Rio de Janeiro pred ocami Krista a ine za jeho chrbtom...

Rio de Janeiro / Brazil | Autormi takmer vsetkych cestopisov su turisti smerujuci do Brazilskeho Rio de Janeira vystrihani pred chodenim do casti mesta, ktore nie su v centre turistickeho ruchu. Nikde vsak nie je napisane, co to presne znamena teda, kde je hranica za ktorou sa turisti uz nemusia (alebo nemali by sa) citit bezpecne. Nerad cestujem organizovane s cestovnymi kancelariami, preto aj miesta mojho pohybu su pomerne odlisne od zauzivanych tras sprievodcov a delegatov CK. Asi preto sa hned v prvy den pobytu v mestu Bohov, mohol naplniť scenar filmu s rovnakym nazvom, ktory som si pred odletom stihol pozriet.

Nie ze by sme vyhladavali konfliktne situacie, no tam kde sú desiatky po zuby ozbrojenych policajtov, sa urcite nieco deje. A dialo sa. Iba pat ci sest ulic od svetoznamej plaze Copacabana, mesto zrucalo jednu z budov pravdepodobne obyvanu tymi najchudobnejsimi obyvatelmi a zaroven robilo raziu (asi na ilegalny odber elektriny) vo stvrti, pred navstevou ktorej nas dost intenzivne varovala v oblasti zijuca slecna. Jej gestikulacia v medzinarodnej reci zvyraznujuca pistol a noz nas presvedcila, ze tentokrat z reportaze zameranej na zivot beznych chudobnych obyvatelov Ria nebude nic. Policajne zlozky za pritomnosti situaciu monitorujucej helikoptery a pripravenych reporterov novin a televizii sa sice snazili posobit ukludnujuco, no samopaly so zasunutymi zasobnikmi a nepriestrelne vesty aj menej vnimavym ludom jasne napovedali, ze sa ocakava ozbrojeny konflikt a to priamo v centre mesta. Nakoniec sme sa odvazili ist len asi 150 m za poslednu hliadku – no pre istotu sme sa obzerali, ci na nas policajti este stale vidia. Nastastie nasu pritomnost dost kludne tolerovali aj domaci a tak mohlo vzniknut niekolko fotografii z prostredia, ktore uz svojim vyzorom napoveda, ze nie je privelmi turistami navstevovane. Jednoducho, aj Rio de Janeiro ma viacej tvari. V pripade tej bezpecnostnej turisticky sprievodcovia skutocne neklamu.

Poznamka: Pocas dna sme boli na rusnych uliciach v centre mesta domacimi obyvatelmi minimalne tridsat krat upozorneni na fakt, ze i reportazny fotoaparat na krku moze byt nebezpecnym lakadlom k lupeznemu prepadnutiu. Niektore zo vsadepritomnych uz na pohlad pochybnych ksichtov im davali za pravdu.

Pri cestovani sprostredkovanom CK po krajinach pre nas z casti exotickych, turisti vidia to, co im sprievodcovia chcu ukazat. Rychle a organizovane presuny klimatizovanymi busmi z hotela k pamiatke ci na plaz sposobuju to, ze o krajine vlastne nevieme nic a vidime iba pozlatko. A mozno to aj vacsina turistov tak chce. Nechcu si „kazit“ dovolenku niecim, co nezapada do ich schemy o vysnivanom dovolenkovom raji. Nech je to tak ci onak, nezijeme vsetci rovnako. Za dverami hotelov predbiehajucich sa v pocte hviezdiciek je velakrat realita zivota ina. Nekompromisna a kruta. Aj takato...