Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Mala fotoreportaz z velkeho mesta - Istanbul, brana Orientu

Istanbul je skutocnou branou Orientu. Mesto sa rozklada na dvoch kontinentoch, ma viacej ako desat milionov obyvatelov, zabera plochu 1 539 km2 (ma rozlohu takmer 5 x vacsiu ako Bratislava) a situovane je v kopcovitom terene pri brehoch Bosporu, Marmarskeho mora a nadherneho zalivu Zlaty Roh. Istanbul mal a ma viacero nazvov: Istanbul (po turecky İstanbul; do roku 1930 Konštantínopol alebo (v rozpore s PSP) Konštantinopol alebo (slovanským označením) Carihrad, po grécky (dodnes) Κωνσταντινούπολη - Konstantinoupolis, po latinsky Constantinopolis, po turecky Konstantinopl) je najväčšie mesto v Turecku. Istanbul je sice najvyznamnejsim a najznamejsim mestom Turecka, no nie je mestom hlavnym. Tym je Ankara, ktora sa nachadza hlboko vo vnutrozemi Turecka. (zdroj:Wikipedia) Prieplav Bospor deli Europu od Azie a medzi najvacsiu atrakciu sa radi fakt, ze kvalitny turecky cierny caj si date v Europe a po 20 minutach kvalitnu turecku kavu na Azijskom kontinente. A stale v tom istom meste. Preplavite sa tam lodou, ktora funguje ako mestska doprava a to za cenu jednej jazdy elektrickou. Nas suchozemcov okrem nakupov najviac laka plavba vyletnou lodou po Bospore takmer az k Dardanelam, pocas ktorej stretame zaoceanske nakladne lode vacsie ako standardny mestsky cinziak, nalozene tisickami kontajnerov s tovarom a plaviace sa z Marmarskeho do Cierneho mora..

Samotny Istanbul nie je iba kulturnym, ale aj hospodarskym a priemyselnym centrom Turecka. Priblizne 20% tureckych pracujucich v priemysle je zamestnanych tu. Zhruba 50% tureckeho obchodu ma svoj zaklad v roznych istanbulskych zavodoch. Istanbul na celostatnom vybere dani podiela až 40% a produkuje 27,5% tureckeho narodneho produktu. Istanbul a okolita provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivovy olej, hodvab ci tabak. Priemysel vyraba mnoho kazdodenne pouzivanych veci, napriklad textil, olej, pneumatiky, rozne vyrobky z kovu ci z koze, elektroniku, sklo a mnohe dalsie. Rozvinuty je tu samozrejme aj potravinarsky priemysel. Mesto ma rozsiahly dopravny system. Sklada sa z mnozstva modernych autobusov, vyborne riesenej elektrickovej trate prechadzajucej cez cele centrum, okolo Grand bazaru a mimoriadne frekventovaneho pristavu. Nechyba linka metra, ktora je v sucasnoti budovana popod Bospor do Azijskej casti mesta. Mesto ma idealnu polohu a podmienky na obchodovanie, ktore aj po cele storocia vyuziva. Bez prehanania sa da povedat, ze Istanbul je jednym neskutocne velkym centrom obchodovania so vsetkym tovarom medzi Aziou a Europou. Mnozstvo obchodovaneho tovaru neprehliadnu ani turisti. Asi najznamejsimi turistami navstevovanymi miestami Istanbulu su svetozname mesity Hagya Sofia a Modra mesita. Svetoznamy Grand bazar, bol zalozeny este pred objavenim Ameriky. Istanbul stoji za navstevu. Letecke spojenie Bratislava – Istanbul (zial na vzdialene letisko v Azijskej casti mesta) zabezpecuje SkyEurope. Spojenie na hlavne medzinarodne letisko Ataturk zabezpecuje CSA cez Prahu. Zo susednej Viedne a Budapesti podla mojich skusenosti standardne najlacnejsie letenky ponuka spolocnost Al Italia cez Milano alebo Rim a priame lety spolocnost Turkish Air. Ako odporucanie na dlhsiu poznavaciu cestu cez kus Europy a Balkanu spomeniem cestu autom po trase Madarsko – Rumunsko – Bulharsko – Turecko. Cesta sa da zrychlit cez Srbsko, no vedie po dialniciach a clovek si neuzije tolko vnutrozemia v Rumunsku, ktore stoji tak isto za navstevu. Upozornujem, ze v case nasej cesty autom (september 2008), boli cesty v Rumunsku skutocne len pre silne nervy a novy Mercedes tiez nebol tou najlepsou volbou. Cesta vratane cakania na trajekt do Bulharska trvala 36 hodin. Soferovanie auta v Istanbule vseobecne no v historickom meste o to viac, si vyzaduje vyrazne skusenosti so soferovanim v zahranici, vo velmi uzkych ulickach a v kopcoch, ktore u nas nepozname. I tak vsak stoji za to. Celú fotoreportáž vrátane videa, nájdete na:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Sheffield: Bitka Rómov si vyžiadal troch hospitalizovaných

Situácia s nezvládnuteľnými Rómami zo Slovenska je obzvlášť neznesiteľná v štvrti Page Hall anglického mesta Sheffield. Takto som písali o Sheffielde v roku 2018 na stránke môjho blogu Redakcie R1. A zdá sa, že sa nič za tie dva roky v tomto meste nezmenilo. 25 Júla v sobotu vo štvrti Page Hall sa strhla bitka dvoch znepriatelených rodín, lietali stoličky, tyče, nadávky a krik sa ozýval celou štvrťou. Zasahovali záchranári a Polícia ktorá do neskorej noci celú štvrť aj monitorovala. Prečo sa bitka strhla nieje celkom známe, sú rôzne teórie a verzie ale nie sú potvrdené.... Udajne malo isť o bicykel s ktorým sa hrali deti, a iná verzia zase hovorí, že to bol stred medzi rómami zo Slovenska a z Rumunska.  Spôsobom akým sa však bitka odohrala je aj vecou vyšetrovania polície....  
Hoci mnohí z Rómov, ktorí prišli za lepším životom do Británie sa normálne zaradili do miestnej komunity, našli si prácu a deti poslali do škôl, veľká časť prišelcov zo segregovaných osád východného Slovenska te…

Rómovia si nevedia predstaviť, že by mali svoj vlastný štát...

Okrem kontaktov je sociálna sieť dobrá aj na bleskový prieskum. Už dlhšie bez toho aby si to niekto všimol, až možno na pár jednotlivcov, mapujem na mojom "fejzbuku" náladu nás Rómov. Samozrejme, že naša nálada sa odzrkadľuje aj podľa doby v akej teraz žijeme. A možno aj práve táto doba, kedy všetci bez rozdielu musíme vynaložiť viac úsilia na prežitie, ako by Rómov prebudila zo sna, jeden za všetkých a všetci za jedného.Pretože jeden za všetkých a všetci za jedného, alebo inak povedané spoločne za prospech nás všetkých už neplatí. V rómsku štátnosť ktorý by sme spoločným úsilím vybudovali neverí väčšina Rómov.
Pri otázke: Viete si predstaviť, že by sme mali Rómsky štát? sa Rómovia viac menej vyjadrovali záporne. Neveria, že by spoločne dokázali vôbec niečo také ako Rómsky štát vytvoriť. Ako sa mnohí sami vyjadrili, chýbajú nám vzdelaný ľudia, či sami medzi sebou sa dokážeme deliť na lepších a horších, sami sa kastujeme, a to by prinieslo veľké nezhody a napätie. A potom t…

Rómske noviny kričia "Kmeťo klameš" ospravedlň sa!

Dlhodobo sledujem neutešený stav jediných Rómskych novín na Slovensku. Asi aj preto, že tu v týchto novinách som začínal písať, dalo by sa povedať, svoju históriu blogovania. Vďaka tomu som spoznal úžasnú ženu a dušu týchto novín. Pani Daniela Hivešová Šilanová, bola prvou dámou rómskej žurnalistiky, a aj vďaka nej poznáme dnes zvučné mená rómskej žurnalistiky. Nebudem tu všetky mená vypisovať, aby som sa náhodou niekoho nedotkol, že som ho opomenul. A aj preto ma mrzí v akom stave Rómske noviny/ Romano Nevo ľil/ sú, a že tí ktorí by mali pamiatku pani Šilanovej chrániť, a tým chrániť aj podstatu Rómskych novín a ich zachovanie, si z toho urobili len svoj biznis...

Dlhodobo som sa snažil o kontakt z Romanom Čonkom, ktorý zato v akom stave Rómske noviny sú nesie plnú zodpovednosť, pretože po smrti pani Šilanovej, to bol práve on, ktorý celú redakciu prebral, a teda sa od neho čakalo, že tieto noviny povedie minimálne tak ako pani Šilanová. Kontaktoval som ho aj keď som mal cestu do Koš…