Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Mami chýbaš mi...

Nie je to ani rok čo si navždy odišla, s ľahkým úsmevom na perách, akoby si za zatvorenými viečkami skrývala nejaké skvelé tajomstvo. Veľké a jedinečné...až sa mi chcelo ľahnúť si k tebe na snehobiely saténový vankúšik a snívať ten nádherný sen s tebou....


Je chladný večer, sadám si na tvoje obľúbené miesto na gauči vo vykúrenej obývačke, zapaľujem sviečku a ponorím sa do víru spomienok...
Vidím nás tri, mňa, teba a sestru sedieť na lavičke v nemocničnom parku, všetky tri plačeme a snažíme sa navzájom si dodávať silu, lebo práve sme sa dozvedeli, že náš milovaný otec umiera...

Po otcovej smrti si sa tak ponorila do smútku a uzatvorila pred svetom, že si nás na chvíľu vyvrela von, prehliadla si, že som ťažko ochorela a moja duša takmer odišla za milovaným otcom. Keď si to zistila, nenechala si ma odísť a starala si sa o mňa tak, ako vie iba matka. Pamätám si, ako si ma napomínala aby som nechodila po byte bez županu, ako si mi kupovala vitamíny a varila samé dobroty, len aby som sa uzdravila. 
Tie roky po otcovej smrti potom boli najkrajšie, čo sme spolu prežili. Bez hádok, v pokoji a v harmónii. Vtedy sme si spoločne zvykli vynechávať obed, lebo som sa neskoro vracala každý deň z práce a ty si čakala na mňa aby sme sa spolu mohli navečerať, lebo samej ti nechutilo jesť.. Spomínam si na zamotanú kefu vo vlasoch, ktorú si mi musela spolu s vlasmi odstrihnúť, keď som sa ponáhľala na rande, 
Nikdy si sa ma nepýtala kam idem, s kým, ani kedy sa vrátim. Rešpektovala si moje súkromie, ale aj tak viem, že spokojne si zaspala až keď som sa vrátila...


Belgické pralinky plnené alkoholom...
Dostala si ich od môjho priateľa a našťastie sa ti vtedy nič nestalo,aj keď si ich zjedla pol krabičky kým som sa vrátila domov...

Jedného dňa sa naše úlohy vymenili..ty si bola moje dieťa. Veľké ubolené dieťa. 
Ako veľmi som ti chcela pomôcť, uľaviť od neustálych bolestí. Niekedy som prosila boha aby aspoň časť z tých bolestí preniesol na mňa, lebo ja som silná a zdravá,ale tvoje slabé srdce to neunesie. Často som sa na teba hnevala, keď si upadala do apatie a prestávala bojovať.  Jedného dňa si to vzdala. Nie, nehnevám sa na teba a viem, že ani ty na mňa sa nehneváš, poslala si mi odkaz a ja som ho pochopila, áno pochopila ako veľmi sa ti uľavilo, ten tvoj tajomný úsmev....

Sviečka pomaly dohorieva, utriem si slzy a usmejem sa, viem že tam, kde si, si šťastná a konečne ťa nič nebolí, no aj tak mami, tak veľmi mi chýbaš....

Helena Kmeťová.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…