Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Keď je rómske dieťa zneužívané na "žobranie"...

Týždeň sa stretol s týždňom a máme tu zase piatok... Dnes som sa rozhodol isť nakúpiť na víkend do Lidlu, ktorý je neďaleko môjho domu, nejaké tie potraviny, aby bolo doma čo pod zub... Keď som vychádzal z obchodu, na parkovisku stál asi 45 ročný malý zavalitý muž /náš "romák" povedali by sme/, za ruku držal asi 8 ročného chlapca a chodil s ním po parkovisku a pýtal si od ľudí čo vychádzali z obchodu peniaze, na rohlík pre chlapca... Samozrejme zastavil aj mňa, pozrel som mu do očí a videl som tú s prepáčením, lepšie a výraznejšie sa to nedá opísať slovom, ako "prejebanosť"... Moja prvá reakcia bola plná nervov, nie nemám, tam choď do roboty a postaraj sa o chlapca...  No ako som išiel ďalej, tak asi po 20 metroch som sa zastavil, obzrel som sa a chvíľku som sledoval "manuša", ako chodí zo strany na stranu po parkovisku a za ruku drží toho chlapca, ktorí bol zmordovaný, unavený a vyčerpaný... Prišlo mi ľúto toho malého, a tak som vybral s tašky takú zmrzlinu, lebo nič také som v taške nemal, len zeleninu a tú zmrzlinu a išiel som za nimi, zakričal som "čavoro poď sem"! Chlapec pribehol a do jeho ručičky som mu dal zmrzlinu, slzy sa mi tlačili do očí, a len som "manušovi" povedal "môžeš sa hanbiť, že takto robíš s chlapcom"... Obrátil som sa išiel som domov... Cestou, ako som išiel domov som premýšľal, čo vlastne viem o tom človeku, čo behal s chlapcom po parkovisku.

Prvý môj pohľad do jeho očí a prišlo z mojej strany odsúdenie, pre Boha som už ako "gádžo", veď žijem na Slovensku, čo si zabudol "čávo" kde žiješ, povedal som si sám pre seba. Čo keď si chlap naozaj nemôže nájsť prácu, čo keď naozaj mu nič iné neostalo ako zobrať chlapca za ruku a ísť s ním žobrať na ulicu... No potom som si vybavil ako bol oblečený... Bol oblečený lepšie ako ja, len ten chlapec bol ako sirota z detského domova, nie preháňam, deti z detského domova sú dnes lepšie oblečené ako ten chlapec na parkovisku. Zároveň som si spomenul na nespočetné obrazy z bratislavských  ulíc, na ktorých postávajú rómske deti, predovšetkým z Rumunska, tie deti častokrát nemajú ani 10 rokov a ich detstvo je ulica a žobranie.
Pracujem ako pokladník, jedno leto som takto robil za pokladňou, keď tu vždy ráno ako sme otvorili už prišli sotva 8 ročné deti, jedno z detí držalo v rukách sáčok plný drobných, samé centy, kde tu nejaká tá väčšia minca, napríklad 50 centov, inak samé "meďáčiky"... Keď sa to zrátalo urobilo to sotva 5 eur... Deti takto chodili do obchodu niekoľko krát za deň si zameniť, niektorí moji kolegovia boli na na deti odporní, lebo to boli " špinavé cigánčatá ", ale mne to bolo jedno, ja som drobné potreboval, a detí mi bolo ľúto a tak som im vždy rád tie "drobáčiky" zamenil. Inokedy si zase niečo prišli kúpiť, a kedže všetky deti sú jednaké, či je tmavé, či biele, tak to boli zvyčajne sladkosti, vždy im chýbalo do plnej sumy, a tak niekedy som prižmúril oči, inokedy zase človek stojaci v rade za nimi, a tak deti dostali čo chceli, dokonca už s tým aj počítali, že sa niekto vždy nájde kto im rozdiel v nákupe doplatí. No najviac čo ma vedelo rozhnevať bolo, keď večer prišli ich rodičia, a teraz dobre čítajte, ich rodičia za vyžobrané peniaze kúpili deťom napríklad jedno grilované kurča, k tomu kelímok ryže a asi 5 fliaš alkoholu... Samozrejme tie deti boli s nimi, tie deti, čo si celý deň chodili zamieňať drobné... Čo na to napísať, no len toľko, že z vlastnej skúsenosti viem, že deti väčšie peniaze odovzdali dospelým "rodičom" a tie maličké im nechali, aby si za ne mohli kúpiť sladkosti, či vodu na pitie... Ako vystrihnuté z románu Oliver Twist... Vynára sa mi aj iný obraz, obraz malého asi 6 ročného chlapca, ktorý postáva na zástavkách električky, vždy keď príde električka nastúpi do vozidla, a začne hrať na harmonike, ktorú nosí celý deň na sebe, na malom je vidieť únavu, ale chodí a hrá a čaká kto mu hodí nejaký ten "drobák" do umelého pohárika pripevneného na harmonike... Viete milí priatelia, častokrát čítam ako sa ľudia na sociálnej sieti nechajú uniesť súcitom chudoby a drámy z iného konca sveta, a pritom pred ich nosom sa deje to isté, no nikto si to nevšíma, a prečo aj, veď ide o "špinavé cigánčatá"...


Jozef Kmeťo  

Komentáre

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…