Preskočiť na hlavný obsah

Translate

Kupovanie si "odpustkov"...

Ako začať tento blog...? Ako začať, aby som nevyznel ako "debil"...?! Keď dopíšem tento blog, tak za "debila" u niektorých určite budem. Vianoce sú sviatkami, ktoré v nás vyvolávajú rôzne emócie, dokonca u niektorých aj tie ľudské, hoci po celý rok si svojím konaním, či životom, ani neuvedomovali svoje ľudské hodnoty a už vôbec nie hodnoty iného človeka. Každý z nás inak v tomto vianočnom období premýšľa... Niekto spomína na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, iní zase myslia na darčeky, bohatého Ježiška a plný štedrovečerný stôl. No a niekto si zase láme hlavu, čo dá na ten stôl, či za čo kúpi aspoň malý darček pre svoje dieťa, či milovaného v jeho srdci...

Ako dieťa som samozrejme Vianoce vnímal inak ako už dospelý človek. Ako je napísané, keď si dieťa premýšľaš ako dieťa, keď si dospelý premýšľaš ako dospelý človek, každým vekom sa mení aj naše premýšľanie, uvedomovanie si svojich a iných hodnôt človeka. Chvála Pánu Bohu, že moje myšlienky sa nesú v inom duchu, ako myšlienky tých, o ktorých vlastne chcem písať tento blog.

Rok 2014 sa nesie ako najhorší rok pre ľudstvo, medzinárodné humanitárne organizácie bijú na poplach, nikdy v histórii ľudstva od skončenia prvej, či druhej svetovej vojny sa neznamenali tak katastrofálne podmienky pre život človeka ako v tomto roku. Môže za to kto??! Boh??! Nie, môžeme si za to my ľudia sami. Pýcha, nenažranosť, zloba v srdci človeka aká snáď nebola od biblickej potopy sveta zaručila, že svet sa v kŕčoch vojenských konfliktov, finančných machináciách bohatých, topí v žiali nevinných obetí, miliónov sĺz chudobných, ktorí majú na prežitie menej ako jeden dolár a svet je ponorený do krvi hriechu človeka nad človekom do takej mieri, že sa to odzrkadľuje na našom zmýšľaní, konaní a vnímania človeka vôbec...

Mnohí ľudia prestali vnímať človeka ako človeka, každý vníma človeka cez hodnoty ako sú peniaze, ekonomika, nejaké pracovno právne vzťahy, ktoré človeka ubíjajú, ubíjajú jeho hodnotu, či cez slávu, slávny človek je v očiach iného považovaný za dobrodinca, svätca a pritom môže žiť život Judáša...

Cez tento náš pohľad sa snažia na nás zapôsobiť tí, ktorých sa zatiaľ smrteľné kŕče sveta nedotkli, píšem zatiaľ a žijú svoj život relatívne v pohode obklopený materiálnym bohatstvom a ľuďmi, ktorí si materiálne bohatstvo postavili vo svojich životoch  na "oltár a klaňajú sa jeho modle"... Táto modla ich natoľko oslepila, že omámený v duchu tejto hodnoty žijú svoje životy, dokonca cez túto modlu sa snažia na nás zapôsobiť a celkom sa im to aj darí. No aj napriek tomu, že sú oslepený, omámený, a napitý krvou iných, ktoré ich bohatstvo oslepuje, príde čas ako tento vianočný, a na chvíľku akoby precitli a uvedomia si, že "Bože, ja som človek"... Začnú sa báť, uvedomia si v tej slabej minúte precitnutia svoju zraniteľnosť a smrteľnosť a uchýlia sa k niečomu čomu ja hovorím "kupovanie si odpustkov"...

V dávnej dobe, si bohatí veľkomožní páni kupovali od cirkvi odpustky, mysleli si, že tým sa dostanú do neba, že keď príde ich minúta smrti, že sa nad nimi zmiluje Boh. Bola to doba, kde chudobu bolo vidieť na každom kroku. V stredoveku sa za človeka považoval ten čo mal majetok, dokonca aj samotná cirkev myšlienku človeka a bohatstva spájala a tak vznikla tradícia bohatých "kupovania si odpustkov"... Cirkev odpustky začala predávať ako najvzácnejší tovar, dar života, kňazi stáli pred kostolom a vykrikovali ako na jarmoku "kúpte si odpustky"... Chudoba si to dovoliť nemohla a cirkev sa aj tak k chudobným ľudom stavala. Boli pre cirkev ako nepotrebný tovar, dokonca pre taký nepotrebný tovar cirkev nemala ani "požehnanú" pôdu, kde by človeka pochovala ako človeka... No boháč, ktorý si kúpil odpustky a kupoval ich viac a viac, bol veľavážený dobrodinec a cirkev sa k nemu ako k "dobrodincovi" aj stavala.  Vidíte tú paralelu dnešnej doby??! Ako sa dnes kupujú odpustky???

Dnes už cirkev odpustky nepredáva, dnes už nebudete vidieť kňaza ako predáva odpustky pred kostolom. Ak si myslíte a na čo, veď niektorí ani neveria, že Boh existuje. Máte pravdu, veľa ľudí ani neverí, že nejaký Boh existuje, no napriek tomu však verí, že je niečo medzi zemou a nebom, boja sa smrti a o smrti premýšľajú, čo sa deje po smrti??? A tu nastáva priestor pre strach, boja sa, boja sa Boha? Smrti?  Čo bude potom? A nastáva čas kupovania si novodobých "odpustkov". Tak ako sa vlastne kupujú odpustky dnes?

Veľmi jednoducho, koho dnes svet považuje za bohatého "veľkomožného pána", kto je v našich očiach považovaný za takého človeka??? Podnikatelia, nie malý živnostníci, ktorí sa trápia ako zarobiť peniaze, myslím podnikateľov, obchodníkov, tých obchodníkov čo sa považujú za "pánov sveta", dokonca majú väčšiu moc, ako samotná štátna moc. Oni určujú akým smerom pôjde ekonomika, akým smerom vlastne pôjde svet. Finančné skupiny obchodníkov doslova ovplyvňujú náš život, nebojím sa napísať aj našu smrť... Potom sú to politici, verejní činitelia, ktorí sa ako tak pri tlaku týchto obchodníkov snažia svet ovládať, sú to aj zbohatlíci, ktorí svojim príspevkom neovplyvňujú svet ako by sme si mysleli, no dokážu ovplyvniť našu spoločnosť, štát, či skupinu ľudí... No a nesmiem zabudnúť na "smotánku", myslím tým svet slávnych... herci, speváci, či rýchlo kvasené hviezdy, aj oni dokážu ovplyvniť naše životy...  V tomto kruhu sa obyčajný človek stratí, i keď rád by aj on bol v tom kruhu. No stále som nenapísal ako sa kupujú tie odpustky. No napríklad takto... dobročinné akcie, benefičné koncerty, rôzne zbierky, charitatívne večierky, dobročinné aukcie a podobne... Dokonca k odpustkom sa prichýlia aj tí, ktorí si nežijú zle, majú napríklad dobrú prácu, nadštandardný plat, alebo sú to ľudia, ktorí majú vplyvné známosti, ale aj ľudia, ktorí majú všetko a náhle ich prepadne myšlienka svedomia...  Kupovanie si "odpustkov" sa stalo akýmsi hitom, módou, "pozrite sa, aký som šľachetný, ako myslím na iných, na ktorých sa slnko neusmialo, velebte ma, postavte na piedestál a klaňajte sa mi"... Žiaľ, veľa ľudí sa im aj klania, veľa ľudí si z nich urobilo modly a to je tá životodarná šťava, ktorá prúdi v ich žilách a dodáva im moc, chuť, väčšiu chuť vládnuť, ovplyvňovať, riadiť životy tých, ktorí si ich na pomyslený oltár postavili.

Celý rok väčšina týchto "veľkopánov" žije život Judáša, nepozerá sa na ľavo, či na pravo, riadia svoje životy a idú aj cez mŕtvych. Na prvom mieste sú peniaze a moc, až potom ľudia. Sem tam sa objavia aj počas roka na nejakej benefícii, kúpia si "odpustky", ale potom žijú ďalej život Judáša, farizeja. Ich životy, oni sami, sa podobajú na čisté vybielené hroby, no zvnútra sú plní nečistoty a hniloby. Samá pretvárka, u človeka vyvolajú dojem, že im na inom človeku záleží, no je to len zdanie, je to kupovanie si "odpustkov". Vedľa nich možno žije človek, ktorý potrebuje pomoc, no je im ukradnutý, v súkromí nepomôžu, prečo aj, nikto by to nevidel, kto by ich za to chválil, a tým, že by neboli vidieť tak by ich nikto nepostavil na piedestál, nemali by pocit, že sú dobrí, placebo filantropa, dobrého človeka by zmizlo a tým by zmizol pocit, že keď sa mi niečo stane, snáď Boh na to bude brať ohľad a dostanem sa do neba....

V mojom živote som spoznal rôznych ľudí, priznám sa tiež som bol omámený ľuďmi, o ktorých som písal. Priznám sa, tiež som chcel byť v ich kruhu, no nedostal som sa tam, pretože ako by jeden z takých ľudí povedal, mám príliš naivné myslenie... Ja som skutočne veril a stále verím, že sa dá pomôcť celému svetu, že človek človeku by mal vedieť pomôcť, že priateľstvo je o vzájomnom pochopení, vzájomnej pomoci, že človečenstvo má byť o teplom slove, úsmeve, aj keď cez slzy. Verím v čistotu priateľstva a ľudského srdca!!!  Mal som možnosť spoznať v mojom živote aj ľudí, o ktorých by som to povedal Ježišovým slovom... V dobe, keď sa staval prvý Boží chrám v Jeruzaleme, bola vyhlásená zbierka, každý z Izraelitov sa snažil ukázať sa, na stavbu chrámu nosili zlato, drahé kamene, striebro a rôzne dary. No prišla tam žena a na stavbu prispela len malým kúskom kameňa, to najcennejšie čo mala pri sebe, lebo bola veľmi chudobná, ale aj ona chcela prispieť na stavbu Božieho chrámu. Ježiš Kristus povedal: "Pravdu Vám hovorím, že dar tejto ženy je v Božích očiach väčší ako dary bohatých Izraelitov"... Skláňam sa pred mojimi priateľmi, nemám ich veľa, je to na jednu ruku, ale sú moji... A tak, to by bolo asi všetko čo som chcel napísať, čo ma tlačilo na mojom srdci a čím sa sa potreboval zdôveriť.


Všetkým prajem krásne požehnané sviatky a nech sa Vám darí tak, akí ste v skutočnosti v srdci, nech je Vám aj tak "vyplatené", nie podľa vašej masky čo nosíte na verejnosti, ale podľa Vášho srdca...


Jozef Kmeťo

Komentáre

Zverejnenie komentára

Váš názor nás zaujíma, ďakujeme

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rádio Roma a Romata skončili v osade, aké je však pozadie?

Aktuality.sk vydali minulý týždeň článok "Rómske rádio zobralo dotácie za 190-tisíc eur, skončilo prepísané v osade." Pred dvoma rokmi som prostredníctvom Sme.sk a Redakcie R1 publikoval článok "Rádio ROMA  A ROMATA, projekty za viac ako 200 tisíc € končia..." Hneď ako som článok publikoval, dotknuté osoby sa ma prostredníctvom svojich právnikov snažili zatlačiť do kúta. Po porade s právnikom sa mi podarilo nátlak zo strany dotknutých osôb umierniť za odplatu, že články stiahnem, a nebudem o nich písať... Napriek tomu som však články uverejnil 

Projekty rádia Roma a Rómskej tlačovej agentúry Romata sa ma osobne dotýkali. Veril som, že projekty za ktorými stál Ján Konček, Milan Nemček, budú projekty ktoré dokážu vytvoriť tvorivé prostredie ako pre rómskych novinárov tak aj pre blogerov. Malo to byť prvé rómske rádio na Slovensku, ktoré by vysielalo v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Prahe. Rómska tlačová agentúra Romata zase mala združovať rómskych novinárov…

Rovnosť nadovšetko

Koľkokrát zbili policajti bezdôvodne Róma? Koľko detí prichádza o šance na únik z osady, kvôli tomu, že ho zaradia do „špeciálnej školy“ len preto, že nevedia po slovensky? Nie, sú tak zaraďované na základne sociálneho aspektu.  Musíme posielať armádu aby robila korona-testy? Prečo ju posielame? Prečo musia ľudia pracujúci na integračných programoch v osadách bojovať o granty, len aby si mohli robiť svoju prácu? Chýba nám empatia. Sme leniví pochopiť kultúrne rozdiely. Vidíme dôsledky, odmietame vidieť dôvody.
V obchode si všetci všímajú iba nekupujúceho Róma, pracoval som v obchode prakticky celý život, a záchyty Rómov som ja osobne nezažil, a to som pracoval vo veľkom hypermarkete. Najviac záchytov bolo u nerómov a to dokonca u takých u ktorých by ste to ani nepovedali. Napriek tomu však sledovaní v obchode sú najviac Rómovia a ich deti! 
A čo prípady kedy boli bité Rómske deti, doteraz tieto prípady neboli riadne vyšetrené, prípad detí v Krompachoch nikto nevie ako dopadol. Z  fackuj…

Opatrovateľka, či parazit?

V takmer každej rodine to príde, nastane dilema, čo so svojimi zostarnutými rodičmi, ktorí sa už sotva vládzu o seba postarať. A stalo sa to aj mne. Som najmladšia, slobodná, tak akosi automaticky táto povinnosť postarať sa o svojich rodičov pripadla mne. Teda vlastne iba o mamu, lebo otec zomrel pred takmer desiatimi rokmi. Odvtedy som sa vlastne snažila všemožne nejako to vykryť, len aby som nemusela ostať doma z práce. 
Každý deň som dochádzala do práce 45km, čo znamenalo byť z domu celý deň, no bola som rada, že vôbec nejakú prácu mám a hlavne mi tolerovali to, že keď náhodou bolo mame zle, to znamená, že som v noci musela volať záchranku a keď ju nevzali do nemocnice, musela som ostať pri nej a v práci som si musela vziať voľno. Neskôr cez deň mi s mamou pomáhala sestra, bola aspoň pri nej a ja som mohla ako – tak pokojne byť v práci, aj keď som niekedy prebdela celú noc, keď sa mama necítila dobre. Zo stresov som bola aj ja často chorá, minimálne dvakrát do roka ma trápil zápal…