvyknutý na veľa, no tu naozaj padá sánka. Niekoľko metrové žraloky sú opticky od môjho syna asi desať centimetrov. Je to neskutočný zážitok. V tuneli pod akváriom sa striedajú turisti z celého sveta i domáci. Odchádzame s dojmom, ktorý dostatočne nesprostredkujú ani desiatky fotografií. Akvárium meníme za reštauráciu plnú slonov, tigrov a opíc. Ale o tom nabudúce.


Mala fotoreportaz z velkeho mesta - Istanbul, brana Orientu

Istanbul je skutocnou branou Orientu. Mesto sa rozklada na dvoch kontinentoch, ma viacej ako desat milionov obyvatelov, zabera plochu 1 539 km2 (ma rozlohu takmer 5 x vacsiu ako Bratislava) a situovane je v kopcovitom terene pri brehoch Bosporu, Marmarskeho mora a nadherneho zalivu Zlaty Roh. Istanbul mal a ma viacero nazvov: Istanbul (po turecky İstanbul; do roku 1930 Konštantínopol alebo (v rozpore s PSP) Konštantinopol alebo (slovanským označením) Carihrad, po grécky (dodnes) Κωνσταντινούπολη - Konstantinoupolis, po latinsky Constantinopolis, po turecky Konstantinopl) je najväčšie mesto v Turecku. Istanbul je sice najvyznamnejsim a najznamejsim mestom Turecka, no nie je mestom hlavnym. Tym je Ankara, ktora sa nachadza hlboko vo vnutrozemi Turecka. (zdroj:Wikipedia) Prieplav Bospor deli Europu od Azie a medzi najvacsiu atrakciu sa radi fakt, ze kvalitny turecky cierny caj si date v Europe a po 20 minutach kvalitnu turecku kavu na Azijskom kontinente. A stale v tom istom meste. Preplavite sa tam lodou, ktora funguje ako mestska doprava a to za cenu jednej jazdy elektrickou. Nas suchozemcov okrem nakupov najviac laka plavba vyletnou lodou po Bospore takmer az k Dardanelam, pocas ktorej stretame zaoceanske nakladne lode vacsie ako standardny mestsky cinziak, nalozene tisickami kontajnerov s tovarom a plaviace sa z Marmarskeho do Cierneho mora..

Rio de Janeiro pred ocami Krista a ine za jeho chrbtom...

Rio de Janeiro / Brazil   |    Autormi takmer vsetkych cestopisov su turisti smerujuci do Brazilskeho Rio de Janeira vystrihani pred chodenim do casti mesta, ktore nie su v centre turistickeho ruchu. Nikde vsak nie je napisane, co to presne znamena teda, kde je hranica za ktorou sa turisti uz nemusia (alebo nemali by sa) citit bezpecne. Nerad cestujem organizovane s cestovnymi kancelariami, preto aj miesta mojho pohybu su pomerne odlisne od zauzivanych tras sprievodcov a delegatov CK. Asi preto sa hned v prvy den pobytu v mestu Bohov, mohol naplniť scenar filmu s rovnakym nazvom, ktory som si pred odletom stihol pozriet.

Nie ze by sme vyhladavali konfliktne situacie, no tam kde sú desiatky po zuby ozbrojenych policajtov, sa urcite nieco deje. A dialo sa. Iba pat ci sest ulic od svetoznamej plaze Copacabana, mesto zrucalo jednu z budov pravdepodobne obyvanu tymi najchudobnejsimi obyvatelmi a zaroven robilo raziu (asi na ilegalny odber elektriny) vo stvrti, pred navstevou ktorej nas dost intenzivne varovala v oblasti zijuca slecna. Jej gestikulacia v medzinarodnej reci zvyraznujuca pistol a noz nas presvedcila, ze tentokrat z reportaze zameranej na zivot beznych chudobnych obyvatelov Ria nebude nic. Policajne zlozky za pritomnosti situaciu monitorujucej helikoptery a pripravenych reporterov novin a televizii sa sice snazili posobit ukludnujuco, no samopaly so zasunutymi zasobnikmi a nepriestrelne vesty aj menej vnimavym ludom jasne napovedali, ze sa ocakava ozbrojeny konflikt a to priamo v centre mesta. Nakoniec sme sa odvazili ist len asi 150 m za poslednu hliadku – no pre istotu sme sa obzerali, ci na nas policajti este stale vidia. Nastastie nasu pritomnost dost kludne tolerovali aj domaci a tak mohlo vzniknut niekolko fotografii z prostredia, ktore uz svojim vyzorom napoveda, ze nie je privelmi turistami navstevovane. Jednoducho, aj Rio de Janeiro ma viacej tvari. V pripade tej bezpecnostnej turisticky sprievodcovia skutocne neklamu.