Najnovšie články
latest

S politiky běh na dlouhou trať, aneb volby 2014


Milý čtenáři,
Jak jsme si již stihli asi všimnout, v České republice náš pan prezident Miloš Zeman vyhlásil komunální volby do obecního zastupitelstva. Které se konají druhý víkend v říjnu 2014.

 Jako všude z různých míst na náš volají a koukají kandidáti z mnohých politických stran se svými hesly. Kdo tito lidé vlastně jsou a co o nich vůbec víme? Jak máme posoudit koho volit? Já jako každý jiný z řad spousty mladých lidí, který se v politických kruzích nepohybuje, tak vlastně o případných kandidátech vůbec nic neví. Máme volit politické strany podle hesel, které si dávají  a všem ukazují na obdiv teď před volbami. Neříkali nám vždy rodiče, že jen činy dokážou přesvědčit. Jak jsme si zasloužili nové autíčko nebo krásnou panenku. Jen pokud jsme dokázali, že se umíme chovat. I zde proto by měl platit stejný řád. O těchto stranách jsem neslyšela po skoro celé čtyry roky jejich funkčního období. A teď na nás z billboardů, lamp, tramvajových a autobusových zastávek kouká tvář prý známého člověka s jeho heslem a vlastním názorem. Není to jen nějaká hra? Ano, svým způsobem je to hra, ale hrajeme tu s občany měst. A to přeci není fér! V mladých lidech je naše budoucnost. Ne jednou jsem toto heslo již slyšela. Taková budoucnost má pěkné vyhlídky. Pokud mladí lidé budou volit naslepo členy politických stran jen tak náhodně kdo má hezčí fotografii.

    Dnes jsem do poštovní schránky dostala volební lístky. A koho tedy volit? Proto jsem se pokusila hledat pomoct v dané obálce. Našla jsem zde seznam voličů a jejich politických stran a také informační list jak správně udělat křížek k vybrané politické straně. Není to komické? Neměli by, když už nešetří naše lesy, podat alespoň krátký seznam úspěšných úkolů, dotací a pomocí, které za své funkční období splnily?

    Myslím si, že i dokonce pro budoucnost bude celkem nepodstatné, která politická strana je na výši. Když se mění politické, strany pro nás občany to zásadní rozdíl nepřinese.

    Ruší nám dětské hřiště prý kvůli hygieně. Doposud to nikdy nevadilo a děti z pískovišť měli ty nejhezčí zážitky. Postavili nám sice prolézačky dle evropských standardů. Ale co je jedna prolézačka, oproti zrušeným třem hřištím? Jako děti jsme se z okolních panelových domů scházeli na hřišti příslušné danému okruhu. Teď na jedno hřiště dochází děti z panelových domů z druhé strany části obce. Jelikož další hřiště se nachází mnohem dál a bylo by lepší dojet k němu autobusem. A to už opravdu děti si nemohou hrát u svého domova?

   Také tu máme stále menší a vzdálenější výběr mateřské školky. Z dnešních maminek jen málokteré dostanou své ratolesti do státní školky. Pokud ano bývá to daleko od domova a musejí pro ně jezdit dálky. Pokud se ale jste ochotni jezdit denně, také se do školky vůbec nemusíte dostat. Zbývají jen mateřské školky soukromé. Nebylo odjakživa školky stavěné na pomoci rodičům dětí ku pomoci při zabezpečení na stále se zvyšujícím nárokům na domácnost? Zvyšující vznik soukromých školek je dnes jen o obchodu. A přitom je kladen důraz aby předškolák měl alespoň rok předškolní docházky.

 Jsou toto jen pár známých skutečností. Poslední otázka tedy čtenáři zní: Je to vše vůbec rozumné?
Děkuji za Vaši pozornost.

Tolerancia v nedohľadne...

Tak som premýšľal nad dnešným mojím blogom... Dal som si otázku, prečo taká nenávisť voči nám Rómom zo strany majoritného obyvateľstva...? Všade kde sa pozriem vidím predsudky, ba až nenávisť, dokonca už aj voči rómskym deťom. Keď sa zase pozriem na sociálnu sieť, to isté... Nevraživé komentáre voči nám, a tak som si dal otázku, prečo to všetko...??!  Na to, aby som sám pre seba našiel odpoveď, sa musím vrátiť späť do mojich detských čias, čias školských povinností a detských hier. Do školy, kde som chodil chodili, rómske aj nerómske deti. Vyrastal som v Bratislave a tak ako malý chlapec som si nijak  neuvedomoval rozdiely, ktoré tu boli... Oni tie rozdiely tu boli, len ako dieťa som svet vnímal ako dieťa, keď ste dieťa premýšľate ako dieťa a konáte ako dieťa. No napriek tomu som si nemohol nevšimnúť rozdiely medzi nami deťmi. Rómske deti mali vždy k sebe bližšie a nerómske tak isto zase k svojím a samozrejme, že to prinieslo častokrát aj roztržky medzi deťmi. Chlapci, či dievčatá sa navzájom pobili, no buď som bol fakt príliš detský, alebo hlúpy, ale priznám sa vtedy som tomu celkom nechápal...  Až odstupom času som si začal aj ja tieto rozdiely uvedomovať, a tak sa mi začali vynárať obrázky nevraživosti, ktorá v nás panovala už v detských nohaviciach... Staršie rómske deti mlátili tie mladšie nerómske a naopak, staršie nerómske deti mlátili tie mladšie rómske deti. No a potom samozrejme v parku za školou nechýbali "férovky" a prvé monokle pod okom, ale aj prvé výkriky do neznáma "vy špinaví cigáni", či "vy biele svine" ...

Je to vecou výchovy

Keď som už bol starší, nemohol som si neuvedomiť aj rozdiely, ktoré robili sami rodičia a to na oboch stranách. Rodičia nerómskych deti sa zakazovali hrať s rómskymi deťmi, a zase rómsky rodičia sa zakazovali hrať s nerómskymi deťmi, doslova začarovaný kruh... Napriek tomu, väčšia časť detí, až na pár výnimiek, s ktorých potom neskôr vyrástli rómsky, či nerómsky "radikáli" :D, sme sa spolu hrali, ale napriek tomu sme sa vždy museli skryť pred rodičmi, hlavne tie rómske deti sa tak museli skryť do brány domu, keď po ulici išiel rodič nerómskeho kamaráta... Keď som potom už dospel, tak svet nevraživosti a rozdielov sa mi naplno otvoril. Zrazu som si uvedomil, že v tejto spoločnosti sa nepozerá aký si človek, ale kto si a kam patríš. A tak som zažil na vlastnej koži predsudky pri hľadaní práce, či priamo v práci. Zažil som však aj situácie, pri ktorých mi ostal stáť rozum. Raz som išiel z práce domov, bol podvečer a išiel som na autobus, a ako tak stojím na zástavke autobusu, kúsok od zástavky stavali nový obytný dom, keď zrazu taký malý chlapec sa otočí na svoju mamu a povie "mama ja keď budem veľký, budem murár", na čo ho mama doslova okríkla a povedala "čo si cigáň?!"... Potom som zase bol svedkom, keď sa vonku hrali deti, a malý rómsky chlapec pribehol ku dievčatku a chcel sa hrať, na čo mu dievča povedalo "s tebou sa nebudem hrať, lebo si cigáň"...  No bol som svedkom aj opačnej situácie, kedy sa rómsky chlapec chcel hrať s nerómskym a mama povedala "opováž sa s tým špinavým gádžom hrať"... Nie som psychológ, ale práve takéto praktiky zanechajú trvalé stopy v dieťaťu, to dieťa potom s tým aj rastie, a keď je z neho dospelý človek, tak nevie ani prečo, ale jednoducho má v sebe pekne vypestované predsudky a to sa týka oboch strán...


Tolerancia liek na všetko 

Tolerancia je liek na všetko... Viete nedávno som oslávil 41 rokov, myslím si, že je to už vek kedy by som si mal a aj si uvedomujem, že nezáleží na tom, či si cigán, či gádžo. Samozrejme, že košeľa je bližšie ako kabát, ale to neznamená, aby som bez akejkoľvek príčiny nenávidel, či mal v sebe predsudky voči gádžom. Ak mi neróm preukáže úctu, prečo by som ju ja nepreukázal jemu...  A zistil som ešte niečo, tak ako gádžo môže byť "sviňa", tak taká "sviňa" môže byť aj náš človek, Róm... Lebo, či sme takí, či onakí, stále sme všetci ľudia a všetko čo je ľudské je nám blízke, žiaľ aj to zlé...


Jozef Kmeťo

Ak chce rómske dieťa študovať, tak nie na tejto planéte... !!?

"Hlúpe smradľavé cigánky!" Tak vynadali mojej dcére a jej rómskym kamarátkam jej spolužiačky. Aj keď tie ostré slová dcéru zaboleli, tak sa nedala a začala sa brániť... "Ja som hlúpa??! Veď ty nevieš ani poriadne čítať, a to si už štvrtáčka!" Prišla domov zo školy a začala mi plakať. Začala ma slovne bombardovať otázkami, prečo nikto nemá rád Rómov a prečo tie nadávky tak boleli. Dcéra sa mi učí na výbornú, nosí mi veľmi dobré vysvedčenia, má samé jednotky a pochvaly. Zapája sa do matematických a literárnych súťaž. Robí mi radosť a škole osoh, pretože už nie raz prezentovala školu v literárnej súťaži. Rada navštevuje školu a ja ako matka ju motivujem k vzdelávaniu a snažím sa vychovávať moje deti podľa možnosti k získaniu kariéry a dobrého života. Motivujem ich k vzdelávaniu a správnemu spôsobu života, aby sa nikdy nehanbili za to, že sú Rómky, a aby vždy kráčali s hlavou hore a dôstojne. Dávam im lásku a starostlivosť... Učím ich, čo je správne a nesprávne... Vštepujem im do hlavy, aby sa nikdy nehanbili za seba kvôli svojej národnosti... Nikto si nevyberá kde sa narodí, či ako Róm, černoch, Japonec, alebo Mongol, aj ty si osoba živá s dušou a cítením. A dôležité v živote je byť zdravý a milovaný, mať pri sebe ľudí, ktorí ťa majú radi a ty si tým šťastný...

Kormúthovú zo Slovenska vyhnali Rómovia... nebuďte smiešny...!!!

Už má toho plné zuby. Bývalá športová moderátorka verejnoprávnej televízie Kristína Kormuthová (29), ktorá doplatila na svoju prostorekosť a prišla o prácu, sa rozhodla zbaliť si kufre a odísť za veľkú mláku. Doma sa na ňu totiž všetko zosypalo a podľa vlastných slov ju už na Slovensku nič nedrží. Vráti sa ešte?
http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/rasistka-kormuthova-romovia-ju-vyhnali-zo-slovenska.html

..tak k tomuto príspevku mi nedalo, aby som nevyjadrila svoj názor...
Vydavateľstvo novín, ani redaktor, ani nikto z týchto médií určite neverí tejto hlúposti a jeho pravdivosti...! Tak sa pýtam, ako to mohli vydať??! Pre podporu nenávisti voči nám Rómom, zvýšeniu rasizmu, či stereotypu??! Každý pozná pravdivosť daného problému Kormúthovej. Dnes už bývala športová redaktorka, jedného dňa v skorých ranných hodinách, si prostredníctvom facebooku vybíjala zlosť na Rómoch...

„Zobudiť sa o 4:30 na to, že si myslíte, že vám padá strecha na hlavu, a to pri tom nejaký nedonosený, smradľavý cigáň vám z domu kradne 4-metrovú odkvapovú rýnu, je také slovenské. Prečo „toto“ nemôžeme my poľovníci strieľať podobne ako škodnú? A nech mi nikto nehovorí, že som rasista. Lebo mu niečo rozkušem!!!!“

Hrozí novodobý holokaust Rómom na Slovensku ?


Milí priatelia, keď som videl toto video, ostal som mierne šokovaný, musím zase priznať, že podobné vyjadrenia zo strany niektorých predstaviteľov Rímskokatolíckej cirkvi ma nijako moc nešokujú, ako by si niektorí mysleli. Skôr mi je ľúto že slová kňaza sú vodou na mlyn pre extrémistov, rasistov a ľudí s predsudkami. Nakoniec výsledok vidíte sami, jeden s takých ľudí urobil aj toto video... Ako som napísal nie som prekvapený že takéto slová idú z úst kňaza. Dôvod je prozaický... Rímskokatolícka cirkev vo svojej histórii má na svedomí toho dosť, mohol by som povedať, že jej počiatky, ako aj jej chovanie v dejinách ľudstva je utopené v krvi nevinných obetí...

Pozrime sa len tak do histórie, inkvizície, počas ktorých bolo umučených, popravených a upálených státisíce ľudí, podľa niektorých historikov obete inkvizície by sa mohli rátať do niekoľkých miliónov. O križiackych výpravách sa tu príliš nemusím rozpisovať, v mene Boha bolo takýmto spôsobom pozabíjaných toľko obetí, že sami historici sa nevedia v presných číslách zhodnúť.... V mene Boha Rímskokatolícka cirkev vládla svetu a to nepreháňam, jej poťahovanie za politické nitky má za následok dokonca aj výsledok politického usporiadania Európy v minulosti.  Kráľ nebol kráľom, keď to v tajných kuloároch neschválil Rím. A kto bol Rím??! Boli to vysoko postavení cirkevní predstavitelia tej doby. Pápež, kardináli, biskupi a napokon kňazi, ktorí v dobe, o ktorej píšem mali postavenie poslušných "psov" voči Rímu. Keď sa pozrieme na hierarchické usporiadanie moci Rímskokatolíckej cirkvi v minulosti, tak ani samotný pápež častokrát nemal takú silu, ako si mnohí predstavujete. Kardináli, či biskupi častokrát rozhodovali v mene pápeža, samozrejme s prihliadnutím na Boha a tak sa stalo, že aj samotný pápež častokrát nevedel čo sa robí v jeho mene na cirkevnej, či politickej scéne. No zase, aby som nepreháňal, pápež nebol bezmocný mužíček, mal všade svojich špehov, informátorov, a tých ktorí urobili krátky proces, aj napríklad s kardinálom, ktorý moc začal vystrkovať "rožky"...  a mohol by napríklad ohroziť aj samotné postavenie pápeža.  A tak "matka múdrosti" história nám môže zase krásne ukázať politické a mocenské vraždy, za ktorými stál Rím. A vraždilo sa precízne, jedom, či podrezaním hrdla, či jednoducho v dobe inkvizície vyhlásením takéhoto nepohodlného svedka za "diabla" a tak bol upálený na hranici. Jeho majetok, ak sa jednalo o bohatého človeka, bol rozdelený medzi cirkevných predstaviteľov, častokrát tých, ktorí ho nechali upáliť. Rímskokatolícka cirkev sa podpísala čiernymi písmami v histórii aj na našom národe...   1427 Parížsky  arcibiskup Rómov exkomunikoval z cirkvi .1560 - Švédsky arcibiskup  zakázal Rómov krstiť 1568 - Pápež Pius V. Rómov exkomunikoval z cirkvi. To všetko bol začiatok prenasledovania nás Rómov, beztrestného zabíjania a problémov, ktoré siahajú do dnešných dní... 

No dosť bolo tej dávnej histórie, pozrime sa do nedávnej minulosti, ale aj súčastnosti... Rímskokatolícka cirkev aj dnes ako v minulosti poťahuje za politické nitky tohto sveta. Hlava katolíckej cirkvi má kreslo aj v OSN. Je pravda, že dnes tak ako v minulosti, Rímskokatolícka cirkev nemôže v politike, či v politickom rozložení síl sveta rozhodovať ako kedysi, ale jej postavenie v tomto svete nie je nijak oslabené... Mohol by som to zjednodušene napísať, že cirkev má dnes postavenie "šedej eminencie sveta "... Vatikán disponuje tajnou službou, ktorá by sa dala prirovnať hocijakej tajnej službe v hocijakej krajine sveta. Ovláda média, a snaží sa vmiešavať aj do vnútropolitických záležitostí krajín, kde Vatikán ma silné postavenie vďaka svojím veriacim. Napriek tomu Vatikán stráca svoju silu aj uprostred svojich "ovečiek", pretože na svetlo sveta vychádzajú hrôzostrašné svedectvá obetí sexuálneho zneužívania duchovnými, či otrasnými nálezmi masových detských hrobov obetí v Írsku. V 30. - 60. rokoch v internátnych školách, či detských domovoch v Írsku vláda prísna disciplína. Školy, či detské domovy, ktoré patrili pod správu cirkvi, patrili medzi najprísnejšie zariadenia, v ktorých sa bili deti, zneužívali, či dokonca následkom takých bitiek niektoré deti zomreli. Takéto svedectvá pomaly ale iste trasú základmi Vatikánu. Počas druhej svetovej vojny, nemusím sa snáď rozpisovať, ale všetci veľmi dobre vieme aké postavenie v dobe moci Hitlera zaujala Rímskokatolícka cirkev. Nielenže neodsúdila kroky Hitlera, dokonca v kuloároch sa hovorí, že schvaľovala aj vyvražďovanie Židov, nie je sa čomu potom čudovať, že po skončení vojny, cirkev významnou mierou pomohla utiecť spravodlivosti mnohým nacistickým pohlavárom, medzi ktorých patril aj napríklad nechválne známy lekár z koncentračného tábora Osvienčim Jozef Mengele.  


A tak si kladiem otázku, mám byť prekvapený s predslovu, ktorý je zaznamenaný na videu duchovného z Čadce Emila Floriša??! Nie, nie som prekvapený, skôr sa zamýšľam čo jeho predslov znamená, môže znamenať a čo prorokuje v prípade nášho Rómskeho národa. Pripomenuli sme si 70. výročie holokaustu, každý rok si pripomíname výročie víťazstva nad fašizmom, no znovu sa musím opýtať prečo toto všetko, keď z každej strany počuť ako silnie hlas nacionalizmu, nenávisti, ako silnie hlas znovuzrodenia fašizmu, dokonca už aj zo strany niektorých duchovných. Nakoniec len musím poznamenať, že kňaz Emil  Floriš verne kráča v krvavých šľapajách cirkvi, ktoré tu za tie stáročia zanechala....



Jozef Kmeťo

Posledná cesta do Osvienčimu a 70. výročie Rómskeho holokaustu

Pozri a nezabudni 
30. júla - 4. augusta tohto roku sa konala veľká spomienková slávnosť na pamiatku 70. výročia Rómskeho holokaustu v bývalom nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz - Birkenau. V tomto roku sme si pripomenuli 70. výročie likvidácie Rómov a Sintov v Osvienčime - Birkenau. Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnilo cca. 1500 Rómov a mladých ľudí z 25 krajín sveta... 9. mája sme si pripomenuli všetky obetí holokaustu...

V noci z 2 - 3. augusta 1944 Nemci zabili vyše 2900 rómskych väzňov. Pri návšteve tohto miesta mám stále pocit, že to v tábore "žije" aj po dlhých rokoch. Za obete Rómskeho holokaustu padli obete cca. 250 - 500 tisíc Rómov...

V sobotu 3. augusta 2014 prezident asociácie v Poľsku p. Kwiatkowski povedal: "Miesto, ktoré spája Rómov a Sintov z celého sveta, by nás malo spájať v spomienkach na našich mŕtvych, malo by v nás upevniť silu nášho národa nielen v minulosti, ale aj v súčastnosti. Na pietnej spomienke nechýbali ľudia, ktorí prežili Osvienčim, ako aj štátny zástupcovia Poľskej vlády. Listy, ktoré boli prečítané a adresované Rómom od prezidenta poľskej republiky Bronislawa Komarowského, citujem "Poliaci, ako kruto skúšaný národ počas 2. svetovej vojny, by nemali zabudnúť ani na pamiatku obetí Osvienčimu, z ktorých boli Rómovia tretia najväčšia skupina... My dnes nahlas opakujeme a nedovolíme ďalšie PORAJMOS, vyhladzovanie Rómov", napísal prezident, samozrejme  nechýbal list od samotného pápeža Františka. V liste sa ospravedlnil Rómom za všetko čo sa stalo a prejavil úprimnú ľútosť...

No ale poďme teraz troška k veci, čo mi dal Osvienčim, ako účastníkovi 70. výročia Rómskeho holokaustu? Tento zraz ľudí, v podstate z celého sveta, ma poznačil, čo som nečakal, hoci som už tento koncentračný tábor raz navštívil. Návšteva tohto miesta ma poznačila na celý život. Poviete si, v čom ma to poznačilo? Návšteva miesta, kde zomrelo toľko nevinných ľudí, by mala poznačiť každého, komu nie je ľahostajný odkaz holokaustu. Na tom mieste som nechal kúsok zo seba, každému by som odporúčal toto miesto navštíviť, nie kvôli akejsi "senzácii", ale kvôli tomu, aby si človek uvedomil, čo znamená slovo holokaust, koncentračný tábor, smrť nevinných ľudí... Dnes kedy silnie hlas nacionalizmu a novodobých " Hitlerov", by návšteva tohto miesta mala byť povinná hlavne pre mladých ľudí, ktorí sa nechávajú počuť, že extrémizmus, či dokonca nejaký prirodzený výber rasy, je normálna vec...  Peklo, o ktorom som mnoho krát počul, videl z obrazovky za posledné roky, pri návšteve tohto miesta je emocionálne silnejšie, ako keď to vidíte na televíznej obrazovke. Bol som tam ako človek, Róm, ale aj ako bloger našej Redakcie 1, a o to viac som si uvedomil význam návštevy tohto miesta pri príležitosti 70. výročia Rómskeho holokaustu. Židia, Rómovia. či samotní Poliaci, mali podobné pocity ako ja, keď sme prechádzali miestami, kde zomieralo tisíce ľudí. Neurobil som veľa fotiek z tohto miesta, nešlo to, prsty mi "zamŕzali " a nevedeli spustiť spúšť na fotoaparáte. Mal som možnosť spoznať Rómov aj z iných krajín. Boli sme na  rôznych workshopoch v Krakove, kde sme sa rozprávali o genocíde Rómov, Židov, alebo iných, čo zomreli v koncentračnom tábore.

Najhoršia cesta z Krakova bola cesta do Osvienčimu, keď som videl z diaľky tábor bez jediného slova mi padali prvé slzy. Po prekročení hlavnej brány, som  si uvedomil, že ľudia prichádzali o slobodu a dôstojnosť človeka. Keď som bol v bráne, tak som zastal a prestal komunikovať s okolím... Nie preto, že som nechcel, len v hrdle sa mi niečo vzpriečilo a nevedel som vydať hlások. Vyzul som si sandále a kráčal som smerom k hlavnému vchodu do koncentračného tábora. Premýšľal som nad tým, aká je ľudská zloba, koľko zla v človeku môže driemať, pokiaľ to zlo, ktoré skrýva v sebe nedostane zelenú, tak ako zlo a nenávisť dostala zelenú pred 70. rokmi na tomto mieste...  Ako sme prechádzali miestami koncentračného tábora. nastala chvíľa našej cesty ku krematóriu č. 5, tu na tomto mieste bolo najviac zavraždených Rómov z celej Európy, v noci z 2. na 3. augusta tu zomrelo 2900 Rómov...

Atmosféra sa dala  krájať, žiaľ z očí, ale aj z tváre Rómov sa dal vyčítať, každý z nás sa snažil vžiť do kože Róma, ktorý pred 70. rokmi kráčal po ceste, na ktorej sme stáli, a na ktorej konci na neho čakala smrť. Ukrutnú bolesť, žiaľ, ale aj slzy, to všetko som cítil, to neboli slzy ľútosti, ale bolesti pre náš národ, ktorý je tak prenasledovaný aj v dnešnej dobe...  Tieto pocity sa ma ešte viac zmocnili,  keď sa začala spievať Rómska hymna Gelem Gelem. Nikdy v živote sa mi tak ťažko nespievalo ako teraz. Srdce ma bolelo a chcelo kričať do nebies, ako sa takáto tragédia mohla stať, nedalo sa mi dýchať a slová hymny sa mi z úst drali veľmi ťažko. Taktiež boli prednesené modlitby, a potom sme sa rozišli k svojim sprievodcom. Najviac ma pri prehliadke koncentračného tábora zaujala čistička vody, rampa a  spaľovňa...  Keď stáli odsúdenci po príchode do koncentračného tábora na rampe a mali menej ako 150 cm, tak nazývaný "doktor smrť" Jozef Mengele povedal "taký je nepotrebný, kto nepracuje nezaslúži si žiť.." Hovorilo sa tomu "výber", kedy Mengele stál na konci rampy a v bielych rukavičkách rozhodoval kto bude žiť, a kto bude okamžite po príchode do koncentračného tábora splynovaný...  Jozef Mengele má na svedomí tisícky nevinných životov, no najviac tých rómskych, pretože na rómskych deťoch robil pokusy, a neskôr ich zabil. Dokonca ako "hračku" na potešenie seba a iných "esesákov" mal 3 - ročného rómskeho chlapčeka, ktorého si obliekal, a hral sa s ním pokiaľ ho neprestal baviť, potom ho hodil do plynovej komory...  Niekoľko tisíc väzňov, ktorí prešli "výberom", bolo neskôr nahnaných do veľkých hangárov, ktoré predtým slúžili ako stajne pre kone... Tam doslova prežívali zo dňa na deň, zomierali od hladu, smädu, zimy... Samozrejme, že v takých podmienkach akých žili, mali za následok epidémie týfusu a podobne...  Keď som navštívil spaľovňu, to som už nevydržal a na minútu som musel ísť na vzduch... Ten pach smrti som cítil všade...  

Najviac ma prekvapilo jedno nerómske dievča z Prešova, volala sa Lenka. Po tom čo videla koncentračný tábor, mi povedala, zmenilo to môj pohľad na Vás Rómov... Vtedy som pochopil, čo môže urobiť jedna návšteva takéhoto miesta. Lenka predtým Rómov nemusela a dnes si uvedomila hodnotu života, ako ja nebezpečenstvo nacionalizmu a extrémizmu...


Mal by som nejakým spôsobom ukončiť tento môj článok, no nenachádzam na to vhodnú vetu a preto my len ostáva veriť, že napokon predsa len zvíťazí zdravý rozum, a nezopakuje sa tragédia spred 70 rokov , možno dnes v inej podobe. Ale ako pozerám na tento svet a to čo sa deje, moje presvedčenie v zdraví rozum sa zmenšuje....  

Pozrite si nasledujúce fotky... 

...aj rómske deti išli do školy...

3. septembra sa na Poštárke oficiálne otvorila nová škola spolu so škôlkou Bl. Zefirína, ktorá bola zároveň pri tejto udalosti aj posvätená... Ráno bolo pre niektorých asi dosť ťažké vstávanie, keďže boli zvyknutí pospinkať si dlhšie. Malí prváčikovia boli celkom veselí a tešili sa na školu.. Keď som sa opýtal malého prváčika Mirka na čo sa teší, tak odpoveď bola: "konečne  zo mňa bude lekár", čo som vôbec nečakal... Potešilo ma, že už ako malý chlapec má svoje sny. Na veľkolepej slávnosti bol aj Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober, kde pri kázni povedal: "Milé deti, ďakujem, že neovládate iba svoj jazyk, ale aj cudzie jazyky, nebude to ľahké, ale nabádam rodičov, aby svoje deti posielali do školy. Najkrajšie zážitky sú zo školy. Milé učiteľky a kňazi, snažte sa mať tieto deti v úcte a majte ich radi, lebo to sú "Vaše deti".
Samozrejme, že nechýbali deti a rodičia na tejto slávnosti. Každé dieťa má právo na  kvalitné vzdelávanie a učiteľ by sa mal snažiť vydať zo seba maximum, bez rozdielu farby pleti... Mnohokrát sú rómske deti zanedbané, chudobné, ale verím, že prístup tých, ktorí s nimi budú pracovať, urobia všetko preto, aby sa deti do školy tešili a mali radi školu...

"Dal by som všetko čo viem, za polovicu toho, čo neviem..."  Descartes




MŠ - ZŠ  Bl.Zefirina 


Teror, alebo odplata??!

Milý čitateľ, v poslednej dobe som si osobne, či na sociálnej sieti fb od niektorých vyslúžil, že ja ako Róm sa mám hanbiť preto v akom národe som sa narodil, a že by som sa mal ospravedlniť všetkým Slovákom za to, čo urobila "cigánska čvarga". Mnohokrát je nám Rómom vyčítané, že nerobíme nič, iba kradneme, vraždíme a neustále napádame túto spoločnosť, ale najlepším argumentom Slovákov je, že my sedíme doma a oni musia pracovať na "cigánsku podporu". Zamýšľam sa nad tým, ako môže byť človek tak hlúpy, ani mi Rómovia nie sme bez hriechu, chcem poukázať na to čo je a čo nie je  pravda, ale samozrejme nebudem nikoho presviedčať. Práca a Róm cudzí pojem??! Nie, vôbec nie!!! Mnoho ľudí, si povie, kto chce pracovať tak prácu si nájde, alebo kto zamestná "cigána", ktorý nemá ani základné vzdelanie?! No, niečo na tom pravdy je, ale už v minulosti, ako aj v dnešnej dobe sú aj vzdelaní Rómovia. Kto zamestná "cigána", ktorý môže niečo ukradnúť z firmy, alebo okradne kolegov? Ja keď vidím kde ponúkajú vhodnú pracovnú príležitosť, tak sa vždy ozvem telefonicky a   informujem sa, či je táto pozícia aktuálna. Jasne povedia, príďte na firmu, podpíšeme zmluvu a máte novú prácu, ale akonáhle dôjdem a vidia, že som Róm, aj napriek tomu, že mám SŠ s maturitou, tak povedia bohužiaľ, ale je to už obsadené, alebo som sa dokonca stretol aj s tým, že povedia "cigánov nepotrebujeme"... Kladiem si preto otázku a pýtam sa samého seba, čo táto spoločnosť vlastne chce??! Neprispôsobím sa, je zle... Prispôsobím sa, žijem normálnym životom, tiež je zle... Mnohokrát to nechápem, no ale čo už...??? Táto spoločnosť nadáva, že sa nerieši rómska problematika, ale na druhej strane polovica politikov sa tvári, že je to v poriadku, len teda sú menšie výkyvy, a tá druhá polovica zase naopak, že tu je problém s Rómami, no a tak sme opäť v začarovanom kruhu, a to isté dookola, "obrana" Slovákov "špiny cigánske smradľavé, vy sem nepatríte, ale do plynu"... Prečo?!! Azda môže Róm za to, že už ako malé dieťa sa narodil v chudobe a rómskym rodičom??! Položme si otázku, prečo je to tak, alebo si skúste naštudovať Perzekúciu slovenských Rómov 1939-1945. Rómom násilím vzali všetko, ako napr. domy v mestách, dobytok, šperky, či iné cennosti a samozrejme čoho sa museli vzdať, bola ich identita a jazyk, preto dnes väčšia časť Rómov ani neovláda svoj staromaterinský jazyk. Tu začalo všetko, čo vy hrdí Slováci nazývate "cigánskym problémom"! Pýtam sa, kto je na vine??! No, "cigán" určite nie! Čudujete sa čo za hlúposť trepem??? Takto ste náš Rómsky národ utláčali dlhé roky, a vy sa teraz čudujete, prečo je rómske obyvateľstvo v tak žalostnom stave, a prečo je s ním podľa vašich slov vlastne problém??! No niet sa čomu... To nie je mysliteľné, aby boli Rómovia neustále terorizovaní zo strany "roduverných Slovákov"...

"Ako do hory voláš, tak sa z hory sa ozýva..."  


Štefan Dreveňák