Najnovšie články
latest

Rómov zamestnať nechcú, potvrdil experiment

Firmy viac volajú na pohovor uchádzačov, ktorí nemajú rómske mená, ukázal výskum úradníkov z ministerstva financií.

Rómovia pomaly lámu tabu v školách na východe, kde učia, alebo pôsobia ako asistenti.
Foto: Ilustračné TASR

Na internete si našla inzerát, v ktorom hľadali operátorov výroby do fabriky v Galante. Zavolala a dohodla sa s personalistom na osobnom stretnutí aj možnom dátume, kedy by nastúpila do práce.
„Na konci telefonátu sa ma spýtal, či náhodou nie som Rómka, pretože má od nadriadených príkaz Rómov neprijímať,“ opisuje rasovú diskrimináciu pri hľadaní práce Dana Bandryová (38) z Mojmíroviec pri Nitre.
„Keď som priznala, že mám rómsky pôvod, bez slova zložil telefón a viac mi už nedvíhal,“ dodáva žena, ktorá dnes pracuje ako dobrovoľníčka v obci.
Dana Bandryová nie je jediná, ktorú odmietli zamestnať pre farbu pleti.
Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek, ktorý má tú „správnu“ farbu.
Ukázal to experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý zastrešuje ministerstvo financií. Od júla do septembra tohto roka reagovali na 62 pracovných ponúk vo všetkých krajoch.


Dve skupiny


Hlavné zistenia
  • Len 15 až 17 percentRómov je zamestnaných,
  • v majoritnej spoločnosti sa tento podiel pohybuje v skupine 15 až 64 rokov na úrovni 60 percent;
  • Rómov znevýhodňuje na trhu slabá pracovná skúsenosť, nízkevzdelanie a predsudkyfiriem.
Zdroj: IFP
Na každú ponuku poslali dva životopisy fiktívnych osôb s rovnakou kvalifikáciou.
Prvá skupina uchádzačov o zamestnanie mala typické slovenské mená, napríklad Tomáš Žilinský, Michal Kováč alebo Pavol Haluška.
V druhej skupine boli fiktívne osoby s rómskymi menami ako Mário Lakatoš, Dezider Oláh či Koloman Berky.
Na pohovor pozvali štyridsať percent uchádzačov s menom ako Michal Kováč a len 17 percent rómskych.
Iba tretina Rómov dostala od firiem nejakú formu odpovede, pri druhej skupine odpovedali zamestnávatelia 70 percentám kandidátov.
„Vzhľadom na nedostupnosť údajov je ťažké diskrimináciu kvantifikovať, preto sme spravili jednoduchý experiment,“ vysvetľujú autori projektu Libor Melioris a Branislav Žúdel z IFP, prečo tento experiment spravili.
Upozorňujú, že miera nezamestnanosti by klesla na 11 percent, ak by zamestnanosť rómskej menšiny bola rovnaká ako pri majorite.


Pýtajú sa ich na rasu

„Stáva sa nám, že po odoslaní životopisu zavolajú z firiem a pýtajú sa, či je ten mladý človek farebný, alebo nie,“ potvrdzuje zistenia z experimentu aj Ján Herák z Domovského vzdelávacieho centra v Dunajskej Lužnej.
Zariadenie funguje ako domov pre odchovancov z detských domovov po dovŕšení dospelosti.
„Jedno naše rómske dievča sa po odmietnutí na pracovnom pohovore psychicky zrútilo,“ hovorí sociálny pracovník s desaťročnou praxou.
Personalistom zväčša z obchodných reťazcov po odmietnutiach volajú znova a presviedčajú ich, že ide o slušných a vzdelaných Rómov.
„Podľa prieskumov až 23 percent Rómov uvádza, že zažili diskrimináciu pri hľadaní zamestnania alebo v zamestnaní,“ potvrdzuje rozšírený rasizmus na pracovnom trhu aj Úrad splnomocnenca pre rómske komunity.
Ministerstvo práce zase obetiam odporúča, aby sa obrátili na súd alebo inšpektorát práce.
Zmeny, ktoré by rasizmus pri hľadaní práce obmedzili, zatiaľ neplánuje. 

Zdroj: Rómovia.sme 

"Kuchár strojníkom..." 


V automobilkách pracujú ľudia ktorí sa vyučili úplne niečomu inému 



Milí priatelia my Rómovia už dávno vieme ako sa s nami jedná na pracovnom trhu, nato sa nemusel robiť prieskum, ktorí určite nebol pre štátnu kasu lacným špásom. Hlavne ako sa v správe uvádza ja napriek zistením faktom, zmeny ktoré by rasizmus pri hľadaní práve obmedzili, sa zatiaľ neplánuje riešiť. Potom sa ti vynára načo bol dobrý tento výskum .... 

Hlavným a už otrepaným spevom firiem jeNezáujem zamestnať Róma, je  nízka vzdelanostná úroveň  Rómov...  

Myslím si, že to je len výhovorka a akési ospravedlnenie majoritnej spoločnosti pred nezamestnávaním Rómov. Je známe, že keď sa Róm pýtal o prácu cez telefón, miesto bolo voľné, no keď prišiel osobne sa ukázať, miesto, o ktoré sa uchádzal bolo už obsadené, pričom medzi telefonickým kontaktom a osobným stretnutím bol často krát len cca. hodinový rozdiel. 
Svetová hospodárska kríza sa postarala o celkový úpadok hospodárstva v Čechách a na Slovensku, tým pádom aj o nezamestnanosť u väčšinového obyvateľstva... 
Mám ukončené Stredoškolské vzdelanie (gymnázium)... Na vlastnej koži som však pocítil, čo je sa prosiť o zamestnanie... Pocítil som pohŕdavé pohľady a nezáujem so mnou komunikovať... 
Spolu z mojou manželkou som sa zamestnal v automobilomvom priemysle. Pracoval som ako operátor montážnej linky v PSA Peugeot Citroen v Trnave.  Podmienkou prijatia bolo mať ukončené aspoň učňovské vzdelanie.... 
A tak na montážnej linke spolu so mnou, pracovali kuchári, čašníci, účtovníci, krajčíri, kaderníčky, atd.... Operátor montážnej linky je robotnícka profesia, ktorá však patrí do strojárskej kvalifikačnej úrovne, podľa tejto kvalifikačnej úrovne by na pracovnej pozícii - operátor montážnej linky, mali pracovať absolventi strojárských učilíšť v odbore automechanik, obrábač kovov, strojník a podobne.  Jednoducho povedané v automobilovom priemysle by mali pracovať ľudia, ktorí majú ukončené strojárske vzdelanie, alebo príbuzné vzdelanie k strojárstvu.   
Dôsledkom nedostatku pracovnej sily a absolventov v oblasti strojárenskeho vzdelania dostali šancu v  automobilovom priemysle pracovať aj absolventi učnovských, či stredoškolských učilišť na míľu vzdialených od strojárstva  a jeho príbuzných odborov. 
Tu je čas si položiť otázku... Ak na robotníckej profesii operátor montážnej linky, ktorá kvalifikačne patrí do skupiny strojárenstva, môže pracovať kuchár, čašník, krajčír, či kaderníčka, prečo nemôže pracovať róm, ktorý má ukončené iba základne vzdelanie???  
Z logického pohľadu, kuchár, či róm so základným vzdelaním, sú na rovnakej úrovni, ako čašník, krajčír či kaderníčka, pracujúci na montážnej linke v automobilke, kde by mali pracovať  podľa kvalifikačnej úrovne absolventi strojárenských učilíšť... 
Alebo absolvent v odbore kuchár, krajčír, čášnik, je aj odborníkom na autá...?!?  Kuchár, čášník, krajčir, či kaderníčka, musia byť na pracovný post, ktorý budú zastávať, zaučení tak, ako by bol zaučený napríklad róm zo základným vzdelaním 
Tento problém sa týka aj iných robotníckych miest, nielen v automobilovom priemysle....  Za socializmu veľka časť rómskej populácie mala prácu, pracovali v ťažkom strojárenstve, v chemickom odvetví, na družstvách, stavbách, v baniach, atď. ...  
Po roku 1989 sa situácia v celej Československej republike zmenila, mnoho Rómov už nepotrebovali, a tak sa ocitli na ulici, a to bol začiatok úpadku mnohých rómskych rodín. Po roku 1989 sa k slovu prihlásili predsudky a rasovo orientovaná majoritná spoločnosť, nie že by to nebolo aj za socializmu, ale strach verejne povedať svoj názor nám Rómom, dával určité sociálne postavenie na lepší život.
Tým nechcem ospevovať socializmus, len poukazujem na stav vedomia majoritnej spoločnosti. Aj samotný socializmus sa na náš Rómsky národ podpísal čiernymi písmenami, ale to tu nechcem teraz preberať.
Na robotnícke miesta začala byť tlačenica, a to spôsobilo, že mnoho rómov zo základním vdelaním sa ocitlo na ulici...  
Tu si poviete, mali sa učiť ....  Áno, máte pravdu, iba z jednej strany... Doba socializmu dávala sociálne istoty mimo iné aj istotou práce. Na robotnícke miesta sa v dobe socializmu nevyžadovalo žiadne extra vzdelanie, a aj tí, ktorí mali napríklad učňovské vydelanie, neboli na tom vyššie ako tí, ktorí mali ukončené iba základne vzdelanie.... To spôsobilo počas 40 ročnej socialistickej totality, že na vzdelanie spoločnosť nepridávala na význame, nielen rómovia počas tejto doby mali ukončené iba základné vzdelanie, viac ako polovica majoritnej spoločnosti v dobe socializmu ukončilo iba základné vzdelanie. 
Po rozpade socializmu, si spoločnosť uvedomila vážnosť vzdelávania sa, a tak sa k slovu dostali rekvalifikačné kurzy, večerné školy a iné možnosti ako si doplniť vzdelanie. 
Mnoho Rómov zaspalo.... Mnoho Rómov už bolo v tejto dobe bez práce, a tak finančne nemali na to, aby si zaplatili napríklad rekvalifikačný kurz.... Bol to začiatok úpadku mnohých rómskych rodín. 
V niečom však rozdiel je, zatiaľ čo neróm (gádžo) zo základnym vzdelaním až taký problém nájsť si prácu nemá, tak róm zo základným vzdelaním ten problém má... Ako je to možné? Predsutky, rasizmus a možné je všetko... 
Keď sa Róm pýta o prácu cez telefón, miesto je voľné, no keď príde osobne sa ukázať, miesto, o ktoré sa uchádza je už obsadené, pričom medzi telefonickým kontaktom a osobným stretnutím je často krát len cca. hodinový rozdiel.
Ešte chcem spomenúť, lebo si viem predstaviť Vaše komentáre, mali sa učiť a podobne... Viem, že mnohí moji komentátori si poriadne článok ani neprečítaju, často krát im stačí iba jedna veta z článku, aby mohli napísať svoj úžasný komentár, pri ktorom sa mi niekedy aj rozum zastaví....  Že keby sme sa mali držať iba toho " mali sa cigáni učiť".... Tak potom musím povedať, že keby kuchár pracujúci v automobilke, bol dobrý kuchar, nepracoval by na montážnej linke....
Riešenie vidím v šanci dať rómom prácu, i keď mnohí majú ukončené základné vzdelanie, inak sa z miesta nepohneme a budeme blúdiť v jednom kruhu problémov....  Keď kuchár, krajčír, čašník, účtovník, zastáva robotnícke miesta, na mílu vzdialené od odboru v ktorom sa vyučili, môže toto miesto zastávať aj róm zo základním vzdelaním... 
Dnes je ekonomická kríza, nezamestnanosť je na vrchole, prácu nema ani majorita, a tak ostavá iba dúfať že situácia na pracovnom trhu sa pre nás Rómov, po kríze zmení k lepšiemu... 
Nakoniec dovoľte také malé zamyslenie, v západných krajinách funguje systém zamestnávania na princípe že zamestnávateľ je povinný zamestnať aj ľudí iných národností aby sa tak predišlo diskriminácii či rasizmu. Tento spôsob funguje vo Francúzku, v Anglicku či v iných krajinách. Je škoda že napriek zisteniam, o ktorých my Rómovia už vieme dávno sa Slovensko nechystá proti fenoménu nezamestnávať Rómov zákonne zakročiť...     

Jozef Kmeťo 



« PREV
NEXT »

1 komentár

  1. Porovnavas cloveka, ktory sa vyucil s tym co ukoncil iba zakladne vzdelanie, ak vobec presiel vsetky triedy. To je velky rozdiel mal som tu skusenost, ze dokonca nevedeli zratat jednoduche rovnice pripadne po rokoch zakladnej nevie citat, tak je to tazke. Dat urobit takemu cloveku inventuru prazdnych obalov a pribliziit sa k spravnemu cislu v tolerancii 20 ks je nemozne.
    Toto sa prave u tych z ucnoviek nestava. Zabudol si tiez dodat, ze na tych linkach pracuju ludia s titulmi z vysokych skol, pripadne beru prac miesta tam kde by uplne postacovalo vzdelanie zo stredne skoly.

    OdpovedaťOdstrániť

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme