Keď je rómske dieťa zneužívané na "žobranie"...

Týždeň sa stretol s týždňom a máme tu zase piatok... Dnes som sa rozhodol isť nakúpiť na víkend do Lidlu, ktorý je neďaleko môjho domu, nejaké tie potraviny, aby bolo doma čo pod zub... Keď som vychádzal z obchodu, na parkovisku stál asi 45 ročný malý zavalitý muž /náš "romák" povedali by sme/, za ruku držal asi 8 ročného chlapca a chodil s ním po parkovisku a pýtal si od ľudí čo vychádzali z obchodu peniaze, na rohlík pre chlapca... Samozrejme zastavil aj mňa, pozrel som mu do očí a videl som tú s prepáčením, lepšie a výraznejšie sa to nedá opísať slovom, ako "prejebanosť"... Moja prvá reakcia bola plná nervov, nie nemám, tam choď do roboty a postaraj sa o chlapca...  No ako som išiel ďalej, tak asi po 20 metroch som sa zastavil, obzrel som sa a chvíľku som sledoval "manuša", ako chodí zo strany na stranu po parkovisku a za ruku drží toho chlapca, ktorí bol zmordovaný, unavený a vyčerpaný... Prišlo mi ľúto toho malého, a tak som vybral s tašky takú zmrzlinu, lebo nič také som v taške nemal, len zeleninu a tú zmrzlinu a išiel som za nimi, zakričal som "čavoro poď sem"! Chlapec pribehol a do jeho ručičky som mu dal zmrzlinu, slzy sa mi tlačili do očí, a len som "manušovi" povedal "môžeš sa hanbiť, že takto robíš s chlapcom"... Obrátil som sa išiel som domov... Cestou, ako som išiel domov som premýšľal, čo vlastne viem o tom človeku, čo behal s chlapcom po parkovisku.

Prvý môj pohľad do jeho očí a prišlo z mojej strany odsúdenie, pre Boha som už ako "gádžo", veď žijem na Slovensku, čo si zabudol "čávo" kde žiješ, povedal som si sám pre seba. Čo keď si chlap naozaj nemôže nájsť prácu, čo keď naozaj mu nič iné neostalo ako zobrať chlapca za ruku a ísť s ním žobrať na ulicu... No potom som si vybavil ako bol oblečený... Bol oblečený lepšie ako ja, len ten chlapec bol ako sirota z detského domova, nie preháňam, deti z detského domova sú dnes lepšie oblečené ako ten chlapec na parkovisku. Zároveň som si spomenul na nespočetné obrazy z bratislavských  ulíc, na ktorých postávajú rómske deti, predovšetkým z Rumunska, tie deti častokrát nemajú ani 10 rokov a ich detstvo je ulica a žobranie.

Pracujem ako pokladník, jedno leto som takto robil za pokladňou, keď tu vždy ráno ako sme otvorili už prišli sotva 8 ročné deti, jedno z detí držalo v rukách sáčok plný drobných, samé centy, kde tu nejaká tá väčšia minca, napríklad 50 centov, inak samé "meďáčiky"... Keď sa to zrátalo urobilo to sotva 5 eur... Deti takto chodili do obchodu niekoľko krát za deň si zameniť, niektorí moji kolegovia boli na na deti odporní, lebo to boli " špinavé cigánčatá ", ale mne to bolo jedno, ja som drobné potreboval, a detí mi bolo ľúto a tak som im vždy rád tie "drobáčiky" zamenil. Inokedy si zase niečo prišli kúpiť, a kedže všetky deti sú jednaké, či je tmavé, či biele, tak to boli zvyčajne sladkosti, vždy im chýbalo do plnej sumy, a tak niekedy som prižmúril oči, inokedy zase človek stojaci v rade za nimi, a tak deti dostali čo chceli, dokonca už s tým aj počítali, že sa niekto vždy nájde kto im rozdiel v nákupe doplatí. No najviac čo ma vedelo rozhnevať bolo, keď večer prišli ich rodičia, a teraz dobre čítajte, ich rodičia za vyžobrané peniaze kúpili deťom napríklad jedno grilované kurča, k tomu kelímok ryže a asi 5 fliaš alkoholu... Samozrejme tie deti boli s nimi, tie deti, čo si celý deň chodili zamieňať drobné... Čo na to napísať, no len toľko, že z vlastnej skúsenosti viem, že deti väčšie peniaze odovzdali dospelým "rodičom" a tie maličké im nechali, aby si za ne mohli kúpiť sladkosti, či vodu na pitie... Ako vystrihnuté z románu Oliver Twist... Vynára sa mi aj iný obraz, obraz malého asi 6 ročného chlapca, ktorý postáva na zástavkách električky, vždy keď príde električka nastúpi do vozidla, a začne hrať na harmonike, ktorú nosí celý deň na sebe, na malom je vidieť únavu, ale chodí a hrá a čaká kto mu hodí nejaký ten "drobák" do umelého pohárika pripevneného na harmonike... Viete milí priatelia, častokrát čítam ako sa ľudia na sociálnej sieti nechajú uniesť súcitom chudoby a drámy z iného konca sveta, a pritom pred ich nosom sa deje to isté, no nikto si to nevšíma, a prečo aj, veď ide o "špinavé cigánčatá"...


Jozef Kmeťo