Samotny Istanbul nie je iba kulturnym, ale aj hospodarskym a priemyselnym centrom Turecka. Priblizne 20% tureckych pracujucich v priemysle je zamestnanych tu. Zhruba 50% tureckeho obchodu ma svoj zaklad v roznych istanbulskych zavodoch. Istanbul na celostatnom vybere dani podiela až 40% a produkuje 27,5% tureckeho narodneho produktu. Istanbul a okolita provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivovy olej, hodvab ci tabak. Priemysel vyraba mnoho kazdodenne pouzivanych veci, napriklad textil, olej, pneumatiky, rozne vyrobky z kovu ci z koze, elektroniku, sklo a mnohe dalsie. Rozvinuty je tu samozrejme aj potravinarsky priemysel. Mesto ma rozsiahly dopravny system. Sklada sa z mnozstva modernych autobusov, vyborne riesenej elektrickovej trate prechadzajucej cez cele centrum, okolo Grand bazaru a mimoriadne frekventovaneho pristavu. Nechyba linka metra, ktora je v sucasnoti budovana popod Bospor do Azijskej casti mesta. Mesto ma idealnu polohu a podmienky na obchodovanie, ktore aj po cele storocia vyuziva. Bez prehanania sa da povedat, ze Istanbul je jednym neskutocne velkym centrom obchodovania so vsetkym tovarom medzi Aziou a Europou. Mnozstvo obchodovaneho tovaru neprehliadnu ani turisti. Asi najznamejsimi turistami navstevovanymi miestami Istanbulu su svetozname mesity Hagya Sofia a Modra mesita. Svetoznamy Grand bazar, bol zalozeny este pred objavenim Ameriky. Istanbul stoji za navstevu. Letecke spojenie Bratislava – Istanbul (zial na vzdialene letisko v Azijskej casti mesta) zabezpecuje SkyEurope. Spojenie na hlavne medzinarodne letisko Ataturk zabezpecuje CSA cez Prahu. Zo susednej Viedne a Budapesti podla mojich skusenosti standardne najlacnejsie letenky ponuka spolocnost Al Italia cez Milano alebo Rim a priame lety spolocnost Turkish Air. Ako odporucanie na dlhsiu poznavaciu cestu cez kus Europy a Balkanu spomeniem cestu autom po trase Madarsko – Rumunsko – Bulharsko – Turecko. Cesta sa da zrychlit cez Srbsko, no vedie po dialniciach a clovek si neuzije tolko vnutrozemia v Rumunsku, ktore stoji tak isto za navstevu. Upozornujem, ze v case nasej cesty autom (september 2008), boli cesty v Rumunsku skutocne len pre silne nervy a novy Mercedes tiez nebol tou najlepsou volbou. Cesta vratane cakania na trajekt do Bulharska trvala 36 hodin. Soferovanie auta v Istanbule vseobecne no v historickom meste o to viac, si vyzaduje vyrazne skusenosti so soferovanim v zahranici, vo velmi uzkych ulickach a v kopcoch, ktore u nas nepozname. I tak vsak stoji za to. Celú fotoreportáž vrátane videa, nájdete na:
Príspevky
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme