Nie ze by sme vyhladavali konfliktne situacie, no tam kde sú desiatky po zuby ozbrojenych policajtov, sa urcite nieco deje. A dialo sa. Iba pat ci sest ulic od svetoznamej plaze Copacabana, mesto zrucalo jednu z budov pravdepodobne obyvanu tymi najchudobnejsimi obyvatelmi a zaroven robilo raziu (asi na ilegalny odber elektriny) vo stvrti, pred navstevou ktorej nas dost intenzivne varovala v oblasti zijuca slecna. Jej gestikulacia v medzinarodnej reci zvyraznujuca pistol a noz nas presvedcila, ze tentokrat z reportaze zameranej na zivot beznych chudobnych obyvatelov Ria nebude nic. Policajne zlozky za pritomnosti situaciu monitorujucej helikoptery a pripravenych reporterov novin a televizii sa sice snazili posobit ukludnujuco, no samopaly so zasunutymi zasobnikmi a nepriestrelne vesty aj menej vnimavym ludom jasne napovedali, ze sa ocakava ozbrojeny konflikt a to priamo v centre mesta. Nakoniec sme sa odvazili ist len asi 150 m za poslednu hliadku – no pre istotu sme sa obzerali, ci na nas policajti este stale vidia. Nastastie nasu pritomnost dost kludne tolerovali aj domaci a tak mohlo vzniknut niekolko fotografii z prostredia, ktore uz svojim vyzorom napoveda, ze nie je privelmi turistami navstevovane. Jednoducho, aj Rio de Janeiro ma viacej tvari. V pripade tej bezpecnostnej turisticky sprievodcovia skutocne neklamu.
Poznamka: Pocas dna sme boli na rusnych uliciach v centre mesta domacimi obyvatelmi minimalne tridsat krat upozorneni na fakt, ze i reportazny fotoaparat na krku moze byt nebezpecnym lakadlom k lupeznemu prepadnutiu. Niektore zo vsadepritomnych uz na pohlad pochybnych ksichtov im davali za pravdu.
Pri cestovani sprostredkovanom CK po krajinach pre nas z casti exotickych, turisti vidia to, co im sprievodcovia chcu ukazat. Rychle a organizovane presuny klimatizovanymi busmi z hotela k pamiatke ci na plaz sposobuju to, ze o krajine vlastne nevieme nic a vidime iba pozlatko. A mozno to aj vacsina turistov tak chce. Nechcu si „kazit“ dovolenku niecim, co nezapada do ich schemy o vysnivanom dovolenkovom raji. Nech je to tak ci onak, nezijeme vsetci rovnako. Za dverami hotelov predbiehajucich sa v pocte hviezdiciek je velakrat realita zivota ina. Nekompromisna a kruta. Aj takato...
Kapitalizmus
Kapitalizmus má zelenú a tú zelenú mu dávame my, s našimi túžbami s ktorými živíme ale iných.....
Vydané zo súhlasom autora článku a fotografii Rio de Janeiro pred ocami Krista a ine za jeho chrbtom... Miloša Majka z http://www.reporter24.sk/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Váš názor nás zaujíma, ďakujeme