Mala som byť Pollákovým otrokom.

Pre tých, čo netušia, kto je to Peter Pollák, je to splnomocnenec úradu vlády pre Rómske komunity a poslanec NR SR v tričku Matovičovej OľaNo.

Pracovala som viac ako 15 rokov v jednej firme, ako  to už  býva, v podnikoch, ktoré nie sú nijako podporované štátom tak ako zahraničné, aj u nás boli stále nejaké problémy. Niekoľko krát sa zmenil majiteľ, potom názov, z obyčajnej firmy bola s.r.o, a tak som mala peknú hŕbu pracovných zmlúv a výpovedí a vyčerpala som si nárok na podporu v nezamestnanosti.
 Možno sa pýtate, prečo som neodišla niekam inam, no v koľkých podnikoch máte k dispozícii na cestu do práce služobné auto, kde vám tolerujú Pnky, chorú matku, ktorá potrebuje odvoz k lekárom atď.?

 Keď sa zdravotný stav mojej mamy dosť zhoršil, už som do práce chodiť nemohla a ocitla som sa na opatrovateľskom príspevku, ktorého výška ( 110 eur) vám dovolí tak akurát živoriť. 24 hodín denne, vo dne, v noci, bez jediného dňa voľna venujete všetok čas opatere svojho blízkeho, ktorému zoslabnuté srdce funguje sotva na 30 percent a navyše je úplne imobilný a za to sa vám štát postará tak iba o problémy.  

Jedného dňa nečakane srdce mojej milovanej mamičky dotĺklo úplne a ešte len vtedy nastali problémy. Keďže som úplne sama, musela som si čo najskôr nájsť prácu, ale...mám 45 rokov, pracovnú schopnosť zníženú o 25 percent a navyše žijem v malom meste. Prihlásila som sa na úrad práce a začala hľadať prácu. Denne som vytáčala čísla rôznych podnikov, posielala stovky žiadostí, no márne. 

Šok prišiel, keď mi úrad práce vymeral dávku v hmotnej núdzi 117 eúr!!! Možno iba kúzelník by z toho dokázal zaplatiť byt, stravu, lieky a dve angíny, ktoré mi medzitým sťažili hľadanie práce a poriadne stenčili peňaženku. Bez podpory mojich súrodencov, hlavne sestry by som to asi nezvládla a skončila v nejakej krabici pod mostom. 

Ale raz sa šťastie unaví a..po 4och mesiacoch hľadania, som si konečne našla prácu, v normálnej firme a hlavne na normálnu zmluvu, ktorú som hrdo niesla na úrad práce. Cestou som sa zastavila na pošte a vyzdvihla som si doporučený list z úradu práce a skoro som dostala infarkt, keď som otvorila obálku a v nej predvolanie na úrad práce, kde ma ako „ dlhodobo“ nezamestnanú žiadajú aby som sa dostavila pre pokyny na vykonávanie nútených prác, pardon, odrobenie dávky v hmotnej núdzi.

 Po 4och mesiacoch!!!! Som pre nich bola dlhodobo nezamestnaná!!

 Vrútila som sa tam, capla im kópiu pracovnej zmluvy a bola rada, že nemám po ruke Petra Polláka, lebo inak by ma asi zavreli za ...niečo strašné a toto by som vám už písala v pruhovanom pyžame.

 

Takmer som sa stala Pollákovým otrokom na nútených prácach!!! 

Neviem ako vy, ale pre mňa, čo celý život pracujem, neulievam sa, naopak nič som od tohto štátu nedostala, v ničom mi nepomohol, aby mi trochu uľahčil život, by to bolo veľké poníženie. Viem, že v našom meste vykonávajú otroci nútené práce na zbernom dvore u smetiarov, či na cintorínoch, proste všade tam, kde mesto môže ušetriť normálnu mzdu pre zamestnancov. 

Milý pán Peter Pollák, zaslúži si toto normálny človek? Zaslúži si to normálny, celý život pracujúci človek, čo sa nie vlastnou vinou ocitne v situácii, kedy potrebuje pomoc od štátu, vy mu zoberiete aj tú poslednú kvapku hrdosti a dôstojnosti? Celý život sa skladáme aj na váš plat a takto sa nám odvďačíte?

 Ani sa nečudujem, že sa vám ľudia vyhrážajú smrťou, či bitkou, vy nás ženiete do krajnosti, z ktorej nie je východisko a veľa ľudí už našlo východisko vo vlastnej smrti. Ano, ich krv je aj na vašich rukách, aj vy ste sa o to pre vlastné ambície zaslúžili!!

Momentálne pracujem, aj keď pracovať za minimálnu mzdu nie je žiadna sláva a výhra, ( to je už iný príbeh ) no vždy lepšie ako sa zaradiť medzi Pollákových otrokov. 

Mohla by som si povedať- "čo ma je už po vás, mňa sa to už netýka", no je mi ľúto všetkých tých ľudí, čo denne zažívajú to poníženie a chodia do práce za ktorú nedostanú absolútne nič! Čím sa previnili? Čím si to zaslúžili? Pán Peter Pollák, splnomocnenec pre Rómske komunity, dúfam že je vo vás aspoň štipka svedomia a to vás tak hryzie, že nemôžete v noci spávať, inak mi neostáva veriť, že tomuto niekto urobí koniec a vás si Božie mlyny raz pomelú.

Helena Kmeťová.

(ilustračné foto zdroj internet)